Nové snímky z kráľovstva prsteňov (Cassini Press Release)

Počas posledného roku získala sonda Cassini, krúžiaca okolo Saturna, tisíce fotografií. Dnes uverejňujeme niekoľko z tých, ktoré sa dostali do užšieho výberu pre veľkú, reprezentatívnu  publikáciu.

Cassini nad nočnou stranou Saturna
Slnko spoza Saturna presvecuje najvrchnejšiu časť jeho atmosféry a do istej miery osvetľuje aj časť jeho prstencov. Tieň obrej planéty prekrýva do istej miery aj Saturnove prstence, (vpravo v strede). Tieň prstenca B zo strany privrátenej k Slnku zatieňuje čiastočne oblúk Saturnovho limbu. Sonda Cassini exponovala túto dramatickú snímku počas preletu nad nočnou stranou Saturna 13. februára 2010 zo vzdialenosti 373 000 kilometrov. Rozlíšenie 19 km na pixel...

Záhada Jupiterových mesiacov (Southwest Research Institute Press Releas a časopis Natur Geoscience)

Ganymedes a Callisto, dva zo štvorice veľkých mesiacov Jupitera, sú dvojičkami. Sformovali sa v rovnakom čase, majú podobné zloženie, veľkosť, ale vizuálne sa odlišujú. Z údajov sond Voyager a Galileo vyplýva, že ani ich vnútra sa nepodobajú. Prečo? Nad tým si planetológovia lámu hlavy už vyše tridsať rokov. Najnovšia štúdia túto záhadu objasňuje...

Prometheus obalený prachom (Cassini Press Release)

Sonda Cassini, ktorá krúži v Saturnovom kráľovstve už šesť rokov, obletela a fotografovala skoro všetky z jeho 61 mesiacov a mesiačikov. Každý je iný. Mesiac Prometheuss priemerom 119 kilometrov pokrýva hrubý koberec prachu zo Saturnovho prstenca F. Prometheus na premenlivej dráhe sa pohybuje v ňom i mimo neho. Na snímke Promethea s doteraz najvyšším rozlíšením vidíte impaktné krátery, ktoré sú takmer po okraj naplnené prachom.
Ešte pred pristátím prvých sond na Mesiaci sa vedci nazdávali, že prachom sú naplnené aj mesačné „moria“ a krátery. Prach pokrýva aj povrch Mesiaca, ale jeho vrstva nepresahuje niekoľko centimetrov či decimetrov. Prachové moria na Prometheu sú podstatne hlbšie.

Voda v diskoch mladých hviezd (University of Michigan Press Release)

Mladá Slnečná sústava bola zhlukom molekúl. Iba na málo miestach nebola vystavená tvrdému ultrafialovému žiareniu zo Slnka. Podľa najnovších teoretických modelov stala sa vodná para štítom, ktorý chránil molekuly vo vnútri disku, kde sa formovali planéty...

Prvé priame spektrum z exoplanéty (ESO Press Release)
Spektrum planéty je čosi ako odtlačok prsta. Dajú sa z neho vyčítať kľúčové informácie o chemických prvkoch v atmosfére. Bez takýchto údajov možno o formovaní a vývoji planét iba špekulovať...

ALMA: revolučný prístroj astronómie (ESA Press Release)
V Čile, na planine Chajnator, vo výške 5000 metrov n. m. onedlho uvedú do prevádzky revolučné astronomické zariadenie: Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA). Inžinierom sa podarilo zaradiť do systému tretiu 12−metrovú anténu (pozri obrázok)...

Prvá snímka tmavého spolupútnika hviezdy Epsilon Aurigae (Nature)

V Kozmose 2/2010 (pod titulkom „Záhada starej hviezdy pred rozlúštením) sme písali o hviezde Epsilon Aurigae, piatej najjasnejšej na severnej oblohe. Astronómovia ju pozorujú už dávno a nechápali, prečo je jej jasnosť slabšia ako by, vzhľadom na hmotnosť, mala byť...

