Mars Express: snímky z blízkeho obletu Marsovho mesiačika Phobos

Sonda Mars Express obletela 7. marca 2010 mesiac Phobos a získala snímky s doteraz najvyšším rozlíšením: 4,4 metra na pixel. Na snímkach nájdeme aj miesto, kde má pristáť ruská sonda Phobos−Grunt. Mars Express obieha Mars po pretiahnutej, eliptickej, polárnej dráhe. Zo všetkých sond, ktoré dnes krúžia okolo Červenej planéty iba Mars Express sa pohybuje po takej vzdialenej dráhe, ktorá umožňuje blízke priblíženie k Phobosu, ale iba raz za päť mesiacov...

Kozmický tanec čiernych dier (Webstránky Julie Camerford)
Astronómovia objavili 33 párov navzájom sa pohlcujúcich čiernych dier v tesnom objatí. Podľa znalcov prebieha ich kanibalský tanec presne podľa choreografie Isaaca Newtona, ktorý však o takýchto objektoch nemal ani potuchy...

Mliečna cesta v sférickom hale tmavej hmoty (UCLA Press Release)
Naša Galaxia má tvar plochej, pravotočivej špirály. To platí, ale iba ak máme snímku normálnej, viditeľnej hmoty. Začiatkom januára sme sa dozvedeli, že Mliečna cesta je zabalená v ozrutnom hale tmavej hmoty (pozri obrázok), ktoré pripomína sploštenú loptu na rugby. Toto halo obsahuje 70 % celkovej hmoty Galaxie...

Nové parametre Mliečnej cesty (Center for Astrophysics Press Release)
Žijeme v Galaxii, ktorá je rýchlejšia, hmotnejšia, ako sme sa nazdávali, a pohybuje sa po dráhe, ktorá hrozí oveľa skoršou kolíziou so susednými galaxiami...

Milisekundový pulzar (Fermi Press Release)
Pulzary sú zaujímavé telesá: pripomínajú obrie jadro atómu, v ktorom je hmota Slnka stlačená do objektu s priemerom 20 kilometrov. Vedcov najviac vzrušujú milisekundové pulzary, ktoré sa otočia okolo svojej osi niekoľko stokrát za sekundu. V našej Galaxii sme zatiaľ objavili iba 60 milisekundových pulzarov...

Ako sa vyvíjali galaxie? (Caltech Press Release)
Galaxie sú najviditeľnejšími objektmi vesmíru. Sú plné hviezd, planét, prachu a plynu. Najmenšie majú niekoľko miliónov, najväčšie až bilión hviezd...

Antihmota spôsobila explóziu obrej hviezdy Y−155 (University of Notre Dame Press Release)
V rámci programu ESSENCE, zameraného na supernovy, objavili vedci počas šiestich rokov vyše 200 slabých explózií. Najviac ich zaujal výbuch hviezdy Y−155. Bol nielen najsilnejší, ale aj najzvláštnejší...

Votrelec z inej galaxie? (Článok preložil a doplnil OTTÓ MÉHES)
Známa guľová hviezdokopa M13 v súhvezdí Herkula patrí medzi tie kopy, ktoré môžu byť votrelcami z iných galaxií. Hviezdokopa obieha okolo centra našej Galaxie po retrográdnej (opačnej) dráhe a tvoria ju pomerne mladé, na kovy chudobné hviezdy. V susedných lokálnych galaxiách sa našli doteraz „najčistejšie“, teda staré, na kovy chudobné hviezdy, čo vzbudzuje podozrenie, že hviezdokopa bola súčasťou malej galaxie, ktorá kedysi dávno s Mliečnou cestou splynula. Približne štvrtina guľových hviezdokôp v našej Galaxii bola kedysi súčasťou iných hviezdnych ostrovov...

