14. novembra nafotografoval kozmonaut D. Wheelock z družice ISS polárnu žiaru z výšky 320 km. Na jeho obrázku je žiariaci zelený oblúk polárnej žiary koncentrický s obzorom Zeme. Na obálke je obrázok otočený o 90 stupňov. Dôstojník americkej armády Doug Wheelock bol letovým inžinierom na Sojuze TNA−19 a veliteľom 25. expedície na Medzinárodnej vesmírnej stanici. V roku 2007 navštívil stanicu v rámci STS−120 misie ako špecialista a absolvoval tri výstupy do vesmíru. Pozri aj rubriku Slnečná aktivita na 35. strane.

Pochybnosti okolo arzénových „chrobákov“ (Science Express)

Informácia o objave prvého mikroorganizmu, ktorý je schopný živiť sa jedovatým arzénom a rozmnožovať sa, vyvolal senzáciu a vzápätí aj vážne pochybnosti. Baktéria žije v kalifornskom jazere Mono Lake. Dokáže (vraj) nahradiť arzénom fosfor a zabudovať ho nielen do komponentov buniek, ale aj do vlastnej DNA. Tým sa podľa vedcov z NASA „rozšírila definícia života“. (Ed Weiler, administrátor Riaditeľstva pre vedecké misie pri NASA).
Mono Lake je zvláštne jazero s bizarnou chémiou. Jeho voda je mimoriadne slaná a zásaditá a zároveň obsahuje vysoký podiel arzénu. Hladina Mono Lake klesá. Na jeho brehoch sa vytvárajú bizarné zlepence kryštalizujúcich solí ako dôsledok dlhodobej izolácie od zdrojov čerstvej vody...

Molekuly kyslíka na Saturnovom mesiaci Rhea (Cassini Press Release)

Rhea, druhý najväčší mesiac Saturna (priemer 1 528 km), má atmosféru. To však nie je všetko: detektory sondy Cassini objavili v riedkej atmosfére Rhei molekuly kyslíka a oxidu uhličitého.
V prípade kyslíka ide o prvú priamu detekciu kyslíka, objaveného sondou na inom telese Slnečnej sústavy než na Zemi. Vedci zistili, že objem kyslíka v atmosfére Rhey narastá vtedy, keď sa mesiac ocitne v rotujúcom magnetickom poli Saturna. Energetické častice polapené magnetickým poľom planéty bombardujú potom ľadom pokrytý povrch mesiaca. Spŕšky častíc spúšťajú chemické reakcie, ktoré uvoľňujú kyslík. Kyslík viazaný v povrchu Rhei má 5 biliónkrát menšiu hustotu ako v horninách na Zemi. Počas bombardovania energetickými časticami sa však z neho uvoľňuje 100−krát viac kyslíka ako z nášho Mesiaca alebo z Merkúra...

Vodojemy pod povrchom Marsu (Planetary Science Institute)
Fotografie z marťanských sond svedčia o tom, že na povrchu Červenej planéty boli kedysi moria a oceány. Planetológovia už celé roky skúmajú, ako sa obnovovali. Z najnovších údajov vyplýva, že v marťanskej kôre sa sformovali početné obrovské i menšie vodojemy, z ktorých trhlinami prúdila voda na povrch. Tak vznikli rozkonárené korytá riek, kanály vyhĺbené cyklickými záplavami, veľkoškálové erózie, rozsiahle polia hlbokých usadenín a početné vodné nádrže...

Eris je menšia ako Pluto (ESO Press Release)
Mike Brown pred tromi rokmi objavil v Kuiperovom páse Eris, teleso údajne o tretinu väčšie ako Pluto. Objav postavil vedcov pred dilemu. Ak je Eris naozaj o tretinu väčšia ako Pluto (a takých telies môže byť viac), možno Pluto považovať za planétu? Dilemu napokon vyriešil kongres, na ktorom preradili Pluto medzi plutoidy, trpasličie planéty, typické pre Kuiperov pás. Ukázalo sa, že predčasne...

Chémia ľadu na Jupiterovom mesiaci Európa (NASA Press Release)
Hrubý ľad pokrývajúci Európu neobaľuje iba globálny oceán. Podľa všetkého v ňom prebiehajú prekvapujúco rýchle chemické procesy medzi vodou a oxidom siričitým v podmienkach extrémne nízkej teploty. Také rýchle reakcie by však podľa chemikov mali prebiehať iba v kvapalnom skupenstve, napríklad v kvapkách kyslých dažďov na Zemi...

Exoplanéta z inej galaxie (ESO Press Release)
Astronómovia pri hviezde, ktorá vstúpila do našej Galaxie, objavili planétu. Planéta má parametre Jupitera. Krúži okolo materskej hviezdy, ktorá sa v poslednom štádiu svojho života rozpína, takže planétu o nejaký čas pohltí. Objav ohlásil tím európskych astronómov, ktorí využili 2,2−metrový MPG//ESO ďalekohľad na observatóriu La Silla v Čile...

Otázniky okolo SuperZeme s atmosférou (Harvard Press Release)
Objav exoplanéty GJ 1214b ohlásili v decembri 2009. Podľa objaviteľov by mala mať hustú atmosféru. Tím, ktorý vedie Jacob Bean (Harvard−Smithsonian Center for Astrophysics) pôvodné údaje preveril a potvrdil, že exoplanéta má atmosféru. Ale akú...?