Vzácny úlovok satelitu CoRoT (ESO Press Release)

Satelit CoRoT, zameraný na objavovanie zákrytových exoplanét a stelárnu seizmológiu, objavil prvú „normálnu“ exoplanétu (CoRoT 9b), ktorú môžu vedci študovať podrobne, v doteraz nevídanom rozlíšení. Exoplanéta obieha okolo Slnku podobnej hviezdy, vzdialenej od Zeme 1500 svetelných rokov. Objav, na ktorom sa podieľalo 60 vedcov, prirovnávajú čo do významu k objavu tzv. Rosettskej dosky, ktorá zásadným spôsobom prispela k rozlúšteniu egyptských hieroglyfov (vďaka gréckemu textu pod hieroglyfmi)...

Lovci čiernych dier s novým rekordom (ESO Press Release)

Astronómovia objavili najvzdialenejšiu čiernu dieru. S hmotnosťou 15 Sĺnk ide o druhú najmasívnejšiu čiernu dieru v kategórií stredných (stelárnych) hmotností. Okolo nej krúži masívna hviezda, ktorá sa čoskoro tiež premení na čiernu dieru...

Ako čierne diery konzumujú hviezdy (Astronomy)

Vo väčšine galaxií hniezdi masívna čierna diera. Ak sa do jej blízkosti dostane hviezda, slapové sily generované gravitáciou čiernej diery, ju deštruujú. Čierna diera väčšinu hmoty rozpadnutej hviezdy pohltí. Hoci je v centrách galaxiíextrémne veľa hviezd, ku kanibalizmu dochádza v priemere raz za tisíc rokov...

Orión v infračervenom svetle (ESO Press Release)

Nový ďalekohľad VISTA/ESO umožnil získať dramatické snímky, ktoré odkryli viaceré tajomstvá hmloviny Orión. Infračervené oči VISTA prenikli hlboko do gigantických oblakov prachu, kam optické ďalekohľady nepreniknú, a zviditeľnili zvláštne správanie mladých, veľmi aktívnych, ale donedávna neznámych, zahalených hviezd...

Kopy galaxií, najhorúcejšie oblasti vesmíru (Hans Böhronger)

Medzi galaxiami sa skrýva neuveriteľná energia. Väčšina hmoty vesmíru. Až v poslednom čase sa astronómom pomocou najmodernejších vesmírnych röntgenových ďalekohľadov podarilo rozlúštiť tajomstvo najmohutnejších procesov v kozme. 100 kilometrov nad povrchom Zeme krúžia dva röntgenové satelity: Chandra a XMM−Newton. Hans Böhringer z Inštitútu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku študuje pomocou týchto satelitov najhmotnejšie objekty vesmíru: kopy galaxií. Tvoria ich stovky až tisíce galaxií najrozličnejších veľkostí a tvarov. Ich priemer dosahuje 10 miliónov svetelných rokov, hmotnosť od 100 až po 1000 miliárd hmotností Slnka. Astrofyzici ich považujú za najfantastickejšie prírodné laboratóriá. Práve v nich získavajú údaje o štruktúre vesmíru...

Tmavá hmota vo vzdialených galaxiách (Newton Press Release)

Pochopenie podstaty tmavej hmoty je jedným z hlavných cieľov kozmológie. Jednou z metód jej výskumu je využitie vzťahu medzi hmotnosťou a svietivosťou vo vzdialených kopách galaxií. Z analýzy údajov,
získaných pomocou gravitačných šošoviek sa dá vypočítať hmotnosť obyčajnej (baryonickej) hmoty i celková hmotnosť v kope (súčet baryonickej a tmavej hmoty)...

