Za prstencom do Afriky (Stanislav Kaniansky)

Keď sme sa v lete minulého roku vracali z úplného zatmenia v Číne, ktosi cestou vtipkoval, ktoré zatmenie bude nasledujúce. Vyplývalo to aj z toho, že časť expedície videla zatmenie cez vysokú oblačnosť, pričom druhá časť prežila zatmenie v upršanom Sanghaji. Všetci sme boli z toho trochu smutní, nakoľko predchádzajúce zatmenia boli perfektné. Vedeli sme však, že na Veľkonočné Ostrovy sa zrejme nedostaneme, a preto sme sa pohrávali len s myšlienkou vycestovať do Afriky na prstencové zatmenie. Exotické prostredie a fakt, že také zatmenie sme ešte nezaznamenali, boli dôvodom začatia príprav na túto expedíciu. Astronomickú techniku sme síce mohli na jednej strane zjednodušiť, na strane druhej nás však lákali tajomstvá južnej nočnej oblohy. Vždy však zápasíme s limitovanou hmotnosťou pri leteckej preprave, tak sme sa nakoniec kompromisne rozhodli pre malú motorickú fotografickú montáž a rôznu fototechniku. K tomu sme pribalili stany, spacáky a teplé oblečenie, i keď teploty sa mali pohybovať okolo príjemných 25 stupňov. My sme však plánovali pobyt aj vo väčších nadmorských výškach. A tak na konci afrického monzúnového obdobia sa vydalo päť odvážlivcov do rovníkovej Kene. Letecká trasa do Nairobi viedla cez katarskú Dohu a Arabský poloostrov. Meniaca sa krajina nenechala zaháľať ani fotoaparáty a videokamery, a tak sme videli aj čiastočne zasnežený druhý najvyšší vrch Afriky – Mt. Kenyu...

Kolísky hviezd v Malom Magellanovom oblaku (HST Press Release)
R 136, gigantické zoskupenie mladých hviezd v hmlovine 30 Doradus je jednou z najplodnejších oblastí, v ktorých sa rodia mladé hviezdy. Hmlovina sa nachádza v Malom Magellanovom oblaku (LMC), v satelitnej galaxii našej Mliečnej cesty. V susedstve našej galaxie niet inej oblasti, kde by sa rodilo toľko hviezd ako v 30 Doradus. Veľa modrých, jagavých hviezd patrí v LMC medzi najmasívnejšie známe hviezdy. Niektoré z nich sú 100-krát hmotnejšie ako Slnko. O niekoľko miliónov rokov každá z nich vybuchne ako supernova.
Snímka vo viditeľnom, infračervenom i ultrafialovom spektre exponovala úsek oblohy s diagonálou 100 svetelných rokov. Nakoľko hmlovina nie je príliš ďaleko, Wide Field Camera 3 na Hubblovom vesmírnom ďalekohľade dokázala rozlíšiť jednotlivé hviezdy. Rozlíšenie dovolilo vedcom získať zaujímavé informácie o ich zrode, zložení a evolúcii...

Astronómovia sa učia klasifikovať supernovy... (Chandra Press Release)
...podľa tvaru zvyškov po výbuchu. Vesmírny röntgenový ďalekohľad Chandra zaznamenal stovky rozpínajúcich sa zvyškov po výbuchu supernov. Vedci zistili, že z nich môžu vyčítať informácie, aká hviezda explodovala a ako celý proces prebiehal. Kľúčom je rozlišovanie symetrických a asymetrických explózií, pričom oba typy majú celý rad zvláštností. Astronómovia tak dokážu rekonštruovať priebeh katakliziem, ktoré sa odohrali pred stovkami tisícok rokov...