Primitívne hviezdy v susedných galaxiách (ESO Press Release)
Astronómom sa podarilo objaviť najstaršie, primitívne hviezdy v susedstve našej Galaxie. Celé roky sa o to bezvýsledne pokúšali. Až nová metóda im umožnila rozlíšiť ojedinelé primitívne hviezdy v záplave iných hviezd. Primitívne hviezdy sa sformovali krátko po big bangu. Sú to hviezdy zložené najmä z vodíka a hélia. Iné prvky tvoria prinajlepšom 1/1 000 ich hmotnosti. Aj preto ich vedci nazývajú hviezdami chudobnými na kovy...

Ako sa formujú výtrysky z čiernych dier (Stanford University Press Release)
Výtrysky častíc prúdiace z čiernych dier v jadrách vzdialených galaxií fungujú celkom inakšie ako teoretici predpokladali. Gama žiarenie, svetlo s najvyššou energiou tvoriace výtrysk, vzniká v oveľa väčšej vzdialenosti od čiernych dier, ako sa predpokladalo. Objav zverejnili vedci z Oddelenia energie SLAC pri National Accelerator Laboratory a zo Stanford University. Výsledná správa zhodnotila údaje z 20 pozemských a niekoľkých vesmírnych ďalekohľadov...

Tajomstvá Kuiperovho pásu (S. ALLAN STERN, Astronomy, apríl 2010)
Chladná periféria našej Slnečnej sústavy skrýva tajomstvo jej pôvodu a evolúcie. Počas posledných dvoch desaťročí sa astronómom podarilo veľa týchto tajomstiev objaviť a interpretovať. Dobrodružstvo objavovania Kuiperovho pásu sa však začalo už pred semdesiatimi rokmi. 18. februára 1930 poobede urobil mladý, 24−ročný astronóm Clyde Tombaugh životný objav. Na Lowelovom observatóriu (USA) porovnal dve fotografické platne, ktoré exponoval pred niekoľkými mesiacmi. Na jednej sa drobná škvrnka svetla v porovnaní so staršou snímkou (na pozadí stálic) zreteľne posunula. Tak bolo objavené nové teleso našej Slnečnej sústavy, ktorému po niekoľkých mesiacoch dali meno Pluto. Bola to prvá planéta za obežnou dráhou Neptúna...

Ľadové depozity na Mesiaci (NASA Press Release)
Indická lunárna sonda Chandrayaan 1 objavila ložiská ľadu okolo severného pólu Mesiaca. Syntetický radar Mini−SAR objavil ľad vo vyše 40 malých kráteroch. Krátery majú priemer 2 až 15 kilometrov...

Ľadové súostrovie v stredných šírkach Marsu (NASA Press Release)
Podrobné radarové mapovanie stredných šírok na severnej pologuli Marsu odhalilo v tejto oblasti „ostrovy“ hrubého ľadu pod kobercom štrkovitej drviny a prachu. Ľad v týchto šírkach objavili už pred dvoma rokmi. Z najnovších snímok sondy Mars Reconaissance Orbiter vedci vyčítali, že ide o pozostatky rozsiahlejšieho zaľadnenia, ktoré sa po zmene klímy začalo zmenšovať...

Preskúmali červené oko Jupitera (ESO Press Release)
Najnovšie snímky Jupitera, ktoré exponoval VLT/ESO a ďalšie obrie ďalekohľady, vyrazili dych aj odborníkom. V hĺbkach Červenej škvrny, gigantickej krútňavy, objavili horúce víry i chladné oblasti, ktoré doteraz nevideli. Tak sa im podarilo zmapovať systém obrovského búrkového víru vrátane teplôt, vetrov, tlaku i zloženia plynu na jeho jednotlivých úrovniach...

McNaught: kométa s najdlhším chvostom (The Royal Astronomical Society)
Kométa McNaugt, najväčšia zo všetkých, ktoré pozemskí pozorovatelia (v januári a februári 2007) sledovali počas posledných 40 rokov, je vôbec najväčšou kométou. Presnejšie: najväčšou spomedzi tých, ktorých parametre sa podarilo dodatočne upresniť. Vedci z University College London (UCL) však nedospeli k tomuto objavu meraním dĺžky chvosta kométy...