Zvláštny objekt v galaxii M82 (Jerrdell Bank Press Release)

M82 je relatívne blízka galaxia. Zvláštny objekt v tejto galaxii objavili rádioastronómovia z Jordell Bank Observatory. Objekt sa objavil náhle a nemení sa. Vedci v našej Galaxii doteraz nič podobného nepozorovali. V galaxii M82, vzdialenej 10 miliónov svetelných rokov, sa formuje mimoriadne veľa hviezd. Túto „plodnosť“ vyvolala kolízia s masívnou špirálovou galaxiou M81, ktorá sa odohrala pred niekoľkými miliónmi rokov. Nové hviezdy, najmä tie v centrálnej oblasti, sú masívne, ale majú krátky život, končiaci sa výbuchom supernovy. V galaxii M82 explodujú v priebehu storočia 3 až 4 supernovy. Odvrhnuté obálky sa šíria do okolitého priestoru rýchlosťou okolo 10 000 kilometrov za sekundu...

Chondrity z Thorsbergu (Bild der Wissenschafft)

Pred 470 miliónmi rokov sa v páse planetoidov zrazili dva asteroidy a rozpadli sa na márne kúsky. Istý geológ túto udalosť na základe vzoriek z južného Švédska zrekonštruoval.
Svetločervený vápenec z kameňolomu pri mestečku Thorsberg v južnom Švédsku je už celé storočia obľúbeným stavebným materiálom. Z platní bohatých na fosílie vyrábajú schody i preklady nad dverami. Robotníci, ktorí platne pília, niekoľkokrát do roka objavia v kameni zvláštne ložiská cudzorodej hmoty: čierne, okrúhle alebo pozdĺžne hrudky s priemerom 1 až 20 centimetrov. Sú veľmi nápadné, ale kamenári ich považovali za kaz. A tak ich vyhadzovali na haldu...

Slovenský meteorit Košice (Doc. RNDr. JÁN SVOREŇ, DrSc., AsÚ SAV Tatranská Lomnica RNDr. JURAJ TÓTH, PhD., KAFZM FMFI UK v Bratislave)
http://www.ta3.sk/l2_sk.php?part=news_events&cont=meteorit

28. februára 2010 o 23:24:46 SEČ osvetlil veľmi jasný meteor – bolid – nočnú oblohu nad Strednou Európou. Napriek neskorej nočnej hodine množstvo ľudí v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov hlásilo nezvyčajne jasný úkaz. Prebiehal práve finálový zápas olympijského turnaja v hokeji. Svetlo z bolidu prelietajúceho atmosférou osvetlilo ulice a cez okná preniklo do bytov. Na niektorých miestach východného Slovenska a severného Maďarska bolo počuť dunenie podobné hromu alebo výbuchu, čo naznačovalo uvoľnenie energie v podobe zvukových vĺn...

Je Slnko výnimočná hviezda? (Astronomy, jún 2010)

Donedávna sa tradovalo, že Slnko je obyčajná hviezda, akých sú milióny. Napriek tomu sa astronómom podarilo nájsť iba niekoľko hviezd s podobnými parametrami. Skutočného dvojníka ešte hľadajú.
Teoretické modely Slnka sa neustále menia. Slneční fyzici priebežne, na základe nových údajov, zdokonaľujú predstavy o našej hviezde, ktorá dosiahla stredný vek. Mnohí z nich sú presvedčení, že ide o normálnu, priemernú hviezdu. Tí istí vedci však jedným dychom upozorňujú, že naša hviezda je unikátna, zvláštna...

Kľúč k predpovediam vzplanutí na Slnku? (NOAA Press Release)

Už dávno sa solárnici pokúšajú dešifrovať príznaky, ktoré by napomohli spresniť predpovede vzplanutí na Slnku. Ide o mohutné výrony slnečnej hmoty a energie, ktoré nasýtia vrchnú atmosféru Zeme nabitými časticami do takej miery, že narušia činnosť satelitov, ba čo viac, vyradia z prevádzky aj pozemské technológie, bez ktorých je moderná spoločnosť ochromená. Vedci z Centra pre predpovede kozmického počasia (SPWC) pri NOAA vyvinuli techniku, ktorá takéto predpovede umožňuje. Dva až tri dni pred vzplanutím...