Obrie magnetické slučky... (National Science Foudation Press Release)
...sa pohybujú priestorom medzi zložkami dvojhviezdy. Ide o jednu z najznámejších dvojhviezd – Algol. Slučky objavili pomocou niekoľkých rádioteleskopov. Rádioteleskopy po prvý raz zviditeľnili magnetické pole inej hviezdy ako Slnka. Dvojhviezda Algol, vzdialená 93 svetlených rokov od Slnka, má dve zložky: prvou je hviezda s hmotnosťou 3 Sĺnk, druhou jej menší spolupútnik, ktorý okolo nej krúži vo vzdialenosti 9 miliónov kilometrov. To je sotva 6 percent vzdialenosti Slnko – Zem. Magnetická slučka sa vyvíja z pólov menšej hviezdy a rozpína sa smerom k masívnejšej hviezde...

SuperZem amatérskym ďalekohľadom (Howard-Smithsonian Center for Astrophysics Press Release)
Najnovšia superZem obieha okolo červenej trpasličej hviezdy, vzdialenej 40 svetelných rokov. Je príliš horúca na to, aby sa na nej rozšíril život, hoci v polárnych končinách sa jednobunkové organizmy sformovať mohli. Objav dokazuje, že aj z povrchu Zeme pomocou bežných prístrojov možno objavovať exoplanéty okolo blízkych hviezd, ktoré obiehajú okolo materskej hviezdy v zelenom páse...

Kepler objavil prvých päť exoplanét (NASA Press Release)
Vesmírny ďalekohľad Kepler skonštruovali pre vyhľadávanie exoplanét okolo Slnku podobných hviezd. Začiatkom januára oznámili z riadiaceho strediska sondy objav prvých piatich: Kepler 4b, 5b, 6b, 7b a 8b. Napospol ide o „horúcich Jupiterov“, planéty s parametrami neptunických až joviánskych planét, ktorých povrch je horúci, pretože obiehajú okolo materských hviezd po extrémne blízkych dráhach. Doby obehu: od 3,3 až po 4,9 dní. Teploty ich povrchu: od 1300 po 1700° C. To je teplota žeravej lávy. Ide teda o prostredie celkom nevhodné na život...

Eta Carinae: záhada na pokračovanie...
Eta Carinae nie je obyčajná hviezda. Je 100-krát hmotnejšia ako Slnko a 4-miliónkrát svietivejšia. Navyše, už celé desaťročia balansuje na samom okraji hviezdnej stability. Podľa všetkých príznakov už onedlho zanikne – vybuchne ako supernova.
Hubblov vesmírny ďalekohľad nedávno centrálnu hviezdu v hmlovine eta Carinae fotografoval. Táto snímku stelárnikov vzrušila. To, čo fotografia zviditeľnila, nikto neočakával...

Exoplanét s nízkou hmotnosťou je plno... (NASA Press Release)
aspoň okolo najbližších hviezd. Medzinárodný tím objavil najnovšie 6 malých planét okolo dvoch blízkych Slnku podobných hviezd. Medzi nimi i dve superZeme, 5- a 7,5-krát hmotnejšie ako naša planéta. V prípade superZemí ide o prvé takéto planéty, obiehajúce okolo Slnku podobných hviezd. Aj tento objav potvrdil nedávno ešte spochybňovaný názor, že je iba otázkou času a techniky, kedy objavíme aj p1anéty i s nízkymi hmotnosťami okolo blízkych hviezd...

Reálnu Pandoru objavíme do desiatich rokov Howard-Smithsonian Center for Astrophysics Press Release)
Najnovší hollywoodsky trhák Avatar prekonal už v prvých mesiacoch všetky rekordy návštevnosti. Film nevzrušil iba divákov. Jeho posolstvo zaujalo aj sociológov, antropológov a filozofov, pretože znázorňuje brutálnu, koristnícku stratégiu technologicky vyspelej civilizácie po objave a drancovaní nových svetov. Paralela s kolonizáciou pozemských kontinentov bielou civilizáciou je sugestívna i varujúca...

