Zatmění 2010 (Eva Marková)

Mezi jedny z nejzajímavějších úkazů, které nám připravuje denní obloha, jsou zatmění Slunce. V roce 2010 bylo možné pozorovat hned dvě. Téměř na začátku roku, 15. ledna, to bylo zatmění prstencové, které bylo možné pozorovat ve střední Africe, na jihu Indie, v Barmě a v Číně. To však z hlediska vědeckého nemá téměř žádný význam. Sluneční fyziky mnohem více přitahovalo úplné zatmění, ke kterému došlo 11. července. Nebylo sice tak dlouhé, jako to v roce 2009, ale se svými 5 minutami a 20 sekundami se řadilo mezi delší...

Kozmický akvarel (ESO Press Release) - Obálka
Hviezdu R Coronae Australis nájdeme v jednej z najbližších a zároveň najpodivuhodnejších oblastí, kde sa formujú hviezdy. Na snímke vidíte segment oblohy, široký ako Mesiac v splne...

Astronomický kalendár 2011
Autor: Mgr. Ladislav Druga
V týchto dňoch vydala Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove Astronomický kalendár na rok 2011. Na jeho stránkach sú uvedené bohaté informácie o postavení planét, Mesiaca a Slnka na jednotlivé dni roka, pomocou ktorých sa i najširšia verejnosť dokáže orientovať na hviezdnej oblohe. Súčasťou týchto informácií sú údaje o východe a západe Slnka, fázach Mesiaca, jeho najmenšej a najväčšej vzdialenosti od Zeme, maximálnych jasnostiach planét, zatmeniach Slnka a Mesiaca, vstupoch Slnka do znamení zvieratníka, maximách meteorických rojov, extrémnych teplotách v jednotlivých mesiacoch roka za posledných 138 rokov ako aj údaje o zavedení letného času. Pripomína výročia našich a svetových astronómov a výročia svetovej kozmonautiky. Publikácia je ilustrovaná originálnymi farebnými fotografiami z histórie jednej z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe –140−ročnej hvezdárne v Hurbanove. (Cena: 2,99 EUR).

Kopa galaxií Abell 1689 – kľúč k tmavej energii? (NASA Press Release, Science)

Astronómovia vyvinuli novú metódu detegovania tmavej energie. Pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu zaznamenali vývoj gigantickej gravitačnej šošovky, masívnej kopy galaxií, ktorá im priblížila podstatu tmavej hmoty. Ich výpočty, skombinované z údajmi iných metód, výrazne spresnili merania tohto záhadného fenoménu. Optimisti sú presvedčení, že už onedlho dokážeme vysvetliť, čo tmavá energia vlastne je...

Venuša je aktívna planéta! (Science)
Tak znie definitívna odpoveď na jednu z nezodpovedaných otázok planetológie. Venuša je jedinou planétou s rozmermi Zeme, ktorú poznáme. Onedlho budú objavené aj extrasolárne planéty s parametrami Zeme, ale ich výskum, vzhľadom na vzdialenosti, bude oveľa náročnejší ako v prípade Venuše. Takže Zornička/Večernica bude nadlho jediným planetárnym objektom, na ktorej budeme môcť podrobne študovať krátkodobé i dlhodobé zmeny.

Leto na Tritone (Astronomy and Astrophysics)
Neptún obieha Slnko vo vzdialenosti 4,5 miliardy kilometrov. Vzdialené Slnko vyzerá z tejto vzdialenosti ako nepatrný kotúčik, jeho vplyv na Neptún a jeho mesiace je slabý. Preto bolo prekvapením, keď európski astronómovia nedávno zistili, že atmosféra najväčšieho Neptúnovho mesiacu – Tritóna v posledných mesiacoch nápadne zhustla. Pravdaže iba na južnej pologuli, kde je momentálne leto...