Moderné slnečné ďalekohľady na Kanárskych ostrovoch a v USA (Autor textu: RNDr. IVAN DOROTOVIČ, CSc. Autor fotografií: RNDr. ALEŠ KUČERA, PhD.)

Pre veľké slnečné ďalekohľady je, podobne ako v prípade ďalekohľadov pre nočnú astronómiu, dôležitý výber lokality. Nachádzajú sa väčšinou v dostatočnej nadmorskej výške, aby boli zaručené kvalitné pozorovacie podmienky (menšie chvenie obrazu) a vysoký počet slnečných dní. Kvalita obrazu v slnečných ďalekohľadoch je okrem atmosférických efektov ovplyvnená aj teplom, kotré vzniká dopadajúcim slnečným žiarením a vzduchom v tubuse ďalekohľadu. To spôsobuje chvenie a rozmazanie obrazu Slnka. Moderné slnečné ďalekohľady sú buď vákuové ďalekohľady, teleskopy plnené héliom, alebo také, ktoré používajú chladenú optiku na zníženie ohrevu vzduchu v ďalekohľade. Vákuové ďalekohľady nemôžu mať veľký priemer vstupnej apertúry, pretože musia byť hrubé, aby vydržali rozdiel tlaku medzi vonkajším prostredím (vzduch) a vnútrom ďalekohľadu (vákuum), ale zároveň dostatočne opticky kvalitné. Horná hranica priemeru vákuového ďalekohľadu je preto niečo vyše 1 m. Vákuovým ďalekohľadom je napr. šošovkový 1 metrový Swedish Solar Telescope – SST (Švédsky slnečný ďalekohľad) na ostrove La Palma (Kanárske ostrovy, Španielsko), resp. Vacuum Tower Telescope – VTT (Vákuový slnečný vežový ďalekohľad) na susednom ostrove Tenerife. Refraktor SST prevádzkuje Inštitút pre slnečnú fyziku (Institute for Solar Physics) Švédskej kráľovskej akadémie vied (Royal Swedish Academy of Sciences)...

20. celoštátny slnečný seminár Papradno20. celoštátny slnečný seminár Papradno (JÚLIUS KOZA Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica; Foto: Ivan Dorotovič)

V dňoch 31. mája až 4. júna sa uskutočnil v hoteli Podjavorník pri Papradne v nádhernom horskom prostredí Javorníkov v okrese Považská Bystrica už jubilejný 20. celoštátny slnečný seminár s medzinárodnou účasťou, ktorý zorganizovala Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo v spolupráci so Slnečnou sekciou Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. V súlade s názvom a tradíciou seminára bolo jeho cieľom predstaviť výsledky výskumu a novinky z oblasti fyziky Slnka, vzťahov Slnko – Zem, z vybraných oblastí geofyziky a príbuzných odborov, o ktorých referovali špecialisti prevažne zo slovenských a českých astronomických a geofyzikálnych pracovísk. V programe seminára mali svoje miesto aj prezentácie prác študentov a doktorandov astronomických pracovísk, odborných pracovníkov niektorých hvezdární Slovenskej a Českej republiky ako aj výsledky rádioastronómov−amatérov. Nakoľko to bol už jubilejný 20. seminár, zvláštny priestor bol v závere vyhradený aj poohliadnutiu za uplynulými seminármi v štyridsaťročnej histórii. Celkovo bolo na 20. seminári 36 ústnych referátov s trvaním 15 minút, ktoré predstavovali výsledky vlastnej práce a výskumu, rozdelených do tematických blokov pokrývajúcich fyziku slnečnej atmosféry, slnečnú aktivitu a jej cykličnosť, úplné zatmenia Slnka, kozmické počasie, geoaktivitu a prístroje na pozorovanie Slnka.