Masívne hviezdy: ideálne terče pre lovcov exoplanét, ale... (NASA Press Release)
nevhodné objekty na hľadanie mimozemských civilizácií. Vedci, ktorí analyzujú údaje z viac ako 400 planetárnych systémov, zisťujú, že planéty sa formujú nielen okolo Slnku podobných hviezd. Ukázalo sa, že formovanie planét je prirodzeným vedľajším produktom formovania hviezd aj oveľa masívnejších ako naše Slnko...

Čierna diera deštruovala bieleho trpaslíka (Chandra Press Release)
Čierna diera, 1 000-krát hmotnejšia ako Slnko, deštruovala husté teleso, zvyšok rozpadajúcej sa hviezdy. Údaje o tomto úkaze, ktoré získali vesmírny röntgenový ďalekohľad Chandra a ďalekohľad Magellan, objavitelia oslávili: stali sa prvými smrteľníkmi, ktorí zaznamenali teoretikmi tak sugestívne opísaný rozpad hviezdy, čo sa ocitla v gravitačnej pasci čiernej diery...

Život na mesiacoch obrích planét? (American Geophysical Union Press Release)
Planetológ Francis Nimmo po analýze údajov z posledných misií NASA tvrdí, že na niektorých veľkých, zaľadnených mesiacoch sa vyplatí život hľadať. Ide najmä o Jupiterov mesiac Európa a Saturnov mesiac Enceladus. Oba majú pod ľadovou kôrou oceány tekutej vody. Je možné, že na dne týchto oceánov sú aj hydrotermálne sopúchy, podobné tým, okolo ktorých na Zemi na viacerých miestach vegetujú kolónie organizmov, nezávislých na slnečnej energii...

Rosetta na ceste k ďalšiemu cieľu (ESA Press Release)
Dňa 13. novembra obletela sonda Rosetta (ESA) po tretíkrát Zem. Nad indonézskym ostrovom Jáva sa priblížila k našej planéte na vzdialenosť 2481 kilometrov. V tomto čase sa pohybovala rýchlosťou 48 000 kilometrov za hodinu. Dôvodom opakovaných blízkych obletov bolo urýchliť sondu pôsobením gravitačného praku Zeme. Podarilo Sa. Rosetta sa vzďaľuje od Zeme o 13 000 kilometrov vyššou rýchlosťou, akú mala pred posledným obletom. Má teraz dostatok energie na to, aby dolete ku kométe 67P Churyumov-Gerasimenko...

Kedy objavíme kyslík v atmosfére terestrickej exoplanéty?  (Robert Zimmerman, Astronomy 2010/1)
Poznáme už vyše štyristo exstrasolárnych planét. Objavovanie a štúdium týchto vzdialených svetov stalo sa jedným z najvýznamnejších oborov astronómie. Lenže študovať exoplanéty nieje ľahké. Väčšinu z nich nedokážeme pozorovať priamo. Údaje, ktoré majú vedci naporúdzi, získavajú pomocou čoraz sofistikovanejších  metód a dokonalejších prístrojov. Už nejde iba o základné fyzikálne parametre. Vedci začínajú mapovať aj atmosféry exoplanét a v prípade niekoľkých sa pokúšajú zostaviť aj modely tamojšieho počasia. Rodí sa extrasolárna meteorológia a klimatológia. V neďalekej budúcnosti dokážeme identifikovať atmosféru aj na Zemi podobnej planéte...