Záblesky na Mesiaci (Columbia University Press Release)
Na Mesiaci pristálo šesť modulov misie Apollo. Dvanásť pozemšťanov sa po povrchu Mesiaca prechádzalo. Dve posádky preskúmali okolie modulov pomocou mesačných vozidiel. Apollonauti priviezli na Zem vyše 400 kg mesačných hornín. Početné sondy, ktoré odvtedy krúžili okolo nášho spolupútnika, získali o Mesiaci milióny údajov. O Mesiaci dnes vieme viac ako o ktoromkoľvek objekte našej Slnečnej sústavy, ale niektoré úkazy sa dodnes nepodarilo vysvetliť. Napríklad záblesky...

Ako unikajú fotóny zo Slnka?
Slnko produkuje svetlo a iné druhy žiarenia. Fotóny opúšťajúce jadro narážajú na prekážky: elektróny a jadrá atómov, ktoré ich rozptyľujú. Tieto interakcie spôsobujú, že cesta fotónov z jadra na povrch trvá 200 000 rokov.

Jed z ľadovcov (Bild der Wissenschafft)
Švajčiarski vedci varujú pred jedmi, ktoré sa uvoľňujú z roztápajúcich sa ľadovcov. Upozorňujú, že látky POP, (Persistant Organic Pollutants), odolné organické jedy, najmä DDT a dioxíny, postupne zamorujú životné prostredie. Dioxíny do atmosféry pumpovali komíny fabrík a spaľovní, DDT z presušenej pôdy vynášali do ovzdušia vetry. Vzdušné prúdy tieto jedy premiestňovali na všetky strany. Nad vysokými horami, ktoré oblaky zadržujú, sa jedy, spolu s vločkami snehu, ukladali sa na ľadovce a vmŕzali do nich...

Voda a organické látky na asteroide (Bild der Wissenschafft)
Americkí astronómovia Andrew Rivkin a Joshua Emery objavili vodný ľad a uhľovodíky na povrchu asteroidu 24 Themis. Objav podoprel hypotézu, že vodu na Zem mohli v dávnej minulosti počas milióny rokov trvajúcich bombardovaní dopraviť nielen kométy, ale aj asteroidy...

Vápnik ako lepidlo života (Bild der Wissenschafft)
Život na Zemi podľa súčasných poznatkov vznikol zhruba pred 3,7 miliardami rokov, keď sa sformovali prvé mikroorganizmy. 3,2 miliardy rokov trvalo, kým sa pomerne jednotvárne a málo flexibilné spoločenstva jednobunečných siníc a baktérií začali v kambriu meniť na zložitejšie organizmy. V tom čase začal strom života neobyčajne rýchle košatieť. Počas relatívne krátkeho obdobia 50 miliónov rokov vyvinul sa bezpočet najrozličnejších organizmov. Túto explóziu života v kambriu vedci nevedia vysvetliť...

Život v oceánoch sa po impakte yucatánskeho asteroidu rýchle zotavil (Bild der Wissenschafft)
Po impakte obrovského asteroidu, ktorý pred 65 miliónmi rokov spôsobil vyhubenie dinosaurov, sa život v oceánoch veľmi rýchle zotavil: už po 100 rokoch. K tomuto poznatku dospeli nemeckí a americkí vedci po analýze sedimentov na dánskom ostrove Sjöland. Tím analyzoval vrstvu ílu, ktorý sa ukladal 10 000 rokov po impakte...

Čo konzumuje vodík a acetylén na Titane? (Cassini Press Release)
Existuje život na báze metánu na Titane? O najväčšom Saturnovom mesiaci sa v poslednom čase objavili sa dve pozoruhodné informácie. Prvá v časopise Icarus: molekuly vodíka klesajú z horných vrstiev atmosféry Titanu na povrch a tam sa strácajú. Druhá v Geopyhsical Journal Letters: na mape uhľovodíkov na Titane chýba acetylén...

Japonci na ceste k Venuši (JAXA Press Release)
Koncom mája vypustili z kozmodromu Tanegašima dve veľké kozmické sondy: Akacuki, ktorá bude skúmať hustú atmosféru Venuše, a IKAROS, ktorá otestuje najnovšou technológiu kozmických plachetníc...