V dňoch 31. mája až 4. júna sa uskutočnil
v hoteli Podjavorník pri Papradne v nádhernom
horskom prostredí Javorníkov v okrese Považská
Bystrica už jubilejný 20. celoštátny slnečný semi−
nár s medzinárodnou účasťou, ktorý zorganizo−
vala Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo
v spolupráci so Slnečnou sekciou Slovenskej as−
tronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii
vied. V súlade s názvom a tradíciou seminára bo−
lo jeho cieľom predstaviť výsledky výskumu
a novinky z oblasti fyziky Slnka, vzťahov Sln−
ko – Zem, z vybraných oblastí geofyziky a prí−
buzných odborov, o ktorých referovali špecialisti
prevažne zo slovenských a českých astronomic−
kých a geofyzikálnych pracovísk. V programe
seminára mali svoje miesto aj prezentácie prác
študentov a doktorandov astronomických pracov−
ísk, odborných pracovníkov niektorých hvez−
dární Slovenskej a Českej republiky ako aj vý−
sledky rádioastronómov−amatérov. Nakoľko to
bol už jubilejný 20. seminár, zvláštny priestor bol
v závere vyhradený aj poohliadnutiu za uply−
nulými seminármi v štyridsaťročnej histórii.
Celkovo bolo na 20. seminári 36 ústnych referá−
tov s trvaním 15 minút, ktoré predstavovali
výsledky vlastnej práce a výskumu, rozdelených
do tematických blokov pokrývajúcich fyziku
slnečnej atmosféry, slnečnú aktivitu a jej cyk−
ličnosť, úplné zatmenia Slnka, kozmické počasie,
geoaktivitu a prístroje na pozorovanie Slnka.

Pozorovanie na diaľku – nová možnosť pre astrofotografov i lovcov planétok (Štefan Kürti)

Pred vyše 400 rokmi Galileo Galilei prvýkrát namieril ďalekohľad na oblohu a tým sa začala nová éra astronómie. Vedcom postupne pribúdali rôzne pomôcky na pozorovanie – čoraz výkonnejšie a kvalitnejšie ďalekohľady; neskôr sa začali využívať výhody fotografie. Pred 50 rokmi prišli na pomoc kozmické sondy a relatívne nedávno vesmírne ďalekohľady. Ozajstnú revolúciu však znamenal nástup CCD a internetu. Fotografie vesmírnych objektov, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi doménou najväčších pozemských observatórií a vesmírneho ďalekohľadu, sa tak dostali na dosah amatérskych astronómov...

Asteroid Štiavnica – pamätník Ulrike Babiakovej (P. Rapavý, foto: V: Mešter)

3. júna 2010 bol v areáli Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici odhalený model asteroidu (22185) Štiavnica, objavený a pomenovaný U. Babiakovou a P. Kušnirákom.

IKAROS napnul plachty směrem k Venuši (Tomáš Přibyl)

Společně s meziplanetární sondou Akatsuki (alias Planet−C, někdy také Venus Climate Orbiter) se 21. května 2010 na cestu k Venuši vydala i experimentální stanice IKAROS. Jejím hlavním úkolem je prověřit koncepci tzv. sluneční plachetnice v praxi. Sluneční plachetnice vychází z toho, že sluneční energii je možné přímo přeměnit v energii kinetickou. Někdy se uvádí, že využívá „slunečního větru“, tedy proudu částic, ale není to pravda: sluneční vítr je totiž z energetického hlediska zhruba tisíckrát slabší než sluneční záření (a už to je na hranici praktické využitelnosti: pro dosažení síly 1 N potřebujeme u Země plachtu o ploše přes dvacet kilometrů čtverečních – a to si ještě musíme všechny „rušivé“ vlivy odmyslet)...