Triton v lete (ESO Press Release)
Po prvej infračervenej analýze najnovších spektier z najväčšieho Neptúnovho mesiaca vedci po prvý raz detegovali oxid uhoľnatý v jeho atmosfére i pevný metán na jeho povrchu. Údaje dokazujú, že atmosféra Tritona sa v priebehu sezón mení. Leto teraz na Tritone vrcholí, slnečné žiarenie vyvoláva sublimáciu ľadov oxidu uhličitého, dusíka a metánu na povrchu na plyny...

Kométa, alebo asteroid? (HST Press Release)
Hubblov vesmírny ďalekohľad získal snímku záhadného objektu. Na prvý pohľad pripomína kométu s čudesným chvostom, v ktorom sa časť hmoty sformovala do tvaru
pripomínajúceho písmeno X, za ktorým sa ťahá široký závoj. Vedci usúdili, že ide o dôsledky priamej zrážky dvoch asteroidov. Také niečo doteraz nikto nepozoroval...

Čierne diery s opačnou rotáciou a ich vplyv na vývoj galaxií (Astrophysical Journal)
V každej galaxii sa vyskytujú čierne diery, masívne objekty, ktoré nasávajú hmotu, ktorá sa dostane na dosah ich príťažlivosti. Priamo ich pozorovať nedokážeme. Ich rozmery, polohu a ďalšie vlastnosti však astronómovia dokážu odvodiť pomocou citlivých ďalekohľadov, schopných merať teplotu, ktorú čierne diery produkujú...

Novinky zo sveta tmavej energie (University of Alabama Press Release)
Jedným z najväčších prekvapení v celých dejinách astronómie bol objav faktu, že sa vesmír, napriek predpovediam fyziky, rozpína čoraz vyššou rýchlosťou. Záhadná „tmavá energia“ (podľa najnovších odhadov obsahuje 74 % celkovej hmoty a energie vesmíru) je generátorom expanzie kozmu...

Záhadná exoplanéta WASP 12b (JPL Press Release)
Medzinárodný tím astronómov objavil masívnu exoplanétu, ktorú gravitácia materskej hviezdy deštruuje. Exoplanétu WASP 12b objavili v roku 2008. Planetológovia ju považujú za jednu z najzaujímavejších exoplanét spomedzi všetkých (asi 430), ktoré doteraz objavili. Obieha okolo hviezdy v súhvezdí Auriga, ktorá má podobnú hmotnosť ako Slnko...

Terestrická exoplanéta bola po zrode plynovým obrom (NASA Press Release)
Presnejšie, obria planéta s parametrami Saturna stratila atmosféru, pričom sa obnažilo jej skalnaté jadro. Prvé objavené exoplanéty mali parametre Jupitera alebo jeho násobkov. Väčšinu z nich nazývame horúcimi jupitermi, pretože okolo materských hviezd krúžia po veľmi blízkych obežných dráhach. Sformovať sa však mohli iba na vzdialených obežných dráhach, kde teplo a žiarenie hviezdy neznemožňovali gravitačné nabaľovanie primordiálnej hmoty...

Spektrá exoplanét už dokážu získať aj menšie ďalekohľady (Max Planck Institute Press Release)
Výskum exoplanét sa prepracoval medzi prioritné disciplíny astronómie. Zapájajú sa do neho nielen ďalšie tímy lovcov (využívajúcich čoraz dokonalejšie technológie), ale aj špecializovaní planetológovia, ktorých okrem fyzikálnych zaujímajú najmä chemické parametre: zloženie atmosféry a povrchu...

Vodné planéty (Harvard−Smithsonian Center for Astrophysics Press Release)
Z približne 440 doteraz objavených exoplanét je prinajmenšom 12 superZemí. Do tejto skupiny patria planéty s hmotnosťami 2 až 15 Zemí. Vnútro týchto telies nemožno skúmať priamo. Planetológovia však pripúšťajú iba tri typy superZemí: tie, v ktorých dominuje plyn (Neptún); skalnaté planéty (Merkur); a planéty bohaté na vodu (Zem)...