Záhada starej hviezdy pred rozlúštením (Spitzer Press Release)
Vyše dvesto rokov pozorujú hvezdári jasnú hviezdu Epsilon Aurigae. Sledujú, ako jej jasnosť po celé roky slabne, aby vzápätí opäť zosilnela. Hviezdu Epsilon Aurigae cyklicky každých 27 rokov zatieňuje tmavý spolupútnik, ale o fyzikálnych vlastnostiach oboch zložiek tejto dvojhviezdy sme donedávna veľa nevedeli.
Podľa jednej z teórií je jasná hviezda masívny superobor, okolo ktorej obieha tesná dvojhviezda, ukrytá v prachoplynovom disku. Podľa inej teórie jasná hviezda dospela do záverečnej fázy života, počas ktorej sa zbavuje veľkého množstva hmoty. Okolo jasnej hviezdy krúži menšia hviezda s masívnym diskom, ktorá môže nabaľovať vyvrhnutý materiál veľkej hviezdy. Najnovšie údaje z vesmírneho ďalekohľadu Spitzer, získané v optickej, ultrafialovej a infračervenej oblasti, podporili druhú teóriu...

Plavidlo pre jazerá na Titane (NASA Press Release)
Plavidlo by malo preskúmať metánové jazerá na Titane. Prvým bude jedno z najväčších, Ligeia Mare (na obrázku) alebo Kraken Mare, oba na severnej pologuli Saturnovho mesiaca, zahaleného hrdzavou hmlou. Na koncepcii plavidla pracuje už dva roky tím Proxemy Research vo Washingtone. Objednávateľom je NASA...

Odraz slnečného svetla z hladiny jazera na Titane (Cassini Press Release)
Odraz svetla z povrchu jazera zachytil začiatkom júla 2008 optický a infračervený spektrometer VIMS na sonde Cassini. Snímka dokazuje existenciu jazera naplneného tekutinou na severnej pologuli mesiaca, kde sa nachádza viac a väčších jazier ako na južnej pologuli. Práve tam objavili aj Ontario Lacus, najväčšie z doteraz objavených jazier...

Titan: zvláštny nový svet (Michael Carroll, Astronomy)
Sonda Cassini krúži v systéme Saturna už päť rokov. Jedným z hlavných cieľov misie je prieskum Titanu, druhého najväčšieho mesiaca našej Slnečnej sústavy. Sonda pod jeho hustou atmosférou objavila pohoria, jazerá, korytá riek, duny... Prvá mapa Titanu je skoro kompletná. A ďalšie senzačné objavy ešte len prídu. Misiu sondy Cassini asi predĺžia o šesť rokov.
Titan sa nedá skúmať zo sond optickými ďalekohľadmi. Má príliš hustú atmosféru. Vďaka prístrojom na dvojsonde Cassini/Huygens skúmajú vedci tajomný svet hrdzavého mesiaca radarom a prístrojmi určenými na blízku infračervenú oblasť. Počas 60 blízkych obletov získali vedci údaje, ktoré podstatne zmenili ich pôvodné predstavy...

Medzinárodný rok astronómie (IYA) 2009 na Slovensku (RNDr. Drahomír Chochol, DrSc., Astronomický ústav SAV)
Astronómia je najstaršia vedná disciplína a bezpochyby mala aj najväčší vplyv na vývoj racionálneho pohľadu človeka na svet. Medzinárodný rok astronómie 2009 bol jedným z najvýznamnejších podujatí v oblasti popularizácie vedy v posledných rokoch. Myšlienka Medzinárodného roku astronómie sa zrodila v roku 2003. Vtedajší prezident IAU prof. Franco Pacini na Valnom zhromaždení IAU v Sydney navrhol, aby sa ním stal rok 2009, keď uplynie 400 rokov od prvého astronomického pozorovania ďalekohľadom, uskutočneného Galileom Galileim. Zámer podporilo UNESCO a OSN a privítali ju aj profesionálni a amatérski astronómovia na celom svete. Ústredná téma IYA 2009 – Vesmír, objavuj ho pre seba – mala podnietiť ľudí na celom svete, aby si uvedomili svoje miesto vo vesmíre prostredníctvom pozorovania dennej i nočnej oblohy a naplno tak prežívali aj dobrodružstvo jeho objavovania. Do organizácie podujatia sa zapojilo 148 krajín, 40 organizácií a 33 pridružených organizácií. V rámci IYA sa nešilo 12 kľúčových projektov a 16 špeciálnych projektov. Na zabezpečenie organizačných akcií sa zriadilo 11 špeciálnych pracovných skupín. Do akcie sa zapojilo 22 mediálnych partnerov. Finančne ju podporii: Thales Alenia Space, Celestron, filantrop Mani Bhaumik, americký fyzik indického pôvodu, a ďalší sponzori. V jednotlivých krajinách prispeli finančnou podporou vlády, vládne aj nevládne organizácie a grantové agentúry. Organizáciu podujatia mal na starosti sekretariát IYA v Garchingu, ktorý riadil činnosť v jednotlivých krajinách prostredníctvom kontaktných osôb, SPoC-ov (Single Point of Contact), zastupujúcich jednotlivé krajiny. Koordinácia akcií sa uskutočňovala prostredníctvom e-mailov, pravidelne doručovaných SPoCom, a webovej stránky http://www.astronomy2009.org/. Vlastné webové stránky k IYA 2009 si zriadilo 111 krajín, vrátane našej...