Horúca škvrna na exoplanéte (JPL Press Release)
Obria planéta Upsilon Andromedes b obieha tesne okolo materskej hviezdy s večne privrátenou stranou. Atmosféra na privrátenej strane doslova vrie. Upsilon Andromedae b je jedným z vyše 200 doteraz objavených „horúcich jupiterov“...

Prvé gigantické štruktúry vo vesmíre (Astrophysical Journal)
Astronómovia pomocou South Pole Telescope (SPT) objavili najmasívnejšiu kopu galaxií vo vzdialenosti 7 miliárd svetelných rokov. Kopa SPT−CL J0546−5345 má hmotnosť 800 biliónov Sĺnk. Tvoria ju stovky galaxií...

Najmasívnejšia neutrónová hviezda (NRAO press Release)
Má dvakrát vyššiu hmotnosť ako Slnko. Teória existenciu takej masívnej neutrónovej hviezdy donedávna vylučovala...

Objavili najmladšiu čiernu dieru... (NASA Press Release)
...navyše v našom susedstve! Objekt je pozostatkom po výbuchu SN 1979C, supernovy v galaxii M 100, vzdialenej 50 miliónov svetelných rokov. Údaje zo satelitov Swift, XMM−Newton a ROSAT, získavané v rokoch 1995 až 2007 zviditeľnili jasný zdroj röntgenového žiarenia. Vedci sa nazdávajú, že zdrojom žiarenia je hmota, ktorú nasáva veľmi mladá čierna diera po výbuchu
supernovy. Tak skončila život druhá zložka dvojhviezdy...

Chandra objavila ostrov chýbajúcej hmoty
Röntgenové vesmírne ďalekohľady Chandra a XMM−Newton objavili gigantický oblak medzigalaktického plynu vo vzdialenosti 400 miliónov svetelných rokov. Ide o doposiaľ najsilnejší dôkaz toho, že chýbajúca hmota v blízkom vesmíre hniezdi v ozrutnej sieti horúceho, difúzneho plynu...

Svetelné mosty nad slnečnou škvrnou (Kiepenheuer Institut für Sonnenphysik)
Astronómom sa podarilo podrobne preštudovať vznik jednej slnečnej škvrny. Slnečné škvrny sú najnápadnejšie a najdlhšie známe prejavy magnetických polí. Čínski astronómovia ich opísali už pred 1 000 rokmi. Po objave ďalekohľadu pred 400 rokmi, ich slniečkári systematicky študujú...

Číňania vypustili lunárnu sondu Chang’e
Raketa Dlhý pochod III vyniesla 1. októbra smerom k Mesiacu čínsku lunárnu sondu. Sondu Chang’e 2 vypustili z kozmodromu Yichang, ktorý leží v provincii Sečchuan. Prvého októbra slávi Čína výročie svojej nezávislosti. Na námestí Nebeského pokoja v Pekingu, pred pamätníkom hrdinov, sledovali úspešný štart na obrovskej obrazovke spolu s najvyššími predstaviteľmi strany a štátu milióny ľudí...

Objavili stratený Lunochod (UCSD press Release)
Štyridsať rokov hľadali astronómovia Lunochod 1, ktorý 17. novembra 1970 dopravila na Mesiac sonda Luna 17. Rusi s Lunochodom 1 udržiavali rádiový kontakt bezmála 10 mesiacov. Potom onemel...

Sedem záhad okolo Mesiaca (1. časť)
Mesiac je najdôkladnejšie preskúmaným telesom v našej Slnečnej sústave. Astronómovia poznajú jeho fyzikálne vlastnosti. Astronauti priviezli na Zem 400 kilogramov mesačných hornín. Vedci majú k dispozícii vyše 130 lunárnych meteoritov. Na povrchu pristáli početné sondy a vysielali z neho údaje. Oveľa väčší počet sond skúmalo a skúma Mesiac z najrozličnejších obežných dráh. Vieme, že Mesiac vznikol zhruba pred 4,5 miliardami rokov. Z údajov o lunotrasení vedci získali poznatky o jeho podľa všetkého ešte horúcom, plastickom vnútre. Svedčia o tom aj obrovské, staré koberce lávy na jeho strane privrátenej k Zemi. Iba nedávno boli na Mesiaci potvrdené aj značné zásoby vodného ľadu, ktorý uľahčí jeho kolonizáciu. Rovnako sa ukázalo, že Mesiac má na Zem významný vplyv. Nielen ako generátor prílivov... Napriek tomu sa sedem lunárnych záhad ešte nepodarilo vyriešiť. Zatiaľ...

1 Ako vznikol vesmír

2 Prečo je odvrátená strana Mesiaca taká fádna?

3 Prečo má Mesiac magnetické pole?

...Pokračovanie v budúcom čísle

Mimozemšťanov (vraj) objavíme... Najneskoršie do konca tohto storočia /Podľa článkov S. Shostaka a H.P. Shuchea (konštruktéra prvej TV antény pre príjem z družíc a čestného predsedu Ligy SETI) v „Sky & Telescope, november 2010“ spracoval M. Rybanský

SETI nezachytil doteraz žiadny signál od mimozemskej civilizácie, ale nové technológie otvárajú sľubné možnosti.