Hviezdy, ktoré sú aj po smrti aktívne (THORSTEN DAMBECK Bild der Wissenschafft 2009/7)
Staré hviezdy v záverečnej fáze života vybuchnú ako supernovy. Explózia rozptýli vrchné vrstvy obálky do okolitého priestoru, jadro sa často po kolapse premení na neutrónovú hviezdu. Neutrónová hviezda je zvláštny malý objekt, zložený z ultrahustej hmoty. Všeobecná teória relativity existenciu neutrónových hviezd predpovedala už pred storočím, ale prvý reálny objekt s opísanými vlastnosťami bol objavený až na sklonku 60. rokov. Astronómovia odvtedy objavili veľa neutrónových hviezd. Osamelých, ale častejšie ako zložky dvojhviezd. (Druhou zložkou dvojhviezdy bývajú hviezdy najrozličnejších typov.) Predstavy o vlastnostiach neutrónových hviezd sa v priebehu rokov spresňovali, ale jadro týchto predstáv sa opiera viac o hypotézy ako o teórie, podložené údajmi z priamych pozorovaní. Istý prelom nastal až v posledných rokoch..

Neznámy druh prachu pri hviezde HD 131488 (IRAS Press Release)

Okolo hviezdy, vzdialenej 500 svetelných rokov, sa formujú terestrické planéty. Objav ohlásili astronómovia z Kalifornskej univerzity. Z údajov však vyplynulo, že zvyšky po kolíziách rozpadnutých protoplanetárnych telies v systéme sú celkom iné ako tie, z ktorých sa sformovala naša Slnečná sústava. To je senzácia. „Horúci prach, ktorý skúmame v okolí iných hviezd, je čo do zloženia veľmi podobný hmote, tvoriacej naše asteriody a kométy,“ tvrdí Carl Melis, vedúci výskumu. „Hviezda HD 131488 je však absolútnou výnimkou...“

Planetológovia prepisujú učebnice (ESO Press Release)

V polovici apríla zverejnil ESO objav 9 nových tranzitujúcich exoplanét. Keď vedci porovnali ich parametre s ostatnými tranzitujúcimi exoplanétami (dohromady ich je 27), zistili, že 6 z nich obieha okolo materských hviezd opačným smerom ako planéty v našej Slnečnej sústave. Tento objav významne podkopal doterajšie teórie o formovaní planét. Navyše: zdá sa, že v systémoch s horúcimi jupitermi (ide o obrie planéty, ktoré krúžia okolo materských hviezd po bližších obežných dráhach ako Merkúr okolo Slnka) nemožno predpokladať existenciu terestrických planét...

Stroj na zkoumání počátku vesmíru se konečně rozběhl (VLADIMÍR WAGNER ÚJF AVČR Řež a FJFI ČVUT Praha)

Koncem minulého a začátkem tohoto roku se po více než ročním zpoždění konečně rozběhl nový největší urychlovač na světě LHC (Large Hadron Collider). O hlavních parametrech, cílech, fyzikálním programu a hlavně možném přínosu pro kosmologii jsem psal v Kozmosu č. 1. a 2. z roku 2007. V nynějším článku bych se chtěl zaměřit na průběh spouštění urychlovače, problémy, které nastaly, a první fyzikální výsledky. Podrobněji se zmíním i o plánech pro první dva roky jeho činnosti. Hlavní důvody, proč se staví stále větší urychlovače jsou tři. První souvisí s tím, že každý objekt v mikrosvětě má vlnový charakter. Je tedy „rozmazaný“ a velikost tohoto rozmazání je dána jeho vlnovou délkou. Čím větší je jeho kinetická energie, tím menší je tato vlnová délka.
Charakteristické vlnové délky částic urychlených na největších předchůdcích LHC byly zhruba 10−18 m, to je zhruba tisícina rozměru protonu. A jen takové detaily může mikroskop, místo kterého urychlovač používáme, vidět. Pokud chceme vidět ještě menší detaily, musíme částice urychlit na ještě větší energie a tím jejich vlnovou délku ještě zkrátit. Je třeba poznamenat, že v našem případě, kdy se díváme na proton urychlovaný na LHC, jedná se o objekt s velmi komplikovanou strukturou a naše úvahy o vlnové délce se týkají částí, které jej tvoří – tedy kvarků a gluonů...