Vedci na stope tmavej hmoty (Fermi Press Release)
Vieme, že vo vesmíre je šesťkrát viac nebaryonickej ako normálnej hmoty. Je to hmota, o ktorej veľa nevieme. Prejavuje sa iba gravitáciou, ktorej účinky na najväčšie zoskupenia viditeľnej hmoty, kopy galaxií. dokážeme merať. Vedci nazvali túto hmotu tmavou. Predpokladajú. že nebaryonickú, tmavú hmotu tvoria exotické častice. Pokusy detegovať ich priniesli doteraz skôr rozpačité výsledky. Pritom pre astronómov je skúmanie tmavej hmoty jednou z troch hlavných priorít...

Gigantický prúd intergalaktického plynu... (University of Wisconsin Press Release)
Prúd plynu, šíriaci sa zo susedných galaxií, ktorý sa začína ovíjať okolo Mliečnej cesty, je oveľa dlhší a starší, ako sme sa nazdávali. Astronómovia navyše odhalili, čo rozhýbalo tieto veľtoky plynu. Hlavný prúd vyteká z Magellanových oblakov. Objavili ho už pred 30 rokmi. Prúd však nebol plynulý, objavovali sa v ňom (zdanlivé medzery, a tak až najnovšie pozorovania ďalekohľadom GBT (Green Bank Telescope) záhadu rozriešili...

Klimatický ping-pong (Anna Pribulová, zdroj – internet)
Svetová verejnosť s nádejou čakala na decembrové kodanské stretnutie 192 krajín – COPI5I, na ktorom sa mal uzavrieť nový dohovor o klimatických zmenách. Táto dohoda by bola základom vytvorenia mechanizmu regulačných opatrení na redukciu skleníkových plynov v atmosfére po roku 2012, keď sa končí obdobie, na ktoré sa vzťahuje regulácia navrhnutá Kjótskym protokolom (KOZMOS 1/2006). Svet očakával, že toto stretnutie prinesie, v porovnaní s Kjótskym protokolom, globálny a účinný konsenzus o tom, ako bude ľudstvo čeliť globálnemu otepľovaniu a jeho následkom po roku 2012.
Nové pozitívne spätné väzby
Hoci posledná správa IPCC (Medzivládny panel pre klimatickú zmenu pri OSN) s odporúčaniami pre redukciu skleníkových plynov bola vydaná len nedávno – v r. 2007, objavili sa nové informácie o otepľovaní, ktoré viedli k tomu, že v Kodani sa návrhy pre reguláciu skleníkových plynov prikláňali skôr k hornej hranici odporúčaných intervalov. O aké informácie ide?
Nové merania hovoria, že v Arktíde prebieha otepľovanie rýchlejšie (obr. 1) než uvádza posledná správa IPCC, čomu zodpovedá aj detegovaná akcelerácia topenia sa morského a pevninského ľadu a vzostupu morskej hladiny. Družicové aj pozemné merania každoročne ukazujú zmenšujúce sa zaľadnené plochy v Arktíde, najmä v letnom období. Klesá nielen celková výmera zaľadnených oblastí (obr. 3), ale mení sa aj kvalita ľadu – trvalé ľadové plochy sa menia na sezónny zimný lad (obr. 2)...