Na jar v roku 1960 Frank Drake, nový pracovník Národného rádioastronomického observatória, rozmýšľal, ako by sa dal využiť 30−metrový rádioteskop Green Bank, v západnej Virgínii. Rozhodol sa, že namiesto rádiového mapovania oblohy, čím sa v tom čase zaoberala väčšina rádioastronómov, bude hľadať rádiové zdroje, ktoré by mohli mať umelý pôvod. Vychádzal z predpokladu existencie civilizácie v našom okolí a z logického záveru, že ak sú mimozemšťania na podobnej úrovni vývoja ako my, potom by ich signály mala nová anténa detegovať.
Drake zostavil prijímač, ktorý sa dal naladiť na frekvenciu 1428 MHz vodíkovej čiary 21 cm a zariadenie, ktoré automaticky prelaďovalo zariadenie okolo tejto hodnoty. Počítal s tým, že mimozemšťania si vybrali dobre známu vodíkovú vlnovú dĺžku ako kozmický „volací kanál“. Tento výber zároveň utlmil kritiku zo strany kolegov, pretože takto bol prijímač schopný plniť aj konvenčný pozorovací program...

Revize vize (Tomáš Přibyl)

Americká kosmonautika má o svém budoucím směrování konečně jasno. Stalo se tak díky zákonu přijatému za pět minut dvanáct: přes Kongres USA prošel 29. září, prezident Barack Obama
jej podepsal 11. října. Připomínáme, že rozpočtový rok začíná v USA 1. října!

Čtyři směry
Poslední dva roky jako by nebylo ve Spojených státech vidět, že právě kosmonautika je obor, který vyžaduje dlouhodobé, koncepční a promyšlené plánování. Mise, zdroje a technologie není možné připravovat „ze dne na den“. Stačí se podívat na to, jak zásadním způsobem ovlivnilo celosvětovou kosmonautiku na desítky let dopředu (a dost možná, že ještě desítky dalších let ovlivňovat bude) americké rozhodnutí z počátku sedmdesátých let minulého století vyvíjet kosmický raketoplán...

VENUŠA – pekelná planéta (Bild der Wissenschafft 5/2010)
Teplota na povrchu Venuše dosahuje takmer 500 °C. Ani v noci významne neklesne. Mohutná atmosféra (tlak na povrchu Venuše je 90−násobne vyšší ako na Zemi), ktorú tvorí najmä oxid uhličitý, vytvára skleníkový efekt umožňujúci iba nepatrné zmeny teploty ovzdušia. Navyše hrubá vrstva oblakov kyseliny sírovej, obaľujúca atmosféru, nedovoľovala astronomickým prístrojom (s výnimkou radaru) preskúmať podrobne povrch horúcej planéty. Opona oblakov však nie je celkom nepreniknuteľná. Planetológovia našli spôsob, ako cez ňu preniknúť. Vedci z Nemeckého centra pre letectvo a kozmické lety (DLR) využívajú „okno“ na infračervených vlnových dĺžkach.
Začiatkom 90. rokov zmapovala povrch Venuše radarová sonda Magellan. Odvtedy vieme, že pod atmosférou sa skrývajú rozsiahle vulkanické oblasti, poprekrývané lávové polia. Vyzerá to tak, akoby sa v relatívne nedávnej minulosti (pred 500 miliónmi rokov) rozpútala na Venuši globálna sopečná činnosť. Láva z tisícky vulkánov zaliala rozsiahle oblasti venušianskeho povrchu. O aké horniny ide, nevedno... Sonda Magellan zmapovala takmer celý povrch Venuše. O zložení povrchových hornín však takmer nič nevieme...

Čiastočné zatmenie Slnka 4. 1. 2011

Jasenie
Na prahu nového roka nielen nás hvezdárov potešila astronomická udalosť – čiastočné zatmenie Slnka, ktorému predchádzalo famózne nočné divadlo v podobe „padajúcich hviezd“ meteorického roja Kvadrantíd. Spleť týchto udalostí zapríčinila intenzívnejšie sledovanie vývoja poveternostnej situácie a hľadanie miest vhodných na pozorovanie obidvoch astronomických udalostí.
Predpovede počasia naznačovali okrem čiastočnej strednej oblačnosti aj výskyt pomerne mohutnej inverzie v rozsiahlych častiach Slovenska, čo znamenalo presun väčšiny pozorovateľov do vyšších
nadmorských výšok. Predpovede sa aj potvrdili.
Stanislav Kaniansky/Foto: Marek Harman

Banská Bystrica
Keďže počasie prialo, podarilo sa nám nafotiť takmer celý priebeh čiastočného zatmenia Slnka v B. Bystrici. Cez Celestron CPC 925, 235/2350 s reduktorom ohniska na f/6,3 a Baader fotografickou fóliou. Expozičné casy sa menili podľa stavu oblačnosti od 1/4000 do 1/250 sec. Fotografie nájdete aj na našom webe www.tromf.sk.
Peter Zbončák

Hurbanovo
Počasie začiatkom januára nedávalo veľké nádeje na pozorovanie tohto nádherného prírodného úkazu, čo sa naplnilo aj v prvých minútach zatmenia. Oblačnosť sa však zrazu rozplynula a mohli sme si spolu s návštevníkmi hvezdárne vychutnať a zaznamenať zatmenie v plnej jeho kráse.
Ivan Dorotovič/Foto: Dorotovič, Pastorek