Hviezdny tulák (Milan Rybanský)

Autor RNDr. Peter Begeni mi venoval svoju knižku Hviezdny tulák. Sú v nej opísané spôsoby, ako sa rôzne civilizácie vysporiadali s odpozorovanými vlastnosťami „blúdiacich hviezd“ – planét. Pútavý je obsah aj forma. Na takú útlu knižku (55 strán) je v nej obrovské množstvo informácií o interpretácii pravekých pozorovaní, o mytológii, ktorá bola zdrojom názvov pre planéty našej Slnečnej sústavy po Saturn, ale aj o histórii modernejších pozorovaní, od prvých pozorovaní ďalekohľadom po objav Urana a Neptúna...

SDO – filmové štúdio, kde hlavnú úlohu hrá Slnko (Courtesy of SDO (NASA) and the AIA, EVE, HMI cosortium. MILAN RYBANSKÝ)

Často sme v našich pozorovateľských začiatkoch (roky šesťdesiate) snívali o ideálnych pozorovaniach, ktoré by nám nerušilo počasie a nemuseli sme pri interpretáciách ľutovať, že nám určité parametre chýbajú. Ako to vtedy vyzeralo? Povedzme, že sme namierili ďalekohľad (koronograf) na Slnko a zbadali sme peknú eruptívnu protuberanciu. Celí nadšení sme rýchlo začali fotografovať sériu snímok a pokiaľ nám do toho neprišiel nejaký oblak, získali sme celkom pekný materiál. Prvotné nadšenie sa však rýchlo vytrácalo pri spracovaní série snímok. Rýchlo sme zistili, že prinajlepšom môžeme niečo povedať iba o kine− matike protuberancie a aj to iba čiastočne, lebo nám chýba informácia o radiálnych pohyboch. A ak by sme chceli hovoriť o fyzike, potrebovali by sme spektrum viacerých čiar, vo viacerých miestach a s väčším priestorovým aj časovým rozlíšením, informácie o parametroch okolitého priestoru, t.j. o hustotách, chemickom zložení a o intenzite elektromagnetických polí a…

Prvý meteorit pozorovaný v kozmickom priestore (Doc. RNDr. JÁN SVOREŇ, DrSc. Astronomický ústav SAV)

Meteority Almahata Sitta nájdené v decembri 2008 v núbijskej púšti majú najmenej 2 prvenstvá. Po prvé ide o jediné meteority, ktoré boli bezprostredne pred pádom pozorované ešte v kozmickom priestore
mimo atmosféru Zeme. Už to samo o sebe je na zápis do histórie meteorickej astronómie. Aby toho však nebolo dosť – prvé analýzy nájdených úlomkov hovoria o tom, že asteroid bol zložený minimálne
z dvoch rozličných typov meteoritov. Teória to pripúšťa, len sme to ešte nikdy nevideli na vlastné oči. Poďme teraz pekne po poriadku...

Quo vadis, americká kosmonautiko? (Tomáš Přibyl, foto: NASA)

Návrh rozpočtu amerického Národního úřadu pro letectví a vesmír (NASA), který předložil prezident Barack Obama, zásadním způsobem mění směr a orientaci americké kosmonautiky. Končí jím doba krásnýchšesti let, kdy jsme mohli snít o tom, že se lidstvo vrátí na Měsíc, trvale zde zůstane a v dohledné době dobude i Mars. 
Zlatý důl jménem Měsíc
„Vracet se na Měsíc, kde už jsme byli, je to poslední, co Amerika nyní potřebuje,“ zaznělo z Bílého domu v den, kdy byl návrh rozpočtu NASA na rok 2011 (začíná 1. října 2010) zveřejněný. Jistě, argumentovat pouhým opakováním již jednou realizovaného se samozřejmě dá. Pomiňme nyní spíše řečnické argumenty typu „ještě, že si to neřekli Kolumbovi následovníci“ a podívejme se na novodobou cestu na Měsíc očima technika a ekonoma...