Nové údaje o slnečnej koróne (Astrophysical Journal)
Medzinárodný tím astronómov uverejnil nové údaje o teplote slnečnej korány. Vedci využili namerané hodnoty o množstve ionizovaného železa, ktoré získali počas úplných zatmení Slnka v rokoch 2006, 2008 a 2009.
Teplotu koróny nevyjadruje stála hodnota. Ide skôr o priemer teplôt, získaný kvantifikovaním kinetickej energie rozličných častíc. Horúcejšie častice majú vyššiu, studené nižšiu kinetickú energiu. Keď sa atómy zrážajú, stratia elektróny a menia sa na ióny. Hodnota ionizácie vyjadruje energiu kolízie.
Ionizované atómy môžeme identifikovať spektroskopicky, alebo pomocou špeciálneho filtra. Ten separuje vlnovú dĺžku emisií iónu, kým sa elektróny opäť neusadia na pôvodných obežných dráhach. Z údajov o ionizácii sa dá vyčítať nielen kinetická energia plynu, ale aj rozsah teplôt, ktoré sa následne spriemerujú...

Raketoplány: sbohem a šáteček (Tomáš Přibyl, Foto NASA, ESA, archív autora)
Letošní rok bude v pilotované kosmonautice extrémně zajímavý. Ponese se totiž ve znamení postupného útlumu a nakonec pravděpodobně i ukončení provozu kosmických raketoplánů.
Ohlédnutí za rokem loňským
V roce 2009 se uskutečnilo devět startů pilotovaných kosmických lodí, pěti amerických raketoplánů a čtyř ruských sojuzu. Takovéto frekvence se celosvětově podařilo dosáhnout naposledy v roce 1997. A pokud bychom se podívali pouze na ruskou kosmonautiku, tak bychom museli jít ještě hlouběji do historie. Více než dva pilotované starty (loni čtyři) totiž realizovala naposledy v roce 1980!
Z celkem devíti pilotovaných startů v roce 2009 zamířilo osm k Mezinárodní kosmické stanici, devátý představoval finální servisní výpravu k Hubbleovu kosmickému teleskopu. Do vesmíru se vydalo 45 kosmonautu, z toho 22 poprvé. Budeme-li počítat i trojici pracující na palubě ISS už od roku 2008, tak mělo loni tu čest zakusit slasti i strasti stavu beztíže 48 mužů a žen.
Každopádně: příchod nového roku 2010 přivítala na palubě ISS pětičlenná posádka ve složení Jeffrey Williams, Timothy Creamer (oba USA). Maksim Surajev, Oleg Kotov (oba Rusko) a Sojči Noguči (Japonsko). Mimochodem, bylo to poprvé v historii kosmonautiky, co Silvestra trávila ve vesmíru takto početná sestava…

Nepilotovaná kosmonautika v roce 2010 (Tomáš Přibyl)
Ač je nejviditelnější a zpravidla nejatraktivnější částí kosmonautiky její pilotovaná větev, svoji zajímavost a význam rozhodně nepostrádají ani lety bez lidské posádky. Právě naopak: stovky často téměř neznámých družic a sond jsou právě oněmi „dříči“ kosmonautiky, kteří dlouhé roky pracují, aniž by byli vidět.
Malé ohlédnutí
V roce 2009 se uskutečnilo 78 pokusů o vypuštění nosného prostředku na oběžnou dráhu. Přitom jen tři z nich byly neúspěšné. Šlo o americkou raketu Taurus s družicí OCO (24. února), severokorejskou Unha-2 (5. dubna) a jihokorejský nosič Naro-l (25. srpna)…