Tmavá rieka (Bild der Wissenschafft 2010/5)
Milióny galaxií sa pohybujú tým istým smerom. Prečo a kam, to je záhada. Vedci nazvali tento prúd galaxií „Tmavá rieka“. Predpokladajú, že za horizontom viditeľného vesmíru pôsobí, prinajmenšom na viditeľnú hmotu, gigantický zdroj gravitácie. Milióny galaxií, vzdialených až 2,5 miliardy svetelných rokov, tvoriacich Tmavú rieku, pohybujú sa rýchlosťami 700 až 1 000 kilometrov za sekundu. Alexander Kashlinsky z Goddard Space Flight Centrum pri NASA spolu s kolegami z ďalších pracovísk vyvinuli metódu, pomocou ktorej oveľa presnejšie zmerali rýchlosti stoviek galaktických kôp. Očakávali, že vzdialenejšie kopy galaxií sa budú pohybovať pomalšie a každá inou rýchlosťou. Ukázalo sa však, že sledované kopy galaxií sa pohybujú k neznámemu cieľu v súhvezdí Centaurus. Vedci doteraz zmerali rýchlosti galaxií iba na časti oblohy (veľkosť 20°), čo zodpovedá 40 priemerom Mesiaca v splne. Tmavá rieka je podľa všetkého skutočnosťou...

Astronomický sprievodca (1) (Milan Rybanský)

Úvod
Po dlhšom čase sme sa rozhodli postupne uverejňovať krátky prehľad astronómie pre začiatočníkov. V novoročnom príhovore (KOZMOS č. 1/2010) to sľuboval vydavateľ časopisu, generálny riaditeľ SÚH Ing. T. Pintér. Naposledy sme podobný kurz publikovali v rokoch 1999 – 2001 pod názvom Nielen pre začiatočníkov. Tentokrát by sme chceli postupovať ináč. Na trhu máme množstvo kníh, v ktorých sú opísané údaje o vesmírnych telesách a návody na ich pozorovanie pri použití rôzne výkonných ďalekohľadov. V tých istých knihách je opísané aj ich priestorové rozloženie, predstavy o ich veľkosti a o fyzikálnych podmienkach, ktoré na nich panujú. Málokde sa píše o metódach, pomocou ktorých sa tieto fakty získali, ktoré sú spoľahlivé a ktoré sú na úrovni hypotéz. A práve na túto medzeru by sme sa chceli zamerať. Tentoraz by náš "sprievodca“ mal slúžiť hlavne čitateľom KOZMOSu. V našom časopise uverejňujeme články, ktoré väčšinou popularizujú najnovší výskum v astronómii, a ak „preskočíme“ cesty, ktorými sa k nim dospelo, často sa stávajú pre bežného čitateľa nezrozumiteľnými. Nášho „sprievodcu“ zameriame najmä na metódy, ktorými sa opísané poznatky získali, pričom sa nevyhneme ani takým pojmom, ako je rozpínanie vesmíru, čierne diery, tmavá hmota, extrasolárne planéty a pod. Predbežne uvažujeme o nasledujúcom obsahu (môžeme ho meniť podľa záujmu čitateľov):

• Ako zmapovali oblohu
• Hviezdy a planéty; Ptolemaios, Koperník, Kepler a Newton.
• Ako určili vzdialenosti: na Zemi, v Slnečnej sústave, v Galaxii.
• Čo môže a čo nemôže prezradiť spektrum.
• Herzsprung−Russelov diagram.
• Cefeidy – majáky vesmíru.
• Hmlovina v Andromede M31. Koľko je hviezd v Galaxii?
• Vzdialenosti galaxií.
• Hierarchický model vesmíru.
• Rozpínanie vesmíru. Súčasné modely vesmíru. Veľký tresk.
• Nové objavy a nezrovnalosti, kvazary a pulzary.
• Rotácia galaxií a hypotéza tmavej hmoty.
• Objavy extrasolárnych planét; metódy a výsledky.

Přichází zlatý věk neutrinové astronomie (Vladimír Wagner)

Dokončení z čísla 6/2010

Záblesky gama, aktivní jádra galaxií a další velmi vzdálené zdroje Intenzivní toky neutrin s velmi vysokými energiemi vznikají při srážkách urychlených elektronů, protonů či jader s elektrony, protony a jádry v prostředí, kterým se pohybují. Při těchto srážkách vzniká řada částic, například nabité mezony pí, které se posléze rozpadají za vzniku mionových a elektronových neutrin. Tato neutrina mají i velmi vysokou energii, závislou na energii původních srážejících se částic. Ve vesmíru existuje řada objektů, kde se vyskytují procesy, které urychlují nabité částice na extrémně vysoké energie nebo produkují záření gama s takovými energiemi. Velice často jde o relativistické výtrysky, které vznikají při dopadu hmoty na kompaktní objekt vyskytující se ve dvojhvězdě s hmotnou hvězdou, kdy dochází k přetoku hmoty. Podobné procesy probíhají v ještě extrémnější podobě v jádrech aktivních galaxií, kde se vyskytují černé díry s hmotností obrovského množství hmotností Slunce. Výbuchy supernov a výtrysky hmoty urychlené na relativistickou energii, které při nich mohou vznikat, stojí pravděpodobně i za záblesky gama. Ty tak jsou pravděpodobně zdrojem i neutrin s velmi vysokou energií...