Podmienky súťaže Astrofoto 2010

Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove vyhlasuje 33. ročník súťaže Astrofoto. Súťaž je určená všetkým amatérom a profesionálom v oblasti astronómie. Všetky kategórie sú bez vekového ohraničenia.
Všetky snímky, digitálne aj klasické fotografie budú hodnotené spoločne. Súťažné práce budú rozdelené do nasledujúcich tematických kategórií:

1. Astronomické snímky
Do tejto kategórie patria astronomické a fotometrické snímky komét, planétok, spektier astronomických objektov, bolidov, slnečnej fotosféry a chromosféry, detaily slnečných škvŕn, seriály snímok premenných hviezd, hviezdokopy, galaxie, hmloviny, Mesiac, planétky, zatmenia a konjunkcie, snímky súhvezdí a pod.

2. Variácie na tému obloha
Táto kategória poskytuje autorom široké pole pôsobnosti. Patria sem snímky z mestského alebo prírodného prostredia, na ktorých je pôsobivo zachytený astronomický alebo atmosférický úkaz či objekt (konjunkcie nebeských telies, ich východy a západy, blesky, dúhy, halové javy a pod.), ako aj snímky dokumentujúce vzťah autora k astronómii (zábery z astronomických podujatí, astronomickej techniky a pod.).

Upozornenie:
– do súťaže sa prijímajú snímky získané resp. urobené v čase od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010,
– ku každej súťažnej práci musí byť priložený formulár, z ktorého jasne vyplynie, že práca a formulár patria k sebe. Formulár je možné stiahnuť aj na internetovej stránke www.suh.sk.
– každý zarámovaný diapozitív označte v ľavom dolnom rohu (pri prehliadaní voľným okom) čiernou bodkou a vložte do osobitného vrecúška alebo obálky,
– digitálne zábery musia byť vo formáte JPG, TIF, BMP a musia mať pripojený súbor s požadovanými údajmi,
– každá súťažná práca musí byť označená tematickou kategóriou, v ktorej sa autor s prácou zúčastňuje.

Rozmery: Čiernobiele fotografie musia mať minimálny rozmer 24×30 cm, pri farebných fotografiách postačí najmenší rozmer 13×18 cm. Prijímame diapozitívy všetkých rozmerov.

Počet prác: Každý autor môže do súťaže poslať 6 súťažných prác. Za súťažnú prácu sa považuje jednotlivá snímka alebo seriál. V seriáli môže byť maximálne 6 snímok. Za seriál sa považuje súbor fotografií, ktoré majú časovú alebo významovú kontinuitu. Každá snímka seriálu musí byť zreteľne označená názvom práce a poradovým číslom od 1 do max. 6 tak, aby bolo jednoznačné, že je súčasťou seriálu. V prípade nesplnenia týchto podmienok budú snímky hodnotené jednotlivo, a nie ako seriál.

Ceny: Víťazné práce budú ocenené finančnými cenami, a to za 1. miesto 150 eur, za 2. miesto 100 eur a za 3. miesto 50 eur. Snímka roka, v prípade, že bude táto cena udelená, bude navyše ohodnotená prémiou 200 eur. Porota si vyhradzuje právo udeliť špeciálnu cenu pre autora do 18 rokov. Porota si tiež vyhradzuje právo neudeliť cenu.

Výsledky: Vyhodnotenie súťaže bude uverejnené v časopise Kozmos 3/2011. Ocenené fotografie sa stávajú majetkom vyhlasovateľa. Diapozitívy (aj ocenené) autorom vrátime po vyžiadaní. Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo zhotoviť si kópie ocenených prác do archívu súťaže.
Pre zaradenie do súťaže je rozhodujúci dátum podania zásielky, najneskôr 31. 1. 2011.