Celestron FirstScope 76 (Michal Lachký)
Ako isto všetci viete, rok 2009 bol vyhlásený za Medzinárodný rok astronómie, s ktorým sa spájalo množstvo rôznych astronomických akcií. Inak to nebolo ani na hvezdárni v Partizánskom.
Jednou z tých akcií bob K.P.A. (Kurz praktickej astronómie). Je to kurz zameraný pre pozorovateľov a nadšencov nočnej oblohy. Vo vstupnej hale som si vo vitríne všimol vystavený jeden ďalekohľad. Bol to Firstscope vyrobený firmou Celestron, špeciálne k Medzinárodnému roku astronómie. Ihneď sa mi zapáčil a keďže už dlhšiu dobu vlastním od Celestronu ďalekohľad Starhopper (256/1170), tak som váhal nad kúpou. Napokon som sa rozhodol, že si ho zaobstarám jednak ako spomienku na IYA a jeho kúpou som získal mobilný ďalekohľad, ktorý som už dlhšiu dobu potreboval...

Správa z ostrova San Servolo (Ladislav Druga)
Otázka „Mo ti xe de San Servolo?“ (‚.Nie ste zo San Servola?“), ktorá sa obyčajne používa v súvislosti s jemnou narážkou na podivné správanie sa človeka sa už dnes nenosí. Menovaný Ostrov v benátskej lagúne, kde sa v minulosti nachádzal kláštor benediktínskych mníchov, vojenská nemocnica a neskôr slávna psychiatrická liečebňa, je už od roku 1995 sídlom Europem Centre of Living Technology (ECLT). Centrum patrí pod správu talianskej Ca‘ Foscari University v Benátkach a je jedným z desiatich podobných inštitúcií na svete. Plavba loďou z pevniny na ostrov trvá asi desať minút. Tu na ostrove San Servolo sa koncom minulého roka (27. 9. – 4. 10. 2009) uskutočnila konferencia pod názvom Astronomy and its instruments before and after Galileo (Astronómia a jej nástroje pred Galileom a po Galileovi), na ktorej sa zúčastnilo vyše 100 účastníkov z 30 krajín sveta (Slovensko zastupoval autor článku).
Konferenciu pri príležitosti Medzinárodného roku astronómie (IYA 2009) zorganizovala Medzinárodná astronomická únia (IAU) v spolupráci s Astronomickým observatóriom v Padove. Jej zámerom bob nielen informovať účastníkov o nových, doteraz málo známych faktoch v histórii astronómie, v čase prvých systematických pozorovaní Galilea ďalekohľadom pred 400 rokmi, ale predstaviť prítomným aj historické miesta v Benátkach, kde učenec žil a pracoval...

Pomníky z asteroidov (Text a foto: Daniela Rapavá)
Asteroidy boli objavené na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Modre. (33129) Ivankrasko 1. 2. 1998 a (33158) Rúfus 26. 2. 1998. Obe telesá sú v hlavnom páse asteroidov.
Tak ako človek napĺňa pohľadom hore svoju potrebu presiahnuť pozemskú existenciu, tak je prirodzené, že stavia imaginárne pomníky práve tam na nebi.
Keď odišiel Milan Rúfus, bolestný pocit straty morálnej autority a opory zasiahol veľmi mnoho ľudí, aj mňa... Jeho prosté básne pomáhali posúvať sa v živote a dielo nadobudlo zrazu absolútny rozmer dokonaného. A prvá myšlienka, ktorá m napadla z vďaky a úcty k nemu bola, že jeho osobitný duch by mal mať svoju planétku. V tomto kontexte sa mi to hodí viac ako asteroid, evokuje mi to malého princa, blúdiaceho vesmírom, ktorý svoju malú planétku potrebuje, aby všetkým niečo porozprával o skutočných hodnotách...