Meteority z pohľadu vedcov i zberateľov (2) / Daniel Očenáš

Už prvé poznatky z výskumu nájdených meteoritov ukázali ich, čo do zloženia, veľkú rôznorodosť. Preto sa do procesu skúmania zapojili aj geológovia, ktorí majú potrebné znalosti i technické prostriedky na vedeckú analýzu. Meteority rozdelili do troch hlavných skupín: kamenné, železo−kamenné a železné. Každá skupina je predmetom čoraz dôkladnejšej geologickej analýzy. Najdôležitejšou je chemická analýza meteorickej hmoty. Inými slovami: určovanie pomernej alebo absolútnej hodnoty zastúpenia prvkov v danej vzorke. Tak sa vytvárajú predstavy o zložení pôvodnej hmoty Slnečnej sústavy. Ako porovnávacia disciplína sa používa geochémia, veda opisujúca chemické zloženie Zeme. Tento výskum vyústil do nasledovných záverov:

a) v meteoritoch zatiaľ neobjavili prvok, ktorý by sme nepoznali na Zemi;
b) v meteoritoch sú v podstate zastúpené všetky známe prvky, niektoré však iba v nepatrnýchmnožstvách.
c) doposiaľ sa v meteoritoch jednoznačne nepotvrdila prítomnosť organických látok ani fosílie mikroorganizmov, či ich metabolity. V posledných rokoch sa informácie o ich prítomnosti objavili najmä v súvislosti s marťanskými meteoritmi, analýzy však rozdelili vedeckú komunitu na zástancov a skeptikov;
d) poradie najdôležitejších prvkov v meteoritoch je značne odlišné ako v zemskej kôre;
e) množstvo prvkov v meteoritoch sa riadi takými istými chemickými a fyzikálnymi zákonitosťami ako v horninách na Zemi. Sú to zákonitosti nevyhnutné k pochopeniu pôvodu meteoritov...

PEEP projekt (Dr. LADISLAV HRIC – vedúci riešiteľ)

Slovenská astronomická spoločnosť (SAS) pri SAV bola požiadaná zahraničným partnerom o spoluprácu na medzinárodnom projekte PEEP (Promoting Early European Photography). Ide o projekt na pripomenutie si fotografií a fotografov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj fotografie ešte v jej počiatkoch. Ide o obdobie konca 19. a začiatku 20. storočia. SAS súhlasila so spoluprácou, a tak sme podali žiadosť o grant cez našu národnú agentúru SAAIC. Projekt bol schválený, a preto sme už v októbri tohto roku usporiadali medzinárodný workshop na viacerých miestach Slovenska. Z Veľkej Británie prišlo celkove 5 spolupracovníkov zainteresovaných na projekte a jeden až z ďalekého Islandu. Počas workshopu sme si vytýčili ciele na nasledujúce dva roky, spomenuli sme osobnosti európskej fotografie, ktorých prácu budeme v rámci projektu prezentovať a potom sme navštívili rôzne miesta Slovenska, zaujímavé z hľadiska projektu...

Lovec asteroidov z Piszkéstető (Štefan Kürti)

Po zotmení mieri ďalekohľadom na nebeské telesá, cez deň sa venuje podpore tých, ktorým učarila rovnaká vášeň ako jemu. Povolaním učiteľ zemepisu sa od ukončenia svojich štúdií venuje výlučne astronómii. Je jedným z tých, ktorí majú to šťastie, že sa živia svojím koníčkom. Muzikanti a zlodeji vraj pracujú najlepšie v noci a to isté možno tvrdiť čiastočne i o astronómoch. Nie o všetkých, niektorí pracujú v noci, niektorí cez deň. Krisztián Sárneczky však vo dne i v noci.
Keď 28. februára 2010 explodoval jasný bolid nad naším územím, nikto nemohol predpokladať, že úlomky tohto nebeského tuláka sa nakoniec podarí aj nájsť. Podarilo sa! Vďaka ukážkovej spolupráci astronómov−amatérov s profesionálmi z troch krajín. Kto pozorne sledoval správy o meteorite Košice, mohol zaregistrovať aj meno Krisztián Sárneczky...

Obloha na dlani (Vladimír Mešter)

Ak názov projektu evokuje v čitateľovi paralelu s knihou, ktorú v roku 1981 vydal Obzor Bratislava, od autorov Eduarda Pitticha a Dušana Kalmančoka, nie je to náhoda. V dobe informačných technológií je názov projektu výstižný, lebo astronomické vedy sa prostredníctvom digitálnej
techniky dostali do našich dlaní. Obloha na dlani je názov projektu, ktorý realizuje hvezdáreň v Partizánskom v spolupráci s hvezdárňou vo Valašskom Meziříčí v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v rokoch 2007 – 2013. Projekt je financovaný Európskou úniou, Európskym fondom regionálneho rozvoja a  spolufinancovaný Trenčianskym samosprávnym krajom. Prvou aktivitou uvedeného projektu bol seminár s názvom Kozmonautika a raketová technika s tematickým zameraním Kozmické  technológie – Astronómia z obežnej dráhy.

Pre milovníkov a podporovateľov astronómie

Mnohí obyvatelia Hurbanova a blízkych obcí, čí tí, ktorí sa v Hurbanove narodili, možno ani nevedia, že prvé svetlo sveta uzreli priamo v Paláci astrofyziky. Túto budovu na hlavnej ceste dal postaviť za účinnej podpory vtedajšej vlády zakladateľ hvezdárne v Hurbanove dr. Mikuláš Konkoly Thege. Po druhej svetovej vojne slúžila mestu ako pôrodnica, neskôr v nej boli umiestnené zdravotnícke zariadenia. Palác astrofyziky bol slávnostne otvorený 28. júna 1913 a pôvodne slúžil na astronomické účely. V historickom parku sa v tom čase nachádzala len Konkolyho hvezdáreň založená v roku 1871. Prevádzková budova s planetáriom, Konkolyho múzeum a budova slnečného horizontálneho spektrografu vtedy ešte neexistovali.
Na prízemí Paláca astrofyziky sa nachádzala bohatá odborná knižnica, ktorá slúžila zároveň ako prednášková sieň, služobná miestnosť a hosťovská izba. Na poschodí bolo laboratórium s komparátorom a ďalšími vyhodnocovacími prístrojmi a štyri priestranné pracovne. Nad hlavnou vstupnou bránou do budovy bola vežovitá terasa, na ktorej sa vykonávali pozorovania meteorických rojov meteoroskopmi. V súčasnosti je budova v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (287/3).
Spoločnosť Mikuláša Thege Konkolyho v snahe prispieť k obnove tohto zariadenia v súlade s koncepčným plánom mesta vyzýva svojich členov, priateľov a všetkých, ktorí sa v Paláci astrofyziky narodili, aj ich potomkov a príbuzných, aby využili možnosť poukázania 2% zaplatenej dane z príjmov a poskytli tak podporu pre uskutočnenie tohto šľachetného cieľa. Hvezdáreň v Hurbanove si v roku 2011 pripomenie 140. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti navštívi Hurbanovo a areál hvezdárne tisícky domácich i zahraničných hostí. Možno ich poteší aj pohľad na obnovený Palác astrofyziky. (Právnické a fyzické osoby, ktoré chcú darovať 2 % zo zaplatenej dane z príjmov za rok 2010 majú možnosť tak urobiť v určených lehotách darovacej sumy na účet vo VÚB č. 15537142/0200).
Ďakujeme Vám.
Spoločnosť Mikuláša Thege Konkolyho

Slnečná aktivita október – november 2010 (Milan Rybanský)

Stále platí: slnečná aktivita určovaná podľa slnečných škvŕn je nízka, ako môžeme vidieť aj na grafe jej priebehu. Wolfovo číslo málokedy presahuje hodnotu 40. Je paradoxné, že teraz, keď sme sa dôkladne pripravili na všestranné pozorovanie slnečnej aktivity a na obežných dráhach je množstvo objektov (napr. SORCE, TIMED, SOHO, STEREO(2), GOES(2),SDO), Slnko sa „tvári“ ako neškodná, pokojná hviezda. A veľmi zriedka môžeme pozorovať energetickejšie procesy. Neostáva nám iné, iba pozorovať a čakať…
V novembri t. r. pozorovali v severnom Nórsku časté polárne žiary. Na tom by nebolo nič zvláštne, v severnom Nórsku sú polárne žiary častý a bežný jav. Tá, o ktorej chcem informovať, bola predpovedaná, čo by tiež nebolo nič zvláštne, ale bola predpovedaná pomocou pozorovania miznúceho filamentu na SDO, čo je na tejto novej slnečnej družici po prvý raz. 12. novembra uverejnili internetové noviny Universe Today: Aurora Alert! Písali, že v ranných hodinách došlo na Slnku k erupcii mohutnosti C4 spojenej s miznúcim filamentom, ktorý smeruje k Zemi. Predpokladajú, že v období od 13. do 15. novembra sa môžu vyskytnúť polárne žiary. Po prehliadke publikovaných snímok SDO v čiare HeII 30,4 nm som zistil, že erupcia nastala 01:33:33 UT v polohe 3,2 E a 24,1 S; na snímke označené šípkou, a o 02:20:57 UT možno vidieť aj miznúci filament (šípka). 14. novembra bolo skutočne možné pozorovať polárnu žiaru. Na obrázku, ktorý zhotovil O. C. Salomonsen v Tromso (snímka dole), je vidieť polárnu žiaru medzi oblakmi. Tú istú polárnu žiaru nafotografoval aj kozmonaut D. Wheelock z družice ISS, z výšky 320 km (na obálke). Na jeho obrázku je žiariaci zelený oblúk, koncentrický s obzorom Zeme. (Obidva obrázky možno nájsť na: http://www.universetoday.com/79389/breathtaking−recent−aurora−images−from−earth−and−space/. Toto žiareniesa nazýva svetlo nočnej oblohy a vzniká vo výškach okolo 90 km, žiarením atómu OI vo vlnovej dĺžke 557,7 nm. Svietenie polárnej žiary z družice predstavuje prerušovaný oblúk v menšej výške.