Práce označené heslom ASTROFOTO posielajte na adresu: Slovenská ústredná hvezdáreň, Komárňanská 134, 947 01 Hurbanovo,Slovenská republika

Júlové zatmenie Slnka v Pacifiku je výzvou pre cestovateľov ((Mgr. JÚLIUS KOZA, PhD., Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica)
Zdroj: Eclipse Predictions by F. Espenak and J. Anderson, NASA’s GSFC. http://eclipse.gsfc.nasa.gov/SEmono/TSE2010/TSE2010.html
Hviezdna mapa:Stellarium

Viditeľnosť zatmenia a pás totality
V nedeľu 11. júla nastane zatmenie Slnka, ktoré bude pozorovateľné z južných oblastí Tichého oceánu a Južnej Ameriky. Pás totality sa začína v šírom oceáne asi 1 800 km
východne od Nového Zélandu, pokračuje ďalej Pacifikom na východ, a prvou pevninou ležiacou v páse je vulkanický ostrov Mangaia z Cookových ostrovov. Úplné zatmenie len tesne minie ostrov Tahiti vzdialený iba 20 km od severného okraja pásu totality, ktorý pokračuje ďalej na východ k súostroviu Tuamotu. Len pár malých atolov súostrovia leží v páse, no žiadny z nich neposkytuje vhodnú základňu pre pozorovateľov zatmenia...

Astrofoto 2009 (Drahoslava Výbochová)

13. apríla 2010 sa v redakcii časopisu Kozmos v Bratislave zišla odborná porota v zložení Peter Dolinský, Eugen Gindl, Dušan Kalmančok, Milan Lackovič, Pavol Rapavý a Peter Zbončák, aby vyhodnotila súťaž Astrofoto 2009, ktorú už tradične vyhlasuje Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. Do súťaže sa zapojilo 14 autorov. Odborná porota mala veľmi náročnú prácu. Vybrať najlepšie fotografie bolo ťažké, nakoľko niektoré mali veľmi vysokú, podľa slov porotcov priam profesionálnu úroveň. Úroveň fotografie z roka na rok vzrastá. Je to spôsobené rastúcou kvalitou a dostupnosťou fotografickej a pozorovacej techniky. Po dlhej plodnej diskusii nakoniec odborná porota rozhodla takto:

1. Astronomické snímky
1. cena Róbert Barsa Snímka – Galaxia v Andromede
2. cena Peter Delinčák Snímka – Kométa Christensen
3. cena Roman Vaňúr Snímka – Planéty – koláž
2. Variácie na tému obloha
1. cena Tomáš Maruška Snímka – Záblesk Irídia nad drevenicou
2. cena Marian Harnoš Seriál – Polárna žiara
3. cena Pavel Klásek Snímka – „Nedosažitelný“
Špeciálna cena – Mladý autor
Marco Samuel Fabuš Snímka – Ranný Mesiac

Víťazné práce sú finančne ocenené. Víťazom blahoželáme. Ďakujeme všetkým účastníkom a priaznivcom súťaže Astrofoto. Prajeme veľa zaujímavých úkazov, ostré oko a jasnú oblohu. Tešíme sa na vaše príspevky v ďalšom ročníku súťaže. Foťte aj tento rok a do konca januára 2011 pošlite súťažné materiály na našu adresu: Slovenská ústredná hvezdáreň, Komárňanská 134, 947 01 Hurbanovo.