Ďalekohľad má 400 rokov (spracoval Ottó Méhes, na základe Meteor 2009, maďarskej astronomickej ročenky a internetových zdrojov)
1. Zrod ďalekohľadu
Ako mnoho iných objavov, aj ďalekohľad patrí medzi tie, pri ktorých presný dátum vynájdenia už pravdepodobne nenájdeme, a otázky typu „ kto “, „ kedy“ a „za akých podmienok“ možno ostanú navždy nezodpovedané. Jedno je však isté. dňa 2. októbra 1608 Hans Lippershey (taktiež Lipperhey), výrobca okulárových šošoviek z Middelburgu (dnešné Holandsko), sa obrátil na Haagsku správnu radu so žiadosťou o 30-ročný patent na prístroj, ktorý umožní študovať‘ vzdialené objekty, čiže ďalekohľad. Mohol by sa teda tento dátum považovať za dňom zrodenia sa ďalekohľadu? Pozrime sa na táto otázku podrobnejšie.
Myšlienka do diaľky vidiacej trubice siaha až do 13. storočia a je spojená s filozofom a prírodovedcom Rogerom Baconom (1215 – 1292), pričom niektoré optické základy boli zhrnuté Ibn al Haythamom (965 – 1039) v diele Kitab al-Manazir (Kniha optiky), ktorého v Európe poznáme pod menom Alhazen. S istotou môžeme tvrdiť to, že myšlienka ďalekohľadu sa zrodila s prvými okuliarami a nimi spojenou výrobou šošoviek...

Astronómovia na kongrese mladých bádateľov v Tatrách (RNDr. Ladislav Hric, CSc.)
Prvý jarný mesiac – marec prebudil k aktivite aj mladých bádateľov, ktorí sa zišli v dňoch 4.– 6. marca 2010 vo Vysokých Tatrách. Aj keď‘ pretrvávajúce tatranské mrazy pripomínali stále zimu, v teple kongresového centra SAV ACADEMIA v Starej Lesnej vytvorili organizátori pre účastníkov Kongresu mladých bádateľov – astronómov 2010 príjemnú vedeckú rokovaciu atmosféru. Hlavným organizátorom bolo o. z. Mladí vedci Slovenska, ktoré pripravilo tento kongres s finančnou podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) na základe zmluvy LPP-0226-07. Spoluorganizátorom boli miestni profesionálni astronómovia zastúpení Slovenskou astronomickou spoločnosťou pri SAV a najmä ich projekt Astronomickej olympiády, ktorý tiež podporuje APVV zmluvou LPP-0172-06. Vznikol tak teda aj pekný príklad spolupráce dvoch projektov tej istej agentúry...

Cassini: Záhadný šesťuholník na Saturne (JPL and Caltech Press Release)
Sonda Cassini získala doteraz najdetailnejšie fotografie šesťuholníka nad severným pólom Saturna. Ide o záhadný útvar v gigantickej krútňave krúžiacej okolo pólu. Krútňavu generujú prúdy teplejšej atmosféry prúdiacej z nižšie položených šírok, ktoré sa nad pólom formujú do ozrutného, stúpajúceho lievika. Tím okolo sondy Cassini čakal na vhodnú chvíľu celé roky, pretože severný pól Saturna bol až donedávna v zimnom tieni. (Saturn obehne Slnko za 14,5 roka, takže pri danom sklone jeho osi k rovine ekliptiky, sa polárna jar na póly vracia zhruba raz za 15 rokov.) Kým bol severný pól v tieni, šesťuholník v strede krútňavy sme poznali iba z infračervených snímok. Fotografie na 3. strane obálky sú najpodrobnejšími fotografiami tohto útvaru vo viditeľnom svetle.
Na snímkach vidíme hrtan krútňavy a v ňom kruhy po špirále stúpajúceho plynu, pod nimi šikmé, krúžiace steny, aj s kudrlinkami miniatúrnych vírov...