Obloha v kalendári február - marec 2011 (Pripravil Pavol Rapavý)

Zimná obloha je k nám tentokrát na úkazy skúpejšia. Jasnejšie kométy nebudú a hluché obdobie jej aj pre metorárov. Merkúr má však v marci najlepšie obdobie viditeľnosti v tomto roku a Saturn bude koncom marca nad obzorom už takmer celú noc. Trblietavú Venušu uvidíme ráno a Jupiter večer, ich viditeľnosť sa však skracuje. Po nove zaujme uzučký kosáčik Mesiaca. Lovci objektov sa možno koncom marca podujmú aj na populárny Messierov maratón.
Podrobne na www.astrors.sk

Svieťme si na cestu, nie na hviezdy

Fotografická súťaž Svieťme si na cestu, nie na hviezdy 2010 (Kozmos1/2010) je úspešne za nami. Porota, zložená zo zástupcov vyhlasujúcich organizácií (Slovenský zväz astronómov amatérov, Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, Slovenská ústredná hvezdáreň) a hlavného sponzora (Tromf Banská Bystrica) mala neľahkú úlohu. Súťaže sa zúčastnilo 30 autorov, ktorí zaslali 269 snímok. Je to o niečo menej ako vlani, no úroveň súťažných prác bola vyššia a tak nastala dilema, ako oceniť len 3 snímky v každej kategórii.
Vzhľadom na súčasný stav svetelného znečistenia bolo najviac prác (120) v kategórii Ako nesvietiť a najmenej (59) v kategórii Správne svetlo. Veď toho správneho osvetlenia je ako šafránu, nehľadá sa ľahko.
Po dlhom zvažovaní dospela porota k takémuto poradiu.

1. kategória: Ako nesvietiť
1. Daniela Rapavá: Krájanie oblohy
2. Ľuboš Paukeje: Televízna veža - Berlín
3. Tomáš Pavlík: Ufoňácke svetielka
2. kategória: Správne svetlo
1. Viktória Soltészová: Pred polnocou
2. Lukáš Sobin: Nočná stanica
3. Pavol Rapavý: Hodina Zeme (seriál, 2 fotky)
3. kategória: Variácie svetla a tmy
1. Peter Kováč: Hradná pani (seriál, 2 fotky)
2. Jan Kondziolka: Božská tma (seriál, 2 fotky)
3. Branislav Beliancin: Jeden z miliárd
Mimosúťažné uznanie poroty
Jan Kondziolka: Zlepšení osvětlení (seriál, 5 fotiek)
Všetkým autorom ďakujeme a tešíme sa na ďalšie práce v budúcej, už medzinárodnej, fotosúťaži.
P. Begeni

V roku 2011 je vyhlásený 1. ročník medzinárodnej Česko – Slovenskej fotografickej súťaže Svieťme si na cestu ... nie na hviezdy. Hlavnými vyhlasovateľmi sú Slovenská ústredná hvezdáreň a Česká astronomická společnost, spolupracujúcimi organizáciami Západočeská pobočka České astronomické společnosti, Slovenský zväz astronómov amatérov – Hvezdáreň v Rimavskej Sobote a Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV. Sponzormi sú Tromf Banská Bystrica, Supra Praha, společnost Astropis a súťaž bude podporená aj Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, zmluva č. LPP-0059-09.
Kategórie ostanú zachované, pribudne cena diváka.
Podrobnejšie informácie o fotosúťaži sú na stránkach http://svetelneznecistenie.sk/ a http://www.astro.cz/.
(Výber zo súťažných fotografií uverejníme v Kozmose 2/2011.)

Park tmavej oblohy Poloniny (Pavol Rapavý)

Len pred niekoľkými rokmi sa skupina nadšencov zo SZAA a neskôr aj SAS začala venovať problematike svetelného znečistenia, vydávali sa prvé materiály, nadväzovali kontakty. Pri pohľade na mapu svetelného znečistenia Slovenska zaujme severovýchodný cíp, kde je obloha v noci najtmavšia, takmer ešte blízka prírodným podmienkam. Tu je jeden z klenotov našej prírody – Národný park Poloniny, a tak akosi prirodzene sa ponúkla myšlienka vzniku oblasti, ktorá by chránila krásy nočnej oblohy...

Základné fakty
Memorandum (účel): Park tmavej oblohy Poloniny bol vyhlásený s cieľom informovať laickú a odbornú verejnosť o výnimočne zachovanom nočnom prostredí na tomto území, vzdelávať v problematike ochrany nočného životného prostredia a svetelného znečistenia, propagovať a ochraňovať tmavú nočnú oblohu, ktorá je základom ochrany prírodného prostredia pred svetelným znečistením. Memorandum podpísali zástupcovia zúčastnených organizácií: Astronomický ústav SAV – Dr. A. Kučera; Správa NP Poloniny – Ing. J. Repka, Ing. M. Vlasáková; Slovenský zväz astronómov amatérov – Dr. P. Rapavý; Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach – doc. M. Hnatič; Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV – Dr. J. Zverko; Vihorlatská hvezdáreň v Humennom – Dr. I. Kudzej. Vyhlásenie podporujú mesto Snina, Hvezdáreň v Rimavskej Sobote a Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. Park tmavej oblohy Poloniny má plochu 485,19 km2, rozkladá sa na území Národného parku Poloniny, jeho ochranného pásma a katastroch priľahlých obcí. Je štvrtým najväčším na svete a najväčším na starom kontinente. V tomto jedinečnom území je najväčší komplex pralesov na Slovensku, najviac veľkých lesných zvierat, unikátne drevené kostolíky. Pri návšteve si teda na svoje prídu nielen obdivovatelia hviezdnej oblohy, ale aj milovníci prírody a kultúry.