Povrch Pluta sa dramaticky mení (NASA Press Release)
Hubblov vesmírny ďalekohľad získal v rokoch 2002 a 2003 snímky Pluta s doteraz najväčším rozlíšením. Nová mapa je taká dobrá, že planetológovia, potom ako ju porovnali s fotografiami Pluta z roku 1994 (tiež z HST), objavili na jeho povrchu významné zmeny.

Najmasívnejšia hviezda sa ešte nenašla (Astronomy, máj 2010)
Každá hviezda je originál. Žiadna nemá dvojníka. Astronómov však najviac zaujímajú najhmotnejšie hviezdy, pretože významne ovplyvňujú svoje okolie. Dokážu vytvárať nádherné súkvetia hmlovín, formovať hmotu vo svojom okolí, vyrábať celú plejádu ťažších chemických prvkov a rozptyľovať ich do okolitého priestoru. Veľké hviezdy, s hmotnosťami mnohonásobkov Slnka a s miliónkrát vyššou svietivosťou ako naša hviezda, dokážu rozkladať krehké objekty, napríklad protoplanetárne disky i urýchľovať formovanie nových hviezd. Majú však krátky život. Ich búrlivá existencia sa končí gigantickým výbuchom supernov. Tie rozprašujú hmotu obohatenú o ďalšie prvky do okolitého priestoru a vytvárajú tak oblaky, v ktorých sa môžu formovať hviezdy ďalšej generácie...

Zrod masívnych hviezd
Je známe, že hviezdy s nízkou hmotnosťou sa formujú a rastú nabaľovaním plynu z okolia. Už skôr ako dosiahnu najvyššiu hmotnosť, začnú intenzívne žiariť, pričom tlak žiarenia nabaľovaný materiál vytláča. Rast hviezdy sa spomalí, až celkom ustrnie. To sa deje s hviezdami, ktoré nabalili 10−násobok hmotnosti Slnka. Vo vesmíre však existujú aj oveľa masívnejšie hviezdy. Teoretici skúmajú tento proces dvomi spôsobmi. Prvý: vyvinuli modely, pri ktorých hviezdy nabaľujú plyn okolo rovníka, ale väčšinu žiarenia emitujú z pólov. Druhý: dve alebo aj viac hviezd s nižšou hmotnosťou gravitačne splynie. Uprostred hustého oblaku tak vznikne veľmi hmotná hviezda. Pri tomto scenári nie sú jasné limity rastu, pretože pozorovatelia doteraz neboli svedkami zrodu naozaj masívnej hviezdy.

Planéty ukryté v prachu (Astronomy, august 2010)
Prachové oblaky zahaľujúce niektoré hviezdy objav Zemi podobných planét sťažujú, ale v mnohých prípadoch ich môžu uľahčiť. Predstavte si, že stojíte na povrchu Tau Ceti c, hypotetickej terestrickej exoplanéte, ktorú obýva vyspelá civilizácia. Študujete snímky z najväčších ďalekohľadov zameraných na vyhľadávanie planét v zelených zónach iných hviezd. Na obrazovke sa objaví snímka blízkej hviezdy hlavnej postupnosti typu G2. Spustíte systémy, ktoré aktívne kontrolujú optiku ďalekohľadu. Koronograf prekryje svetlo hviezdy. Astronómovia zataja dych v nádeji, že sa objaví malá modrá guľka, ktorá okolo hviezdy krúži. Čo sa však deje? Hviezda (naše Slnko) je zaclonené, kam sa však podeli planéty? A čo je ten strapatý oblak obaľujúci hviezdu práve tam, kde by planéty mali krúžiť? Astronómovia z Tau Ceti c vedia, o čo ide: je to oblak, prachová koróna. Je jedno, či hľadáte Zem obiehajúcu okolo Slnka z planéty systému Tau Ceti, alebo exoplanéty z povrchu Zeme: prachová koróna sťažuje prácu všetkým lovcom planét. Čo je vlastne tento prach a ako jeho vplyv odstrániť?

Ako by videli mimozemšťania exoplanétu Zem
Cieľom hľadačov extrasolárnych planét je objav takej planéty, ktorá by bola dvojníkom Zeme. Zdá sa však, že hľadanie spektrálnych odtlačkov porovnateľných s dnešnou Zemou nestačí. Naša modrá planéta sa v  priebehu 4,56 miliárd rokov zásadne menila. V istých obdobiach nebol ľad ani na póloch, inokedy sa ľadovce doplazili až na rovník. Pred 2,4 miliardami rokov nebol v atmosfére kyslík. Iba nedávno sme zistili, že súčasná koncentrácia kyslíka v atmosfére (zhruba 21 %) sa vytvorila až pred menej ako 500 miliónmi rokov. Lisa Kaltenegger (Harvard Smithsonian Center for Astrophysics) a ďalší vedci identifikovali nedávno rozličné spektrálne čiary, ktoré by mimozemskí astronómovia, sídliaci na blízkej hviezde, získali z našej Zeme počas rozličných etáp evolúcie. Ak chceme objaviť exoplanétu podobnú Zemi, môžeme ju zastihnúť v rozličných štádiách evolúcie: krátko po sformovaní, vo veku, keď sa na nej rozvinul život, i na sklonku planetárnej existencie.

Pozorovali prvú superbúrku na exoplanéte (ESO Press Release)
Horúci jupiter HD209458b študujú vedci už dávnejšie. Mimoriadne presné detekcie oxidu uhoľnatého odhalili, že plyn prúdi veľkou rýchlosťou z horúcej, dennej na chladnú, nočnú stranu planéty. Údaje zároveň pomohli po prvý raz vypočítať aj rýchlosť rotácie exoplanéty...

Exoplanéta s chvostom (The Astrophysical Journal)
Diskusie o tom, čo je a čo nie je planéta, nemajú konca. Nové objavy podchvíľou nútia vedcov platné definície poopraviť. Hubblov vesmírny ďalekohľad objavil začiatkom leta horúcu exoplanétu s chvostom. Plynový obor HD 209458b, krúžiaci okolo materskej hviezdy po blízkej dráhe, môže sa stať prvým objektom triedy „kometárne planéty“. Nový spektrograf COS na palube HST odhalil, že mohutné vetry vynášajú z hviezdy HD 209458 veľké množstvo materiálu, ktorý sa sformoval do dlhej vlečky, pripomínajúcej chvosty komét...

Sonda New Horizons obletela Jupiter
Sonda New Horizons, na ceste k Plutu, obletela v roku 2007 Jupiter. Mimoriadne citlivé prístroje novej generácie zmapovali nielen obriu planétu, ale aj viaceré z jej mesiacov. Snímky sú unikátne. Do čísla sme vybrali najmä snímky vulkanického mesiaca Io, na ktorom planetológovia zaznamenali od roku 2001, (keď sonda Galileo prestala pracovať) výrazné zmeny.

Objav najmasívnejších hviezd /ESO Press Release)
Tím astronómov zo Sheffield University (Anglicko) objavil doteraz najmasívnejšie hviezdy. Ich hmotnosť prevyšuje 300 hmotností Slnka. To je dvojnásobok hmotnosti, ktorú teória pre súčasné hviezdy pripúšťa. (V mladom vesmíre sa formovali aj väčšie hviezdy.) Objav týchto monštier, niekoľko miliónkrát jasnejších ako Slnko, opäť nastoľuje otázku: „Aké veľké môžu byť hviezdy?“ Pomocou ďalekohľadu VLT/ESO, ale aj snímok z archívu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, študovali Angličania dve kopy mladých hviezd: NGC 3603 a RMC 136a...

Hviezda vyhostená z Mliečnej cesty (Astrophysical Journal Letters)
Pred stovkami miliónov rokov priblížila sa istá trojhviezda k jadru našej Galaxie, prehusteného hviezdami a ich zvyškami. Gigantická čierna diera, ktorá v jadre Mliečnej cesty hniezdi, jednu z hviezd zajala a dve z Galaxie vypudila. Vyhostené hviezdy po gravitačnom kopanci neskôr splynuli. Premenili sa na superhorúcu modrú hviezdu. Príbeh pripomína sci−fi, ale astronómovia sú presvedčení, že taký scenár je najpravdepodobnejší. Vyhostená, superrýchla hviezda HE 0437−5439 je jednou z najrýchlejších svojho druhu. V priestore sa pohybuje rýchlosťou 2,5 milióna kilometrov za hodinu. Trikrát rýchlejšie ako Slnko obiehajúce okolo jadra Mliečnej cesty...

Záhada zrodu masívnych hviezd (ESO Press Release)
Na snímke vidíte masívny prachový disk, krúžiaci okolo mladej, masívnej hviezdy. Je to prvá snímka tohto druhu. Dokazuje, že masívne hviezdy sa formujú rovnako ako ich menšie sestry – nabaľovaním prachu z disku.
Tím astronómov študoval mladú hviezdu IRAS 13481−6124, 5−krát väčšiu a 20−krát hmotnejšiu ako Slnko. Hviezda, obalená zvyškami plynovej kolísky, v ktorej sa sformovala, je vo vzdialenosti 10 000 svetelných rokov. Na archívnych snímkach z ďalekohľadu Spitzer i z 12−sumilimetrového ďalekohľadu APEX, objavili aj tenké výtrysky z pólov mladej hviezdy...

Rekordný mikrokvazar (ESO Press Release)
Mikrokvazar (stelárna čierna diera) NGC 7793 má hmotnosť iba niekoľko Sĺnk. Je však reálnou miniatúrou najsilnejších kvazarov a rádiogalaxií, v ktorých hniezdia masívne čierne diery, s hmot nosťou miliónov Sĺnk...

Hayabusa (možná) přinesla asteroid až domů (Tomáš Přibyl; Foto: JAXA)
Japonská meziplanetární sonda Hayabusa je v mnoha ohledech unikátní: nejen tím, že se jako první automat vyrobený lidskou rukou pokusila dopravit na Zemi vzorky horniny z asteroidu, ale především tím, jakou strastiplnou cestu musela při této příležitosti urazit. Návratový modul je už několik týdnů bezpečně doma – a celý svět netrpělivě očekává zprávu o tom, cože vlastně obsahuje. Tisíc změn Snad žádná jiná kosmická sonda se nemůže pochlubit takovým množství změn svého plánu – před startem i v průběhu letu – jako právě Hayabusa. Vydat se měla původně v červenci 2002 k asteroidu 4660 Nereus nebo (10302) 1989 ML, ale selhání rakety M−5 v červenci 2000 znamenalo odklad startu. Jako nový cíl (start květen 2003) byl vybraný asteroid 1990 SF36, který byl později přejmenovaný po japonském raketovém pionýrovi Hideo Itokawovi...

Slnečná aktivita jún – júl 2010 (Milan Rybanský)
Stále platí: slnečná aktivita určovaná podľa slnečných škvŕn je nízka, ako môžeme vidieť aj na grafe priebehu. Wolfovo číslo dosahuje maximálne 30. Vzrast slnečnej aktivity v júli lepšie charakterizuje rádiové žiarenie na 2 800 MHz a index MCI. Zdá sa, že sa Slnko konečne naozaj  zobudilo z dlhých driemot po predchádzajúcom cykle. Cyklus slnečnej aktivity trvá v priemere 11 rokov, ale predchádzajúci, 23., trval 12,5 roka. Príčina tejto prestávky môže byť skrytá v „prepravnom páse“ (conveyor belt) plazmy, ktorý sa nachádza pod povrchom slnečnej fotosféry. Tvrdí to v najnovšom článku v „Geophysical Research Letters“ autor Dr. Dikpati z High Altitude Observatory, Boulder, Colorado na základe štúdia rýchlostných polí z Mount Wilson Observatory (z článku je prevzatý aj priložený obrázok). Prenosový pás na Slnku – mohutný tok plazmy, ktorý cirkuluje pod jeho povrchom, môže byť zodpovedný za dĺžku trvania cyklu slnečnej aktivity. Spolu so svojím výskumným tímom zistil, že na rozdiel od predchádzajúcich cyklov, keď tento tok končil pri 60° heliografickej šírky, v 23. cykle dosiahol až slnečné póly. Je to po prvý raz, keď mali k dispozícii súvislé dáta o rýchlostných poliach za dva cykly, 22. (1986 – 1996,5) a 23. (1996,5 – 2009). Dr. Dikpati so svojím tímom tvrdia, že takýto cyklus je výnimkou a normálny cyklus má trvanie okolo 10,5 roka. Také trvanie predpovedajú aj pre práve štartujúci 24. cyklus, na základe bližšie nešpecifikovaných odpozorovaných sprievodných znakov. Stále nemáme spoľahlivú metódu na predpoveď priebehu slnečného cyklu. Zatiaľ sme iba v štádiu popisného výskumu, a dokonca existujú hypotézy, ktoré celkom spochybňujú existenciu permanentnej príčiny cyklickej zmeny úrovne slnečnej aktivity. Tvrdí sa v nich, že cyklus má všetky znaky náhodného procesu. Ako uvádza Dr. Grygar, do roku 2008 rôzni autori publikovali okolo 50 odhadov priebehu 24. cyklu, pričom pre čas maxima uvádzajú termíny od polovice roku 2009 po rok 2014!! Novšie predpovede uvádzajú termín maxima od októbra 2011 do augusta 2013.

Nielen výkonnejšie prístroje, ale aj triezvy rozum… (Zhováeal sa Ivan Dorotovič a Eugen Gindl; Foto: Dorotovič)
KOZMOS: Mohli by ste sa predstaviť čitateľom nášho časopisu? Aké je váše profesionálne zázemie?
NG: Pracujem v Heliofyzikálnom oddelení Goddardovho centra pre vesmírne lety (Goddard Space Flight Center – GSFC). Heliofyzika je vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom Slnka. Kedysi sa toto oddelenie nazývalo Laboratórium pre mimozemskú fyziku. Po reorganizácii pracovníci tohto oddelenia študujú slnečnú sústavu, medziplanetárny a okolozemský priestor – atmosféru, ionosféru, magnetosféru. To spája mimozemskú heliofyziku a skúmanie ostatných planét v plazme heliosféry, ktorá siaha ďaleko za dráhu našej planéty. Pracujem v Laboratóriu pre slnečnú fyziku, kde skúmame najmä Slnko. Zaoberám sa najmä výtryskami hmoty zo Slnka, erupciami zo Slnka, ktoré sa šíria do medziplanetárneho prostredia, vplývajú na planéty, produkujú geomagnetické búrky a časticové búrky v ich atmosférach. Využívam pritom pozorovania
z kozmických observatórií: SOlar and Heliospheric Observatory – SOHO (Slnečné a heliofyzikálne observatórium), ktoré je spoločným projektom ESA a NASA a STEREO (Solar−TErrestrial RElations Observatory). Máme aj ďalšiu družicu, WIND, ktorá meria slnečný vietor a rádiové žiarenie Slnka. Pôvod týchto javov je v magnetických oblastiach Slnka, v podstate v slnečných škvrnách. Tieto oblasti generujú výtrysky koronálnej hmoty Coronal Mass Ejection – CME). Je to najenergetickejší jav v Slnečnej sústave. Energia uvoľnená pri jednej udalosti môže dosiahnuť hodnotu až 1026 Joulov. Tento jav je zaujímavý aj z hľadiska interakcie neutrálnej hmoty a slnečnej plazmy nachádzajúcej sa v heliosfére...

LASER GUIDE STAR
Keď si nevystačíme s oblohou (Dušan Lorenc)
Vzhľadom na to, že v roku 2010 si pripomíname 50. výročie vynálezu lasera, bolo by možno na mieste pripomenúť si význam laserovej technológie pre astronómiu. Ak odhliadneme od implicitných aplikácií vo výrobe a pri kontrole kvality optických prvkov, je jedným z najmarkantnejších využití práve generácia referenčnej hviezdy (kvázibodového objektu) pre potreby aktívnej a adaptívnej optiky (Laser Guide Star – LGS). Keďže na stránkach Kozmosu sa v minulosti objavil dostatok informácií o technológii aktívnej a adaptívnej optiky, v tomto článku sa jej budem venovať len okrajovo...

Svetový kozmický týždeň 2010 (Ľuboš Ryban)
Svetový kozmický týždeň (World Space Week) je medzinárodnou oslavou prínosu kozmickej vedy a technológie k zlepšeniu životných podmienok ľudí. Svetový kozmický týždeň bol oficiálne vyhlásený Valným  zhromaždením OSN v roku 1999 a uskutočňuje sa každoročne 4. – 10. októbra, ako pripomenutie si dvoch kľúčových udalostí: 4. októbra 1957 bola vypustená prvá umelá družica Zeme Sputnik 1 a 10. októbra 1967 nadobudla platnosť Dohoda o kozmickom priestore. Hlavnou úlohou Svetového kozmického týždňa je informovať verejnosť o výhodách spojených s mierovým využívaním vesmíru, ako aj viesť deti a mládež k jeho hlbšiemu poznávaniu. Táto celosvetová akcia je zároveň vhodnou príležitosťou k nadväzovaniu medzinárodnej spolupráce medzi inštitúciami, ktoré sa zaoberajú kozmickým výskumom a vzdelávaním...

Všetky informácie týkajúce sa Svetového kozmického týždňa nájdete na oficiálnej webovej stránke www.worldspaceweek.org.
Akékoľvek ďalšie informácie Vám radi poskytneme na e-mailovej adrese slovakspace@slovakspace.sk.

S ďalekohľadom na cestách (Lucia Klapková, členka riešiteľského kolektívu projektu)

„Hmota, akú môžeme pozorovať aj v tých naj exotickejších končinách vesmíru, je rovnaká, ako tá, z ktorej je stvorený každý z nás.“ Týmito slovami sa 18. decembra 2009 v obci Košická Polianka začala prednáška nazvaná (Ne)bezpečný vesmír. Miestni žiaci, študenti, ale aj ich rodičia, a dokonca aj starí rodičia, sa v nej mohli dozvedieť veľa o našom blízkom i vzdialenom vesmíre. Základné poznatky o Slnečnej sústave a Galaxii, o planétach a hviezdach, o živote a smrti vesmíru sa stali podkladom pre najrozličnejšie kozmické katastrofy – od „padajúcich hviezd“ cez zrážky galaxií až po koniec vesmíru. Katastrofy, ktoré už ľudstvo prežilo, aj tie, ktoré nám hrozia v budúcnosti. Katastrofy s pozitívny mi i negatívnymi dôsledkami pre pozemský život. Po skončení prednášky sa žiaci i široká verejnosť mohla rozhliadnuť po nočnej oblohe, pre mnohých úplne novým spôsobom – cez astronomický ďalekohľad...

Jubilanti (Peter Poliak)
Manželia Antónia a Ladislav Oravcovci z Nitry sa v minulých dňoch, v krátkom časovom slede po sebe a v relatívne dobrom zdraví a dobrej duševnej pohode, dožili významných životných jubileí – 85 rokov veku. Dnes patria medzi najstarších stále aktívnych astronómov−amatérov na Slovensku. Zaraďujeme ich medzi priekopníkov amatérskej astronómie v Nitre. Tento vedný obor, ku ktorému sa neskôr pridala aj kozmonautika, ich začal zaujímať už v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia. Boli pri tom, keď v uvedenom období začala organizovaná amatérska astronómia v Nitre robiť prvé kroky. V roku 1955 sa stali aktívnymi členmi nitrianskeho astronomického krúžku dospelých, začali spolupracovať s pracovníkmi hvezdární v Hlohovci a v Hurbanove a v roku 1973 po vytvorení Okresného astronomického kabinetu pri OOS v Nitre (neskôr Nitrianska hvezdáreň pri SÚH) sa stali jeho stálymi spolupracovníkmi. Táto plodná spolupráca trvá doteraz.

Obloha v kalendári október - november 2010 (Pripravil Pavol Rapavý)
Jesenné mesiace sú pre milovníkov oblohy obľúbené. Noci sú dlhé a teploty ešte aj nad ránom prijateľné. Merkúr uvidíme začiatkom októbra, Venuša sa presunie na rannú oblohu a tej nočnej bude kraľovať Jupiter. Pre astronómov však určite bude hitom kométa Hartley, ktorá bude viditeľná aj voľným okom a možno nás prekvapia aj Drakonidy, ktorých pozorovacie podmienky sú výborné.

Podrobnosti na www.astrors.sk

Letný astronomický tábor 2010 v Sátoraljaújhely (RNDr. Zdeněk Komárek)
V roku 2010 usporiadala Hvezdáreň v Michalovciach po prvý raz svoj tradičný Letný astronomický tábor (LAT) za hranicami Slovenska – v pohraničnom maďarskom meste Sátoraljaújhely (vyslov Šátoraljaújheji, slov. Nové Mesto pod šiatrom). Zúčastnilo sa na ňom od nás 12 detí vo veku 8 – 15 rokov a traja pracovníci našej hvezdárne. LAT 2010 sa konal v dňoch 4. – 10. júla. Po dohode s vedením maďarsko−slovenskej dvojjazyčnej národnostnej školy a internátu v Sátoraljaújhely sme v spolupráci s touto školou zorganizovali podujatie, na ktorom sa okrem našich 12 detí a 26 detí z domácej školy zúčastnilo aj 10 žiakov s učiteľkou zo ZŠ na Severnej ul. v Moldave nad Bodvou...

LAP 2010 vo Vinnom (RNDr. Zdeněk Komárek)
V roku 2010 sme si naše Letné astronomické praktikum (LAP) presunuli do Vinného, kde sme boli ubytovaní v triede ZŠ a MŠ F. J. Fugu. Praktikum sa konalo tento rok v dňoch 9. – 14. 8. 2010 a bolo nás tu 5 členov ATM (Astro Team Michalovce). Dvaja ďalší, žiaľ, tesne pred praktikom ochoreli. Počasie nám celkom vychádzalo, a tak sme mohli pozorovať počas 5 nocí. Mali sme so sebou ďalekohľad reflektor 125/1250 mm Celestron Nexstar 5SE so systémom nastavovania GOTO – na pozorovanie „Deep Sky“ objektov...

Čierne Slnko z atolu Tatakoto
Medzinárodná, česko−nemecko−slovenská expedícia (M. Drückmüller, M. Dietzel, S. Habbal a V. Rušín), vycestovala za zatmením Slnka na súsostrovie Tuamotu vo Francúzskej Polynézii. Slovensko reprezentoval RNDr. Vojtech Rušín, DrSc., člen Oddelenia fyziky Slnka Astronomického ústavu SAV. Na ostrove Tatakoto, v nedeľu 11. júla 2010, trvala fáza úplného zatmenia 4 minúty 29 sekúnd. Prvý kontakt: 17:27:10. Posledný kontakt: 20:19:23, miestneho času. Vedci sa zamerali na štruktúru, morfológiu a dy namiku bielej koróny do vzdialenosti 20 slnečných polomerov od povrchu Slnka. Ďalekohľady a objektívy boli upevnené na paralaktickej montáži Astelco GmbH. Na snímky využili digitálne fotoaparáty Canon EOS 1D, EOS 350D, EOS 20D MarkII (2 kusy) a EOS 5D (3 kusy). Snímkovanie počas zatmenia prebiehalo automaticky a bolo riadené softvérom, ktorý vyvinuli Ing. Jindřich Nový, PhD., a prof. RNDr. Miloslav Drückmüller, DrSc., z Vysokého učení technického v Brne. Expedícia získala sériu mimoriadne kvalitných snímok v integrálnom svetle (biela koróna). Výsledná snímka bielej koróny, ktorú uverejňujeme, vznikla počítačovým spracovaním a zložením 61 snímok s expozičnými časmi od 1/500 do 2 sekúnd. Počítačové spracovanie a zloženie urobil Miloslav Drückmüller. Výslednú snímku sme ootočili o 90°.