Zápisník z jedného pozorovania (Michal Lachký)

Pre laika to bol večer ako každý iný, pre mňa to bol jeden z najlepších pozorovacích večerov, aký som minulý rok mal. Keď som vybehol s vecami potrebnými na pozorovanie von a pozrel sa na oblohu, ostal som v nemom úžase. Najlepšia obloha za pol roka, aj možno aj viac. Čistá, priezračná atmosféra. Slabšie hviezdy boli viditeľné takmer až po obzor. Pozorovať som začal 21. 4. 2009 o 21:25 hodine. Ako prvé som pozrel hviezdokopy zimnej oblohy, ktorá už zapadala. Postupne som sa presúval na východ: od Povozníka, kde sa nachádzajú hviezdokopy M36, M37, M38, do Blížencov (M35, NGC 2158 a Eskimák), cez Raka (M44 a M67) až do Leva. V Levovi som sa chvíľku zdržal. Najskôr som sa zameral na veľmi ľahko pozorovateľnú galaxiu NGC 2903 s jasnosťou 8,8 mag. Potom nasledovali M95, M96, M105 a NGC 3384. V ich okolí sa nachádzajú ešte aj NGC 3412 a NGC 3377...

Ako si objavitelia pomáhajú objavovať (RNDr. Štefan Gajdoš, PhD., KAFZM FMFI UK v Bratislave Štefan; Kürti, Nové Zámky; Snímky: archív autorov)

Astronóm Štefan Gajdoš (ŠG), objaviteľ asteroidov ďalekohľadom, pôsobiaci s kolegami na AGO UK v Modre, a Štefan Kürti (ŠK), ešte donedávna objaviteľ „na voľnej nohe“ bez ďalekohľadu, predstavujú novú formu spolupráce medzi profesionálnymi a amatérskymi astronómami. Ak nie úplne novú, tak určite u nás zatiaľ nevyužívanú. Ich skúsenosti môžu inšpirovať aj iných.

Astronómovia profesionálni a amatérski spolupracujú od nepamäti. Ich záujmy sa prelínajú, spájajú, a často medzi nimi nevidieť rozdiel ani v metódach, ani vo výsledkoch. Kedysi ich „oddeľoval“ najmä rozdiel vo veľkosti či výkonnosti používaných ďalekohľadov, no dnes to už neplatí. Tradične sú amatéri svojimi pozorovaniami nápomocní v meteorickej astronómii, sú nenahraditeľní pri dlhodobom sledovaní premenných hviezd či rôznych zákrytových javov. Tak je to i teraz, pričom s profesionalizáciou ich technického vybavenia razantne vstúpili do ďalších sfér observačnej astronómie, ako sú napríklad objavy alebo potvrdzovanie objavov blízkozemských telies, astrometria a fotometria asteroidov/komét, hľadanie nov a supernov, striehnuie na záblesky sprevádzajúce dopady meteoroidov na povrch Mesiaca alebo ich prejav v atmosférach veľkých planét (ešte si pamätáme odhalenie stopy po impakte neznámeho objektu na Jupiter). My sme našli ďalšie, netradičné, pole vzájomne prospešnej spolupráce. Umožnili to špecifické okolnosti, možnosti,
skúsenosti a spoločný záujem o vec...

Obloha v kalendári jún – júl 2010 (Pripravil Pavol Rapavý)
Máme pred sebou obdobie s najkratšími nocami, školákom začínajú prázdniny, a teda aj čas na prehliadky oblohy do neskorej noci. Na oblohe nájdeme všetky planéty a azda nás nesklamú aj kométy, ktorých nájdenie si však vyžaduje isté skúsenosti; tie jasnejšie budú len na súmrakovej oblohe. Meteorárom začína ich hlavné obdobie, blíži sa čas letných expedícií. Tenučký Mesiac skrášli večernú oblohu 13. 6. a pri najbližšom nove 11. 7. nastane v Pacifiku úplné zatmenie Slnka. Od nás síce nebude pozorovateľné ani ako čiastočné, no potešia aj netradičné zábery, nakoľko pás totality prechádza Veľkonočným ostrovom...