Péter Vizi: Hviezdny atlas k malým ďalekohľadom
109 strán, formát C5, tvrdá väzba,
vydavateľstvo Geobook Hungary, Szentendre
ISBN 978 615 5015 02 1
Kniha je prekladom z maďarského originálu, bola preložená aj do angličtiny, nemčiny a flámčiny. Slovenské vydanie vzniklo v spolupráci s astronomickým združením SOLAR v Senci.

Pomaturitné štúdium astronómie
V školskom roku 2011 – 2012 bude otvorený 21. cyklus Pomaturitného kvalifikačného štúdia astronómie (PŠA). PŠA je dvojročné štúdium popri zamestnaní, ktoré sa otvára každé dva roky pri Strednej priemyselnej škole stavebnej v úzkej spolupráci so Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove a MO SZAA v Hurbanove. Štúdium je určené absolventom stredných škôl s maturitou bez vekového ohraničenia, ktorým absolventi získajú kvalifikáciu pre prácu na astronomických zariadeniach, ako aj pre záujemcov o astronómiu. Po úspešnom absolvovaní ročníkových skúšok štúdium končí odbornou zložkou maturitnej skúšky.
Prihlášky na riadny prijímací termín musia uchádzači zaslať spolu so životopisom a kópiou maturitného vysvedčenia do 22. mája 2011 a v náhradnom termíne do 31. júla 2011 na adresu:
Slovenská ústredná hvezdáreň, Komárňanská 134, 947 01 Hurbanovo.
Bližšie informácie: tel.: 035-7602484, 035-2451110, 035-2451111; e-mail: marian.vidovenec@suh.sk; drahoslava.vybochova@suh.sk.

Caesarov duch v Múzeu Aquincum - Stretnutie pozorovateľov komét (Attila Mizsér, generálny sekretár MAS)

Každý rok počas Nocí v múzeu organizujú členovia Maďarskej astronomickej spoločnosti (MAS) v budapeštianskom Múzeu Aquincum pozorovania ďalekohľadom. Tieto pozorovania, ktoré pripadajú na víkendové dni okolo letného slnovratu, zanechávajú trvalé zážitky v organizátoroch i návštevníkoch múzea, pretože stovky z nich po prvý raz v živote majú možnosť pozrieť sa do ďalekohľadu. Múzeum Aquincum ako "protihodnotu“ ponúklo spoločnosti svoju organovú sieň, aby v nej uskutočnili niektoré astronomické podujatia. V súlade s duchom miesta vznikla myšlienka, že spoločnosť usporiada pre svojich členov v múzeu stretnutie pozorovateľov komét a prirodzene, do programu budú zaradené aj prednášky z dejín astronómie...

Štefánik v Hurbanove (Eugen Gindl)

Milan Rastislav Štefánik v mestečku Stará Ďala určite nebol. S Mikulášom Konkoly−Thege, zakladateľom tamojšej hvezdárne, sa však podľa všetkého stretli: v Paríži v roku 1904 na
observatóriu Meudon, kde bol v tom čase riaditeľom pezinský rodák, Maurice Loewy. Konkoly patril v tom čase k uznávaným európskym astronómom. V Starej Ďali neraz privítal astronómov z najvýznamnejších hvezdární a sám býval ich hosťom. V Paríži sa stýkal najmä s Camillom Flammarionom a Julesom Janssenom, významnými francúzskymi astronómami. S obidvomi Štefánik na meudonskej hvezdárni spolupracoval. Od roku 1904, ako Janssenov asistent.
V decembri 2010 usporiadala Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove seminár. Jadrom semináru boli tri prednášky. Predniesli ich ľudia, ktorí Štefánikovi venovali kus svojho života:
Vojtech Rušin z AÚ SAV zdôraznil vedecký prínos Štefánika, zameraný na fyziku Slnka. Na hvezdárni v Meudone, na Mont Blancu, na početných lokalitách, kam vycestoval za zatmeniami. František Kele, najznámejší slovenský cestovateľ, priblížil Štefánikove cesty po svete. Ako vedca−slniečkára, ako poverenca francúzskej vlády, diplomata a vojaka. Obaja väčšinu týchto miest osobne navštívili. F. Kele aj so zámerom pripomenúť Tahiťanom, domorodcom ostrova Vavau, či obyvateľom Quita, hlavného mesta Ecuadoru, význam slovenského vedca. Okrem iného aj identifikáciou miest, kde pozoroval, postavením pamätníkov, či odhalením pamätných tabúľ.
Mimoriadne objavný bol najmä film Pavla Kanisa o Štefánikovi. P. Kanis, autor námetu, scenára i režisér filmu, zhromaždil v priebehu desiatich rokov unikátny materiál: dokumenty, listy, osobné svedectvá, fotografie i filmy, ktoré zostrihal do štvordielneho dokumentárneho filmu. Každý diel priblížil inú etapu Štefánikovho života, so zvláštnym dôrazom na jeho činnosť (vedeckú, diplomatickú, politickú), ktorá v jednotlivých obdobiach dominovala. Účastníci videli iba štvrtý diel, v ktorom autor analyzoval možné príčiny i dôsledky Štefánikovej smrti. Seminár doplnil i referát o podujatiach venovaných pamiatke M. R. Štefánika, ktoré slovenské hvezdárne počas ostatných dvoch rokov zorganizovali.