Obloha v kalendári august - september 2010 (Pripravil Pavol Rapavý)
Všetky časové údaje sú v SEČ

Je tu polovica prázdnin, noci sú dlhšie a teploty aj nadránom príjemné. Večer nám západný obzor skrášli Venuša v spoločnosti slabšieho Marsu a Saturna, a počas opozície bude celú noc kraľovať aj jasný Jupiter. Meteorári budú mať skvelú žatvu, podmienky počas Perzeíd sú skvelé. Niekoľko pekných zoskupení s objektmi nočnej oblohy pripravili aj asteroidy a celkom slušná bude aj kométa 10P/Tempel...

Podrobnosti na www.astrors.sk

Star Party 2010 – meteory.sk (Ján Horňák)

Po úspešnom rádioastronomickom seminári na jeseň minulého roka sa konal meteorársky seminár, ktorého hlavnou náplňou nebolo vychovávať nových pozorovateľov meteorov, ale uviesť ich do problematiky záznamu meteorov pomocou digitálnej techniky. Pozorovanie meteorov je jednou z činností, ktorým sa venujú nielen odborníci, ale hlavne astronómovia−amatéri. Vyhľadávajú lokality s dobrými pozorovacími podmienkami, kam potom vyrážajú na expedície za pozorovaním meteorických rojov. V poslednom období sa na pozorovanie meteorov, a najmä bolidov začala používať videotechnika (CCD kamery), pasívne, ale i aktívne radary.

Slnečná aktivita apríl – máj 2010 (Milan Rybanský)

Stále platí: slnečná aktivita je nízka, a ako môžeme vidieť aj na grafe priebehu, počet škvŕn je nízky, Wolfove číslo dosahuje maximálne 30. Na začiatku sledovaného obdobia (v apríli) sa objavila pomerne intenzívna geomagnetická búrka. Vplyv prejavov slnečnej aktivity na Zem sledujú aj mnohé družice. Nedávno sa objavila správa o úspešnom pozorovaní družíc CLUSTER a TC−1: prenikania častíc slnečného vetra do zemskej magnetosféry. Štyri družice Cluster (ESA) sú na obežnej dráhe už 10 rokov. Ony a čínsko−európska družica TC−1 študujú vonkajšiu magnetosféru Zeme – kolíznu plochu so slnečným vetrom. Na obrázku je znázornené, že vo vysokých šírkach pozorujeme „puzdrá“ (casps), kadiaľ najľahšie prenikajú energetické častice do hornej atmosféry, kde pri kolízii s jej atómami spôsobujú polárne žiary. Častice s nižšími energiami sa pohybuju špirálovite okolo magnetických siločiar a do atmosféry nepreniknú – kmitajú medzi tzv. magnetickými zrkadlami, ktoré tvoria intenzívnejšie zemské magnetické pole, bližšie k povrchu, ale ešte nad hornou hranicou atmosféry. Častice s vyššou energiou (protóny – rádove GeV) preniknú do atmosféry v nižších zemepisných šírkach. Objav spomínaných družíc tento pomerne jednoduchý obraz komplikuje. Zistilo sa, že za určitých podmienok aj nízkoenergetické častice môžupreniknúť do atmosféry aj v okolí rovníka. Tieto podmienky vytvorí spolupôsobenie zemského a plazmou vynášaného slnečného magnetického poľa v tzv. rekonekcii. Rekonekcia je fyzikálny proces, pri ktorom kolidujú a prepájajú sa magnetické siločiary polí rôzne ho pôvodu. Proces je vo vesmíre rozšírený od zrodu hviezd cez slnečné erupcie, a ako sa zistilo, aj v malých mierkach, v zemskej magnetosfére. Skúma sa aj v laboratóriách pri pokusoch s riadenou termonukleárnou reakciou.