Podrobnosti nájdete na www.astrors.sk

Slovenský zväz astronómov amatérov, Hvezdáreň Rimavská Sobota v spolupráci so Slovenskou astronomickou spoločnosťou pri SAV a Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove, za podpory Agentúry na podporu výskumu a vývoja, zmluva č. LPP−0059−09 vyhlasuje 2. ročník fotografickej súťaže SVIEŤME SI NA CESTU, NIE NA HVIEZDY!
Svetelné znečistenie je vážnym problémom, ktorého dôsledky si uvedomuje len hŕstka odborníkov, no zasahuje do všetkých oblastí nášho života. Propagáciou správneho osvetľovania prispejeme k zdravšiemu životnému štýlu, ochrane životného prostredia i šetreniu výdavkov za elektrickú energiu. Súťaž má tri kategórie (Ako nesvietiť, Správne svetlo, Variácie svetla a tmy), je určená pre všetkých fotografov, amatérov i profesionálov. Fotografie budú použité pri propagácii správneho osvetľovania i pranierovania tých, ktorí nám nesprávnymi svietidlami život znepríjemňujú.
Uzávierka súťaže je 30. 11. 2010
Sponzorom súťaže je TROMF – Banská Bystrica, najväčší predajca ďalekohľadov na Slovensku.

Podrobnejšie informácie sú na http://www.szaa.org


Slnečná aktivita (február – marec 2010) (Milan Rybanský)
Stále platí to, čo sme písali v minulom čísle: slnečná aktivita začína postupne rásť, avšak nástup aktivity v 24. cykle je veľmi „váhavý“. Počet škvŕn je nízky, Wolfovo číslo dosahuje maximálne 30.
V tlači, aj na internete sa objavili prvé snímky prejavov slnečnej aktivity, ktoré získali prístroje SDO (Solar Dynamic Observatory), o vypustení ktorého na obežnú dráhu sme písali v minulom čísle. Etapa kontrolných meraní sa pravdepodobne skončila a observatórium bolo uvedené do plnej prevádzky, teda v priebehu piatich rokov bude každých 0,75 sekúnd odosielať na Zem obrázok a merania zo svojich troch prístrojov. Celkove sa počíta s príjmom 1,5 terabajtov dát denne. Pojem teploty sa v týchto správach vyskytuje často, treba však povedať, že uvádzané hodnoty sú mimo nášho chápania, sprostredkovaného skúsenosťou. Vo fyzike sa učíme, že teplota je miera kinetickej energie pohybujúcich sa alebo kmitajúcich častíc. Podľa skupenstva látky. V atmosfére Zeme, pri teplote 20 °C, čo je 293 K, sa pohybujú molekuly kyslíka vo vzduchu rýchlosťou okolo 500 m/s. V slnečnej koróne, pri teplote 1 000 000 K, sa pohybujú protóny rýchlosťou okolo 160 km/s. Avšak v zemskej atmosfére je okolo 1019 častíc v kubickom cm a v slnečnej koróne iba okolo 108, a teda energia častíc, ktorá pripadá na 1 cm3, je v slnečnej koróne 30 miliónkrát menšia, ako v zemskej atmosfére. Teplota v našom ponímaní nie je dobrou charakteristikou pre charakterizovanie podmienok v koróne. V tomto prípade ide o tzv. ionizačnú teplotu, ktorá zodpovedá energii, potrebnej na dosiahnutie určitého ionizačného stupňa. Na ionizáciu atómu železa (FeI › FeII) potrebujeme energiu 7,87 eV, pričom 1 eV je ekvivalentný teplote 11 606 K. Z toho, že v koróne pozorujeme tzv. zelenú čiaru a tú vysiela ión FeXIV, na ionizáciu ktorého potrebujeme energiu okolo 250 eV, usudzujeme, že teplota tam dosahuje okolo 3 000 000 K. Pri erupciách sa v koróne pozorujú čiary FeXXVI, čo zodpovedá teplote desiatok miliónov K.

Peter Delinčák: Noc v Malej Fatre. Fotografia z Astrofota 2009, prihlásená do kategórie Variácie na tému obloha. Originál je farebný. Fotografované 20. augusta 2009 o 1:26 SELČ; 12×3 min. Canon 350D + Canon EF−S 18−55, ISO 1600.