Svieťme si na cestu, nie na hviezdy
Fotografickej súťaže Svieťme si na cestu, nie na hviezdy 2010 (mená autorov víťazných fotografií sme uverejnili v Kozmose 1/2011) sa zúčastnilo 30 autorov, ktorí zaslali 269 snímok. Súťažilo sa v 3 kategóriách. V 1. kategórii (Ako nesvietiť) vyhrala snímka Daniely Rapavej Krájanie oblohy. V 2. kategórii (Správne svetlo) bola prvou cenou ocenená fotografia Viktórie Soltészovej Pred polnocou a v 3. kategórii (Variácie svetla a tmy) vyhrala snímka Petra Kováča Hradná pani (seriál, 2 fotky).
Jednu z víťazných fotografií – Rapavej Krájanie oblohy – uverejňujeme na obálke časopisu. K fotografii nám jej autorka poslala tento text: „A je po Tichej noci, koniec vianočnej nostalgie a duchovna. Na Štefana sa už krájala obloha laserom v starých baštách Komárne, akoby patrila len im, Oje Veľkého voza nesmelo preblikávalo cez agresívny laserový nôž. Aj duchovia starých Turkov, blúdiaci v baštách, sa zľakli... Takúto vojnu s oblohou a prírodou by si nevedeli ani predstaviť.“
Víťazné práce v ďalších dvoch kategóriách uverejňujeme na 4. strane obálky.

Prvá hviezda so štyrmi exoplanétami (Keck Observatory Press Release)

V roku 2008 objavil kanadský tím tri obrie planéty krúžiace okolo hviezdy HR 8799. Bola z toho malá senzácia, pretože planéty sa podarilo nasnímať priamo. (Spor, či Kanaďania boli prví, dodnes nie je rozhodnutý, pretože dva konkurujúce „priame objavy“ ešte neboli jednoznačne potvrdené.) Ten istý tím z Herzberg Institute for Astrophysics študoval v rokoch 2009/10 tento systém obrím ďalekohľadom Keck a objavil v ňom štvrtú planétu...

WASP-12b: Uhlíková exoplanéta (WASP Press Release)

Už od objavenia v roku 2008 považujú vedci WASP-12b za planetárneho exota. Exoplanéta hmotnosťou 1,4J krúži okolo materskej hviezdy tak blízko, že tá plyn z jej atmosféry doslova vyčesáva. To však nie je všetko: atmosféra tejto exoplanéty obsahuje mimoriadne veľa uhlíka...

Nový model Slnečnej sústavy? (Kelly Beaty, Sky and Telescope)

Dlhodobá stabilita obežných dráh planét v Slnečnej sústave sa považuje za dôkaz, že sa sformovali tam, kde sú. Táto predstava sa však pod vplyvom najnovších objavov otriasa. Urán a Neptún by mali mať totiž oveľa nižšiu hmotnosť ako majú, pretože sa pohybujú v takej veľkej vzdialenosti od Slnka, kde zliepanie protoplanetárnych telies, ak vôbec, muselo prebiehať oveľa pomalšie. Naproti tomu taký Mars by mal mať 10-krát vyššiu hmotnosť. A nijaký planetológ vám nevysvetlí, prečo v páse asteroidov dominujú skalnaté telesá (typu S), zatiaľ čo v Kuiperovom páse objekty bohaté na uhlík (typ C)...

Čierna diera, ktorá zmenila os rotácie (Astronomical Journal Letters)
Vedci zaznamenali, že gigantická čierna diera v jadre veľkej galaxie zmenila sklon osi rotácie. Tento objav röntgenového ďalekohľadu Chandra možno objasní správanie viacerých záhadných objektov vo vesmíre...

Ako vieme, že čierne diery rotujú?
Každé teleso vo vesmíre môže rotovať. V prípade čiernych dier je to však komplikovanejšie. Po kolapse masívnej hviezdy s danou hodnotou hybnosti (rýchlosťou rotácie) „zdedí“ jej pôvodnú rotáciu aj produkt kolapsu – čierna diera. Rýchlosť rotácie však má svoje hranice. Ak hviezda na sklonku života rotuje príliš rýchlo, namiesto gravitačného kolapsu sa rozpadne...

HST objavil v mladom vesmíre obdobie horúceho hélia (HST Press Release)
Vesmír má 13,7 miliardy rokov. Po big bangu začal rýchlo chladnúť. Toto chladnutie však neprebiehalo kontinuálne. V období medzi 11,7 až 11,3 miliardami rokov došlo k náhlemu otepleniu. Ohnivé výbuchy z čiernych dier na 500 miliónov rokov takmer celkom prerušili formovanie malých galaxií...

Ako je možné, že vesmír má priemer 90 miliárd svetelných rokov... (Astronomy)
...hoci od big bangu ubehlo iba 13,7 miliardy rokov??? Ak povieme, že nejaký objekt je vo vzdialenosti 10 miliárd svetelných rokov od nás, myslíme tým, že jeho svetlu trvalo 10 miliárd rokov, kým k nám dorazilo. Nakoľko rýchlosť svetla je konštantná, ale vesmír sa rozpína (v minulosti bol teda oveľa menší ako dnes), svetlo v mladšom/menšom vesmíre muselo prekonať kratšiu vzdialenosť ako dnes...

Najväčšie hviezdy a ich zelené zóny (Astronomy 2011/1)
Hviezdy s najväčším polomerom sú červení superobri. Ktorý z týchto objektov je najväčší nevedno, pretože sú príliš ďaleko na to, aby sa ich parametre dali presne zmerať. Z červených obrov, ktorých vlastnosti dokážeme zmerať, má najväčší polomer červený superobor VY Canis Majoris. Je taký veľký, že keby hniezdil uprostred našej Slnečnej sústavy, jeho povrch/fotosféra by boli vo vzdialenosti Saturna!

Najpodrobnejšia mapa tmavej hmoty (HST Press Release)
Hubblov vesmírny ďalekohľad zmapoval tmavú hmotu v gigantickej kope galaxií Abell 1689, vzdialenej 2,2 miliardy rokov. Tmavá hmota je neviditeľnou súčasťou hmoty vesmíru. Ani HST ju nemôže mapovať priamo. Preto astronómovia využili efekty gravitačného šošovkovania. V tomto prípade študovali svetlo vzdialených galaxií zakrivené gravitáciou kopy galaxií Abell 1689. Na základe pozícií 135 šošovkovaných snímok zo 42 galaxií pozadia, vypočítali rozloženie a objem tmavej hmoty v kope Abell 1689...

Chemické zloženie prvej hviezdy (Caltech Press Release)
Prvé hviezdy skrývajú kľúč k záhadám mladého vesmíru: ako sa vyvinul z rozpínajúceho sa oblaku, v ktorom prevládali vodík a hélium, na kozmos obohatený ťažšími prvkami, kyslíkom, uhlíkom, železom. Vedci z University of Cambridge a z Caltechu využili svetlo emitované z kvazarov, aby analyzovali plyny vyvrhnuté prvými hviezdami, ktoré explodovali pred miliardami rokov. Získali údaje, ktoré vyplnili medzeru v evolúcii chemického vesmíru...

Ako bude vyzerať Omega Centauri o 10 000 rokov?
Guľovú hviezdokopu Omega Centauri pozorovali už antickí astronómovia. Ptolemaios ju ako prvý zaniesol aj do svojho katalógu. Pravdaže, považoval ju za „hviezdu pretože si nedokázal predstaviť, že tento malý zdroj svetla je zoskupením 10 miliónov hviezd, krúžiacich okolo centra gravitácie. Omega Centauri je taká hustá hviezdokopa, že iba pomocou Hubblovho ďalekohľadu dokázali vedci preniknúť do jej centra a rozlíšiť jednotlivé hviezdy. Na také množstvo údajov by aj najväčší pozemský ďalekohľad potreboval až 50 rokov...

Kedy sa zrodili prvé čierne diery? (Astrophysical Journal)
Väčšina galaxií vo vesmíre, vrátane našej Mliečnej cesty, má vo svojom jadre supermasívnu čiernu dieru. Tieto čierne diery majú hmotnosť od milióna až po niekoľko miliárd hmotností nášho Slnka. Väčšinu informácií o týchto telesách získavame meraním žiarenia, ktoré emituje horúcii plyn, špirálujúci smerom k horizontu udalostí. Samozrejme iba vtedy, keď sú čierne diery „aktívne“, teda keď majú vo svojom okolí dostatok materiálu, ktorý môžu pohltiť. Gravitačným nabaľovaním materiálu hmotnosť čiernych dier narastá...

Nový život v starých galaxiách (The Astrophysical Journal)
Eliptické galaxie sú najstaršie hviezdne ostrovy. Prvé galaxie sa podľa teórie sformovali nabaľovaním plynu a prvých hviezd na ostrovy tmavej hmoty a neskôr okolo prvých čiernych dier. Kumulácia hmoty vytvorila priaznivé podmienky aj pre búrlivú hviezdotvorbu. Donedávna sa predpokladalo, že formovanie hviezd v eliptických galaxiách vyvrcholilo pred niekoľkými miliardami rokov. Potom postupne utíchlo, lebo materiál (prachoplynové mračná), z ktorého sa hviezdy formujú, sa postupne minul. Nedávno vedci zistili, že aj v eliptických galaxiách prebieha živá hviezdotvorba. Prach a plyn dodávajú malé, lokálne galaxie, ktoré s tými veľkými gravitačne splývajú...

Sedem záhad okolo Mesiaca

4 Kedy vyhasla posledná sopka na Mesiaci?

5 Odkiaľ sa nabrala voda na Mesiaci?

6 Vyvoláva Mesiac zemetrasenie na Zemi?

7 Ako vplýva Mesiac na život?

Ako často sa veľké čierne diery prebúdzajú? (Chandra Press Release)
Vo väčšine galaxií, i v tej našej, hniezdia supermasívne čierne diery. S hmotnosťou niekoľkých miliónov až miliárd Sĺnk. Astronómovia v snahe rozlíšiť odlišné fázy ich aktivity prizdobili čierne diery zvláštnymi epitetami: spiace, letargické, hyperaktívne.
Najaktívnejšie čierne diery produkujú „aktívne jadrá galaxií“ (AGN). Tým, že nasávajú z okolia obrovské množstvá prachu a plynu, aj materiál nimi deštruovaných hviezd. Táto hmota špiráluje do čiernej diery a intenzívne žiari v röntgenovej oblasti. Väčšiu časť z tohto „krmiva“ čierna diera prehltne...

Vietor a voda sformovali Schiaparelliho kráter na Marse (ESA Press Release)
Schiaparelli je veľký impaktný kráter (priemer 460 km) na východe oblasti Terra Meridiani v rovníkovej oblasti Marsu. Giovanni Schiaparelli (1835 – 1910), po ktorom ho pomenovali, sa preslávil pozorovaniami terestrických planét. Najviac sa venoval Marsu.
Počas veľkej opozície v roku 1877, keď sa Mars priblížil k Zemi, Schiaparelli zmapoval Červenú planétu. Do mapy zaniesol celý rad tmavých čiar. Predpokladal, že ide o prirodzené korytá vodných tokov...

P/2010 A2 nebola kométa (ESA Press Release)
Vesmírna sonda Rosetta, nazývaná aj lovec komét, rozriešila zmätky okolo záhadného telesa, krúžiaceho v páse asteroidov. Objekt P/2010 A2 objavili analytici automatickej prehliadky oblohy, ktorú robil pozemský ďalekohľad. Identifikovali ho ako kométu, pretože mal chvost. Vedci si uvedomili, že kométa je akási čudná. Okolo Slnka krúži na vnútornom okraji pásu asteroidov, navyše po takmer kruhovej dráhe, hoci väčšina komét sa pohybuje po eliptických dráhach s veľkou excentricitou medzi Slnkom a perifériou Slnečnej sústavy. Navyše, nezdalo sa, že by „kométa“ mala jadro, centrálnu akumuláciu hmoty, z ktorej vyrastá chvost. Vedci videli iba krúžiaci chvost...

Priame fotografie diskov odhalili záhadu formovania planét (National Observatory of Japan)
Japonský ďalekohľad Subaru v rámci programu SEEDS získal neobyčajne ostré snímky dvoch planét, formujúcich sa v diskoch. Nijakému ďalekohľadu, pozemskému či vesmírnemu, nepodarilo sa zviditeľniť také detaily diskov a preniknúť tak blízko k centrálnym zahaleným hviezdam...

Astronomický sprievodca (2) (Milan Rybanský)
Koľko hviezd je v Galaxii
V minulej, úvodnej časti tohto seriálu sme konštatovali, že zmapovať všetky hviezdy v Galaxii nie je (zatiaľ‘) v ľudských silách. Rovnako to platí aj pre ich celkový počet. Metódou, ktorú opíšeme ďalej sa však prišlo k počtu od 100 do 250 miliárd. Dolná hranica je zjavne podcenená, lebo už pred 60 rokmi sa pomerne spoľahlivo určilo, že všetkých hviezd do 18m je okolo 30 miliárd, horná hranica je ale nedostatočná na to, aby sa vysvetlili dynamické charakteristiky hviezd v Galaxii.
Ak by sme napočítali bilión hviezd (1012), nemuseli by sme sa zaoberať „rozprávkami“ o skrytej hmote, ktorá má zázračné vlastnosti – gravitačne pôsobí a inak sa žiadnymi metódami nedá zistiť. Poďme si radšej zopakovať ako sa počty hviezd zisťovali!

Ako vznikli prvé megahviezdy? (Bild der Wissenschafft, 8/2010)
Mladý vesmír bol jednotvárny a tmavý. Po uplynutí niekoľkých stoviek miliónov rokov sa rozsvietili prvé hviezdy. Ako sa sformovali a aké mali vlastnosti? Astrofyzici hľadajú odpovede na tieto otázky pomocou supcrpočítačov.
Voľným okom nerozlíšiteľná časť oblohy v súhvezdí Pec sa dostane do dejín astronómie: stala sa terčom astronómov, ktorí posúvajú hranice viditeľného vesmíru, hľadajúc objekty, ktoré sa sformovali na samom začiatku kozmického času. S úspechom: v auguste 2009 zameral tím amerických astronómov zo Santa Cruz Hubblov vesmírny ďalekohľad na súhvezdie Pec. Na snímke (Hubble Ultra Deep Field), ktorú získali, sa objavili zrelé galaxie najrozličnejších foriem, veľkosti, v rozličných vzdialenostiach. Tak ako neraz v minulosti, aj v tomto prípade sa ukázalo, že najnejasnejšie, najnerozlíšiteľnejšie objekty bývajú najzaujímavejšie. Po zdĺhavej analýze identifikovali vedci medzi ostatnými aj tri, v optickom svetle extrémne slabé, ale v infračervenom neobyčajne výrazné galaxie. Podľa všetkého ide o tri najvzdialenejšie zo všetkých doteraz objavených galaxií. Vidíme ich tak, ako vyzerali, keď mal vesmír 500 miliónov rokov, teda sotva 4 % svojho veku...

Kepler: 1235 exoplanét za štyri mesiace!
Vesmírny ďalekohľad Kepler je neobyčajne produktívny. Počas štyroch mesiacov objavil viac ako 1 200 exoplanét. Presnejšie: objavil objekty, ktoré sú zatiaľ iba kandidátmi na exoplanéty. Ich identitu ešte treba potvrdiť. