HD 10180: hviezda so siedmimi exoplanétami?
Astronómovia objavili doteraz najbohatší planetárny systém. Okolo Slnku podobnej hviezdy HD 10180 krúži najmenej 5 exoplanét. Prítomnosť ďalších dvoch planét (jedna z nich by mala mať najmenšiu hmotnosť zo všetkých 500 doteraz objavených) treba ešte potvrdiť. Ak sa to vedcom podarí, sústava hviezdy HD 10180 by mala iba o jednu planétu menej ako tá naša.
„Objavili sme planetárny systém s doteraz najväčším počtom exoplanét,“ oznamuje Christoph Lovis, vedúci tímu ESO. „Otvára sa nová éra vo výskume exoplanét, pretože budeme môcť študovať nielen jednotlivé planéty, ale celú sústavu. Podrobné štúdie pohybov planét v objavenom systéme objasnia gravitačné interakcie medzi nimi a umožnia rekonštruovať evolúciu celého systému.“

Vulkány na exoplanétach (Harvard−Smithsonian Center Press Release)
Planetológovia sú presvedčení, že vďaka čoraz citlivejšej technike už onedlho zaznamenajú najmohutnejšie výbuchy sopiek na exoplanétach. Pravdaže, iba na veľkých terestrických planétach, aj to nepriamo: pomocou spektroskopie.

Zvláštne spektrá mladých exoplanét (Astrophysical Journal Letters)
Astronómovia z Havajskej univerzity zmerali pomocou ďalekohľadov Keck teploty mladých obrích planét, krúžiacich okolo niekoľkých hviezd. Výsledok ich prekvapil: zistili, že atmosféry týchto plynových obrov sú celkom iné ako atmosféry ostatných známych extrasolárnych planét.

Prach z rozpadnutých planét krúži okolo dvojhviezdy (NASA Press Release)
Aj v systéme dvojhviezd sa môžu sformovať planéty. Buď obiehajú okolo jednej, alebo okolo oboch zložiek dvojhviezdy (ak ide o voľnejšiu sústavu, v ktorej sú hviezdy od seba dostatočne vzdialené), alebo v prípade tesných dvojhviezd krúžia okolo oboch. Na evolúciu týchto planét však vplýva viac negatívnych faktorov. Ich obežné dráhy sú nestabilné, takže vznik a vývoj života, ak sa aj pôvodne v zelených zónach sformoval, je v brutálne sa meniacich podmienkach oveľa zložitejší. Vyplýva to aj z najnovších údajov vesmírneho ďalekohľadu Spitzer...

Objav dvoch zákrytových exoplanét (Kepler Press Release)
Vesmírny ďalekohľad Kepler získal vzácny úlovok. Slnku podobnú hviezdu Kepler−9 obiehajú najmenej dve exoplanéty: Kepler−9b a Kepler−9c. V oboch prípadoch ide o planéty, ktoré počas svojej dráhy prechádzajú pred kotúčom hviezdy. Počas zákrytov sa jasnosť hviezdy nepatrne zníži. Presné prístroje túto zmenu jasnosti zaznamenajú. Vedci z údajov odhadnú veľkosť tranzitujúcich telies. Ich vzdialenosť od materskej hviezdy, prípadne prítomnosť ďalších, nezákrytových planét, prezrádzajú nepatrné zmeny pravidelnosti jednotlivých zákrytov.

Voda v okolí uhlíkovej hviezdy (ESA Press Release)
Okolie červeného obra CW Leonis stelárnikov mmoriadne zaujalo. Hlboko vo vnútri prachovo-plynového obalu, bohatého na uhlík, detegovali vodu! Teória však prítomnosť vody pri uhlíkových hviezdach nepripúšťa...

Mars: vodná planéta? (Nilton Renno, Michigan University)
Ešte pred tridsiatimi rokmi nikto neveril, že na Marse by sa mohla uchovať voda. A už vôbec nie v kvapalnom skupenstve. Koncom marca sa v Prahe konal medzinárodný kongres, na ktorom sa zúčastnili stovky marsológov z celého sveta. Najväčšou senzáciou bolo potvrdenie tečúcej vody na Červenej planéte.

Phobos a Deimos sú (asi) deťmi Marsu (Planetary and Space Science Journal)
Pôvod mesiačikov Phobos a Deimos nie je jasný. Planetológovia sa donedávna nazdávali, že sa sformovali vo vonkajšej časti hlavného pásu asteroidov, kdesi medzi Jupiterom a Marsom a neskôr ich gravitácia Červenej planéty pripútala. Podľa inej teórie vznikli mesiačiky podobne ako náš Mesiac. Mars sa zrazil s veľkým planetárnym telesom a z vyvrhnutého materiálu, ktorý gravitácia planéty udržala, sa Phobos a Deimos sformovali...

Kolobeh metánu na Marse (ESA Press Release)
Objav metánu v atmosfére Marsu bol pred časom senzáciou. Sonda Mars Global Surveyor monitorovala jeho zdroje vyše troch rokov. Dnes vieme, že koncentrácie metánu sa v priebehu sezón, ale i rokov významne menia. Dodnes však nie je jasné, či zdroje tohto plynu sú geologické alebo biologické. Jedno je však isté: nad niekoľkými lokalitami je metánu podstatne viac...

Najnovšia interpretácia údajov zo sond Viking
Od pristátia sond Viking na Marse uplynulo už 34 rokov. Obe misie, zamerané aj na identifikáciu organických zlúčenín v pôde Červenej planéty, skončili neúspechom. Jediné organické zlúčeniny, ktoré sondy identifikovali, boli chlormetán a dichlormetán, ktoré v tom čase vedci interpretovali ako kontaminácie neznámeho pôvodu. Rafael Gonzáles z National Autonomous University v Mexiku sa pokúsil o novú intepretáciu údajov z Vikingov. Najnovšie údaje svedčia o tom, že v pôde, ktorú analyzovali Vikingy, boli prítomné aj organické látky...

Herschel: nové údaje z Červenej planéty (NASA Press Release)
Hlavnou úlohou vesmírneho ďalekohľadu Herschel je zmapovať vodu a chémiu s ňou súvisiacu v Slnečnej sústave. Vedci tak získajú nové poznatky o pôvode vody, jej evolúcii a distribúcii na Marse, vonkajších planétach, ale aj na ich mesiacoch (Titan, Enceladus) a kométach...

Kolobeh CO₂ a vody na Marse
Marsológovia sa nazdávajú, že odhalili tajomstvo strácania sa ľadu CO2 s príchodom jari na severnej pologuli Marsu i jeho neskorší návrat v letnom období. Tento jav súvisí s aktívnym kolobehom vody na Červenej planéte. Sezónne ukladanie a roztápanie ľadu je vari najvýznamnejším meteorologickým procesom na Marse. Generuje kolebeh vody na planéte.
Počas marťanského roku, striedavo počas severnej a južnej zimy, sa významná časť marťanskej atmosféry ukladá na povrchu v podobe srieňa a ľadu...

Orcus Patera: zvláštny kráter na Marse
Leží blízko rovníka, medzi vulkánmi na Elyzium Mons a Olympus Mons. Ide o výraznú depresiu, dlhú 380 km a širokú 140 km. Okraje krátera sa vypínajú 1 800 metrov nad okolím, dno krátera leží v hĺbke 400 až 600 metrov, pod úrovňou terénu za okrajom. Pôvod tohto útvaru je nejasný. Orcus Patera sa nachádza v oblasti, kde je viac nepravidelných vulkanických kráterov (Hadriaca Patera, Tyrrhena Patera), zdá sa však, že ide skôr o impaktný kráter. Prečo má však taký nezvyklý tvar? Pôvodne to mohol byť okrúhly kráter, ale tektonické sily pôsobiace zboku ho postupne „natiahli“. Alebo to bola reťaz menších kráterov, ktoré erózia postupne takto sformovala? Najviac marsológov sa však prikláňa k názoru, že kráter vznikol po náraze malého asteroidu, ktorý dopadol na povrch Marsu pod mimoriadne ostrým uhlom.

Sonda EMTGO zmapuje marťanskú atmosféru (NASA Press Release)
Jeden z prístrojov na palube sondy ExoMars Trace Gas Orbiter (EMTGO), ktorú vypustia v roku 2016, bude denne vyhotovovať globálne „hĺbkové“ mapy Červenej planéty od pólu k pólu. Mapy zviditeľnia vertikálnu distribúciu teploty, prachu, vodnej pary a kryštálikov ľadu v riedkej, ale mimoriadne premenlivej atmosfére Marsu...

Nový slnečný ďalekohľad (Július Koza)
V januári 2009 uzrel prvé svetlo Nový slnečný ďalekohľad (New Solar Telescope – NST) umiestnený na Big Bear Solar Observatory (BBSO), ktoré patrí New Jersey Institute of Technology v Kalifornii. NST je prvým z novej generácie veľkých slnečných ďalekohľadov, ktorá bude kulminovať vybudovaním 4−metrového ATST (Advanced Technology Solar Telescope) a EST (European Solar Telescope) v budúcom desaťročí. Kupola BBSO je postavená na umelom ostrove v jazere Big Bear nachádzajúcom sa v nadmorskej výške 2 058 m. Jazero pôsobí ako mohutný vodný termostat brániaci tvorbe atmosférickej turbulencie, ktorá poškodzuje obraz vesmírnych objektov pri pozorovaniach z pevniny. Priemer primárneho zrkadla NST je 1,7 m pričom efektívne je pre pozorovania použiteľný priemer 1,6 m. Ako vidieť z tabuľky, NST patrí medzi najväčšie ďalekohľady určené pre výskum Slnka.

Je tmavá energia iba ilúziou? (Bild der Wissenschafft)
Nové úvahy a výpočty rozvírili hladinu kozmológie: nie je vylúčené, že tmavá energia je iba grandióznym omylom. Astronómovia každým rokom prenikajú hlbšie k počiatkom vesmíru. „Okolie našej Galaxie poznáme dobre. Vo väčších vzdialenostiach však naše vedomosti stoja na tenkom ľade. Pred najvzdialenejším tmavým horizontom však nami namerané údaje i teoretické dôsledky musíme brať s rezervou,“ napísal Edwin Powell Hubble vo svojom poslednom, uverejnenom vedeckom článku. „Prídu nové objavy, nové teórie...
Tento pud je starší ako dejiny. Ešte sme ho neukojili a aj keby sme chceli, nedokážeme ho  potlačiť.“ Tieto vety napísal Hubble pred 70 rokmi, ale dodnes sú aktuálne. Astronómovia dnes pozorujú oveľa vzdialenejší vesmír ako on. Upresnili ním namerané údaje, opravili jeho omyly. Ale napriek tomu, že dokážu opísať čo sa dialo už miliartinu sekundy po big bangu, vzdialený horizont vesmíru je dnes ešte záhadnejší Nie je vylúčené, že náš pohľad na svet budeme musieť celkom prerobiť. Dokonca „kozmologický princíp“, po Hubblovi široko akceptovaný, mnohí dnes spochybňujú. Najrenomovanejší kozmológovia priznávajú: „Vesmír, v ktorom žijeme je možno
celkom inakší, ako si myslíme.“

Keby bol vesmír ako švajčiarsky syr...
...potom by jasnosť supernov neoslabovala tmavá energia, ale efekty gravitačných šošoviek. Namerané rozdiely mikrovlnného žiarenia kozmického pozadia (plus/mínus 0,001 %) však štruktúru s dutinami, väčšími ako 100 miliónov svetelných rokov vylučujú. Simulácie Wessela Valkenburga zviditeľňujú celooblohové teploty kozmického pozadia vesmírov s priemermi od 1,1 (hore), 2,9 (v strede) a 5,7 miliárd svetelných rokov (dole).

Astronómia Euroázie: TURECKO (Milan Zboril)
Úžiny Istanbulu a Čanakkale prirodzene demonštrujú rozdelenie teritória Turecka na ázijskú časť (až 97 percent územia) a európsku časť, historicky známu ako Trácia (asi 3 % územia). Kraina je ďalej známa tým, že je možnosť prežiť všetky 4 ročné obdobia v tom istom čase, záleží iba na lokalite, ktorú si v Turecku vyberiete. Všeobecne, v krajine bývajú suché a horúce letá a naopak, chladné a vlhké zimy. V r. 2007 som sa zúčastnil na medzinárodnom mítingu vo Francúzsku, kde zaznela pripomienka, že EU by mala do svojich sfér záujmu zahrnúť aj astronómiu Ázie. Navyše som nedávno pracovne navštívil jedno turecké astronomické observatórium, a tak ma poznanie a stav tureckej astronómie zaujal...

Meteority z pohľadu vedcov i zberateľov (RNDr. Daniel Očenáš)
Meteority sú telesá, ktoré sa nevyparili počas preletu atmosférou Zeme, ale dopadli na jej povrch, väčšinou ako úlomky pôvodného, rozpadnutého telesa. Vo vedeckých laboratóriách, v múzeách i súkromných zbierkach sú ich desaťtisíce. Mnohé z nich už vedci preskúmali, ale tisíce ešte čakajú v depozitoch. Okrem 400 kilogramov mesačných hornín, ktoré priviezli na Zem lode Apollo, nemáme k dispozícii iné vzorky hmoty z našej Slnečnej sústavy. Najvýznamnejšie meteority sú meteority s rodokmeňom. Nie je ich veľa, zatiaľ iba 15. Meteority s rodokmeňom museli najprv vyfotografovať ako jasný bolid počas preletu atmosférou Zeme, prinajhoršom z dvoch polôh na zemskom povrchu (čím je polôh viac, tým sú merania presnejšie); potom vypočítať jeho dráhu v atmosfére Zeme; určiť lokalitu možného dopadu; dodatočne zrekonštruovať dráhu pôvodného, materského telesa v Slnečnej sústave; a napokon ho vo vytipovanej oblasti nájsť. Prvý meteorit s rodokmeňom našli veci z tímu Zdeňka Ceplechu, ktorý z Ondřejova zorganizoval prvú fotografickú celooblohovú bolidovú sieť. Spočiatku sa bolidy fotografovali iba z dvoch staníc. Prvá bola na Ondřejove, druhá, vzdialená 40 kilometrov, v Prčiciach, neďaleko Sedlčan.

Atmosféra Venuše je čoraz teplejšia, jej vnútro však chladne (ESA Press Release)
Venuša, ako je známe, má mohutnú, hustú atmosféru, ktorej horný okraj pulzuje vo výške okolo 90 kilometrov. Skleníkový efekt tejto atmosféry spôsobuje, že na povrchu Venuše je taká vysoká
teplota, že cín a olovo by sa tam roztopili. O to prekvapujúcejšia je správa, že horúca atmosféra
Venuše podľa všetkého ochladzuje jej vnútro! Vyplýva to z najnovšieho modelu, ktorý nedávno
prezentovali na Európskom planetologickom kongrese (EPSC) v Ríme...

Termosféra Zeme je tenšia a redšia (NCAR Press Release)
Zdá sa, že veľké výkyvy v kvantách Slnkom vyžiarenej energie spôsobili v posledných rokoch
dramatické zmeny v najvrchnejších vrstvách zemskej atmosféry. Podľa najnovších údajov sa
vrchná atmosféra stenčuje, čo súvisí najmä s výrazným poklesom intenzity UV−žiarenia.
Vedci z National Center for Atmospheric Research (NCAR) pri University of Colorado zistili, že magnetický cyklus Slnka, produkujúci v priebehu 11 rokov rozdielny počet škvŕn, sa mení oveľa dramatickejšie, ako sa predpokladalo...

Spitzer skúma asteroidy NEAR (Spitzer Press Release)
Spitzerov vesmírny ďalekohľad zistil, že do skupiny asteroidov, periodicky sa približujúcich k Zemi (NEAR), patrí pestrá paleta objektov. Skoro každý má inú farbu a zloženie. Niektoré sú tmavé a nevýrazné, iné sú svetlé a majú najpodivnejšie tvary. Táto rôznorodosť je oveľa väčšia, ako sa predpokladalo. Objav prispel k lepšiemu poznaniu objektov NEAR, populácie, o ktorej ešte veľa nevieme...

Čudné teleso v Kuiperovom páse (Massachusetts Institute of Technology Press Release)
Pred dvadsiatimi rokmi bol Kuiperov pás iba hypotézou. Planetológov, ktorí predpovedali, že za Plutom by malo okolo Slnka obiehať množstvo telies pozliepaných z primordiálnej, pôvodnej hmoty, nebolo veľa. Dnes poznáme 1 100 takýchto telies a dodatočne sme medzi ne zaradili aj Pluto...

Voda na Mesiaci
Voda na Mesiaci, sa nachádza nielen v podobe ľadu na dne početných, hlbokých kráterov, ale vzniká aj v priebehu slnečného dňa, keď atómy vodíka zo Slnka bombardujú mesačné horniny bohaté na kyslík. Tento úkaz nedávno spoľahlivo zaznamenalo niekoľko sond...

Zlato z Pekingu (Dr. LADISLAV HRIC, CSc., Astronomický ústav SAV, predseda AO na Slovensku)
Astronomická olympiáda (AO) si už našla na Slovensku svoje pevné postavenie, aj keď o nejakej dlhoročnej tradícii ešte nemôžeme hovoriť. Veď napríklad v susednom Poľsku už usporiadali 54 ročníkov svojej národnej astronomickej olympiády. My so svojimi 4 ročníkmi AO sme na Slovensku stále ešte len na začiatku, no mimoriadny úspech našich študentov v Číne na tohtoročnej 4. Medzinárodnej olympiáde astronómie a astrofyziky (IOAA) nám dáva príležitosť pripomenúť si niekoľko momentov z minulých štyroch ročníkov jej organizovania. V roku 2006 sme v Slovenskej astronomickej spoločnosti (SAS) pri SAV podali projekt AO (LPP−0172−06) cez Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) a mali sme šťastie, že projekt bol schválený a agentúra nám v priebehu 4 rokov financovala organizovanie AO. Pôvodne sme zamýšľali organizovať AO len v rámci Slovenska, prípadne organizovať bilaterálne kolo spoločne s Českou republikou, no druhýkrát sme mali šťastie v roku 2007...

Přichází zlatý věk neutrinové astronomie (VLADIMÍR WAGNER)
Když jsem byl požádán šéfredaktorem o článek s tématem neutrinové astronomie pro časopis Kozmos, docela jsem váhal. Psal jsem nedávné rozsáhlý cyklus o těchto částicích pro internetový server Osel. Článek o velkých astronomických přístrojích pro detekci neutrin z vesmíru jsem teď dokončil pro časopis Astropis. Uvažoval jsem, jaké téma by se dalo podrobněji rozebrat, aby informace v předchozích článcích doplnilo a zároveň se dalo číst i samostatně. V článku pro Kozmos jsem se tak zaměřil na detailnější popis vesmírných zdrojů neutrin a případné praktické využití těchto částic v budoucnosti. Hlavně toho, jaké informace nám o těchto zdrojích mohou neutrina poskytnout. Jaké přístroje jsou k dispozici nyní a hlavně jaké by se mohly postavit v budoucnu. Dále také, jaké možnosti skýtají neutrina pro budoucí aplikace a jaké podmínky je třeba pro takové využití připravit. Pokud vás následující obsah zaujme, lze jeho doplnění v oblasti detekce neutrin nalézt ve zmíněném článku pro speciální číslo časopisu Astropis a řadu dalších témat souvisejících s neutriny ve zmíně ných článcích na internetovém serveru Osel...

Trnavská univerzita vo svetle dejín (Ladislav Druga)
Pod týmto názvom sa pri príležitosti 375. výročia založenia Trnavskej univerzity a 440. výročia narodenia Petra Pázmaňa, zakladateľa Trnavskej univerzity, v dňoch 29. 9. – 1. 10. 2010 uskutočnila v aule Pázmanea Trnavskej univerzity medzinárodná vedecká konferencia. Pripravil ju Ústav dejín Trnavskej univerzity v Trnave v spolupráci s Rektorátom Trnavskej univerzity a Filozofickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave. Záštitu nad konferenciou prevzala Iveta Radičová, predsedníčka vlády SR, predseda Trnavského samosprávneho kraja a primátor mesta Trnava.

Na konferenciu prijali pozvanie viacerí významní historici z európskeho regiónu. V programe bolo 36 príspevkov týkajúcich sa spoločenských podmienok v čase vzniku univerzity, jej histórie, vzdelávania a osobností, ktoré tu pôsobili, významu ustanovizne a diel v historickom kontexte, jej ohlasov v európskych súvislostiach a pod. Súčasťou konferencie bola vernisáž výstavy Trnavská univerzita v obrazoch a exkurzia kom plexom historických univerzitných budov, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila aj prezentácia slovenského prekladu životopisu zakladateľa Trnavskej univerzity od Bitskeyho Istvána: Petrus Cardinalis Pazmany, Archiepiscopus Strigoniensis. Rok Trnavskej univerzity vyvrcholí 9. a 10. 11. 2010 na slávnostnej ceremónii pri hrobe zakladateľa Trnavskej univerzity kardinála Petra Pázmaňa v bratislavskom Dóme sv. Martina. Následne sa v Trnave uskutoční slávnostná akadémia, spojená s prezentáciou monografie Dejiny Trnavskej univerzity...

Slnečná aktivita august – september 2010 (Milan Rybanský)
Hoci sme aj v minulom čísle konštatovali, že slniečko sa prebudilo, stále platí: slnečná aktivita určovaná podľa slnečných škvŕn je nízka, ako môžeme vidieť aj na grafe priebehu. Wolfovo číslo dosahuje maximálne okolo 40. Jedna z ciest, ako poznať podstatu vzniku slnečných škvŕn a slnečnej aktivity vôbec, je zvyšovanie priestorovej rozlišovacej schopnosti. Táto v zásade závisí od priemeru objektívu ďalekohľadu podľa jednoduchej približnej formuly: ” = 12/d, kde d je priemer objektívu v centimetroch. Teda ďalekohľadom s priemerom objektívu 12 cm by sme teoreticky mali rozlíšiť 1”, čo na povrchu Slnka predstavuje okolo 700 km. Skutočnosť je však iná. Teoretické rozlíšenie podstatne znižuje tzv. „seeing“ – kmitanie obrazu následkom turbulentného prúdenia vzduchu. Poznáme najmenej tri spôsoby, ako seeing potlačiť. Sú to:
1. Pozorovanie iba v období nižšej turbulencie, alebo fotografovanie dlhších sérií snímok a dodatočný výber kvalitných obrázkov.
2. Umiestnenie prístrojov nad atmosférou, alebo aspoň vo veľkých výškach. V päťdesiatych
rokoch minulého storočia boli získané snímky škvŕn 30 cm ďalekohľadom, ktorý bol vynesený balónom do výšky 25 km, pričom sa dosiahlo takmer teoretické rozlíšenie – 0,5”. Takéto rozlíšenie dnes dosahujú prístroje SDO na obežnej dráhe permanentne.
3. Využitie adaptívnej optiky – t. j. optiky, ktorej vstupná plocha sa deformuje s veľkou rýchlosťou (okolo 0,05 s) tak, aby kompenzovala skreslenie spôsobené seengom.
V lete t. r. bol uvedený v horách východne od Los Angeles do prevádzky takýto nový zrkadlový ďalekohľad s priemerom 1,6 m. Deformátory plochy sú uložené v 349 bodoch zrkadla. Získané rozlíšenie je okolo 0,1”, čo je takmer teoretická hodnota (0,075”).

Astrofilm 2010 (Drahoslava Výbochová)
V stredu 13. októbra 2010 sa do piešťanského Kultúrno−spoločenského centra Fontána začali schádzať priaznivci astronómie z rôznych kútov Slovenska. V dňoch 13. – 15. októbra sa konal 4. ročník festivalu Astrofilm. Pred slávnostným otvorením festivalu sa vo foyeri KSC Fontána uskutočnila vernisáž výstavy fotografií Vesmírne metamorfózy I., ktorá účastníkom poskytla možnosť vidieť oblohu očami banskobystrických astronómov. Boli to hlavne oči a objektív Mareka Harmana z Hvezdárne v Banskej Bystrici, ako aj Stanislava Kanianskeho z KHaP M. Hella v Žiari na Hronom a Jána Mäsiara z Hvezdárne v Kysuckom Novom Meste. Peknými fotografiami k výstave prispeli aj Daniel Očenáš a Jaroslav Gerboš z Hvezdárne v Banskej Bystrici...

40 rokov SZAA (Text a foto: DANIELA RAPAVÁ)
Neskutočných 40 rokov uplynulo od vzniku Slovenského zväzu astronómov amatérov. Bol založený 19. 7. 1970 v Komárne z iniciatívy Ladislava Valacha, riaditeľa Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Sídlo zväzu bolo v Hurbanove, neskôr v Bratislave. Situácia sa po roku 89 začala komplikovať, podpora Ministerstva kultúry ochabovala, a tak sa zo Zväzu začal stávať „bezdomovec“. Nový domov od roku 1994 našiel pod záštitou Paľa Rapavého, ktorý je jeho dlhoročným sekretárom, vo Hvezdárni v Rimavskej Sobote. Od svojho vzniku mal Zväz šiestich predsedov (L. Valach, M. Bélik, L. Košinár, S. Štefeček, R. Piffl, Z. Fischerová−Sobotková) a len hŕstka súčasníkov si pamätá jeho začiatky či ľudí, na ktorých práci Zväz stál. Aj toto bolo cieľom pracovných osláv 10. – 12. 9. 2010, pripomenúť si ľudí, udalosti, úspechy i peripetie, ale aj zamyslieť sa na ďalším smerovaním...

Noc na hvezdárni (Peter Zbončák, Tromf, Banská Bystrica)
Na základe pozvania priateľov z hvezdárne a planetária v Prešove som prišel na ich akciu Noc na hvezdárni. Bola jedným z podujatí akcií Spoznaj vesmír v planetáriu, na ktorú finančne prispela Agentúra na podporu vedy a vývoja, a mala podľa oznamu uverejneného v miestnych zdrojoch a takisto na stránke prešovského planetária prebiehať za akéhokoľvek počasia. Čas: devätnásta hodina večer až polnoc...

Ebicykel Slovenských Astronómov (Marek Pizúr)
Znova uplynul rok a Hvezdáreň v Partizánskom má za sebou ďalší úspešný ročník Ebicykla slovenských astronómov, alebo skrátene ESA. Podobnosť s inou organizáciou je čisto náhodná. Ebicykel bol v poradí už 17. ročníkom a dostal podtitul „Nesmírna Odysea 2010“. Celá cyklistická výprava sa tento rok rozhodla obliehať astronomické zariadenia v Čechách a na Morave. Aj z tohto dôvodu sa stala najdlhšou v celej histórii, pretože tí najvytrvalejší museli zvládnuť trasu dlhú vyše 750 kilometrov. Vekové zloženie účastníkov bolo pestré a pohybovalo sa od 18 až do 57 rokov...

EBICYKEL 2010 – Corona Bohemiae (ALEXANDER PRAVDA)
Tohtoročný 27. ročník Ebicyklu (www.ebicykl.cz) bol bohatý na stretnutia s astronómiou. Konal sa v dňoch 24. 7. – 1. 8.2009. Zúčastnilo sa ho 55 cyklistov – astronómov profesionálov, amatérov, aj nadšencov astronómie. V priemere každý prešiel okolo 600 km. Okrem tradičných českých a slovenských cyklistov spestril tohtoročnú účasť Angličan Geoff William. Slávnostné otvorenie bolo na pôde Astronomického ústavu Akadmie věd ČR v Ondřejově. Okrem nového robotického ďalekohľadu sme sa zoznámili s históriou celého areálu, vypočuli sme si prednášku Doc. RNDr. Josipa Kleczka, DrSc., a nezabudli sme ani na slávny „dvojmeter“ (priemer 2 000 mm, Zeiss, 1970)...

Perzeidy Skýcov 2010 (M. Lachký)
Ako názov naznačuje, išlo najmä o meteorickú akciu s úlohou pozorovať maximum najznámejšieho meteorického roja Perzeidy, ktoré bolo tohto roku v noci z 12. na 13. augusta. V utorok sa všetci účastníci dopravili (vlastným spôsobom) alebo v aute z hvezdárne do dedinky Skýcov v ktorej je ubytovňa Breziny. V nej sme boli ubytovaní a stravovali sa. Niektorí prišli o deň neskôr. Dohromady nás tam bolo 14. Program cez deň bol vo vlastnej réžii, niektorí to využili na dospávanie prepozorovanej noci, iní na prechádzku v okolitej prírode. Návšteva blízkej zrúcaniny hradu Hrušov bola veľmi pekným spestrením letného dňa. Na druhý deň sme sa vybrali na blízku vyhliadkovú vežu ktorá je posta vená na Vápennom vrchu vo výške 536 m n. m. Z nej bol krásny výhľad na okolie blízke i vzdialené, bol vidieť hrad Hrušov, ktorý sme deň predtým navštívili, v pozadí vytŕčali komíny vzdialených Mochoviec a pod...

Obloha v kalendári decmeber 2010 - január 2011 (Pripravil Pavol Rapavý)
Aj keď je pred nami najchladnejšie obdobie v roku, milovníkov nočnej oblohy to iste neodradí. Noci sú dlhé, a tak sa môžeme pokochať krásami jagavej zimnej oblohy. Obzor bude skrášlený Merkúrom aj jasnou Venušou, Jupiter upúta v prvej polovici noci a viditeľnosť „pána prsteňov“ Saturna sa predlžuje. Milou ozdobou bude kométa Hartley, napriek tomu, že slabne, a pravé hody čakajú meteorárov pri Geminidách a skvelých Kvadrantidách. Ak si k tomu pripočítame ešte čiastočné zatmenie Slnka 4. januára, máme pred sebou skutočne skvelé dva mesiace.

podrobne na www.astrors.sk

Hvezdáreň Júlia otvorená (Vladimír Bahýl, Zvolenská Slatina)
Vo Zvolenskej Slatine som si postavil hvezdáreň. Skutočnú hvezdáreň, síce malú, ale hvezdáreň. Nielen kupolku kdesi na streche alebo domček s odsuvnou strechou v záhrade. Nič v zlom. Máme kupolku, pracovňu, plošinu na pozorovanie meteorov, na ktorej je tiež umiestnená celooblohová kamera, a máme aj fotokomoru. Pre niekoho možno prežitok v čase digitálnej fotografie, ale pre nás súčasť našej práce, nášho vybavenia. Stavali sme ju v podstate dva roky, svojpomocne, a veruže je na nej ešte čo dokončovať. No keďže priatelia ma podpichovali, že ma nemôžu prísť navštíviť, že hvezdáreň „Júlia“ ešte nie je oficiálne otvorená a že teda defacto neexistuje, rozhodli sme sa od slov pristúpiť k činom. A dňa 7. 9. 2010 sme v rámci 18. konferencie slovenských fyzikov ako neoficiálnu akciu podujatia zrealizovali tak dlho očakávané otvorenie našej hvezdárne „Júlia“. Júlia preto, lebo také meno dali rodičia mojej milovanej vnučôčke Julinke...

Rosetta obletela asteroid Lutetiu (Sky and Telescope, október 2010)
Sondu Rosetta vypustila v roku 2004 Európska vesmírna agentúra (ESA), s cieľom pristáť na povrchu kométy 67/P Churjumov/Gerasimenko v máji 2014. Asateroid Lutetia (priemer 131 kilometrov), ktorý sonda začiatkom júla obletela, je najväčší zo všetkých zblízka preskúmaných asteroidov.
Spektrum svetla odrazeného od povrchu Lutetie už dávnejšie prezradilo, že ide o asteroid typu M, bohatý na kovy. A naozaj: gravitačný vplyv Lutetie na sondu Rosetta prezradil, že ide o teleso s priemernou hustotou 5,5 gramov na kubický centimeter. Lutetia je teda dvakrát hmotnejšia, ako keby ju tvorili obyčajné horniny. Napriek tomu povrch tohto asteroidu sa od ostatných, ktoré sondy zblízka preskúmali, príliš neodlišuje. Na Lutetii sú nízke pahorky, plytké údolia a povrch posiaty balvanmi. (Zvyšky materiálu vyvrhnutého po zrážkach s inými telesami, ktoré sa nerozleteli do okolitého priestoru?) Rosetta na svojej ceste v septembri 2008 obletela aj asteroid 2867 Steins, ktorý má priemer 6,4 kilometra.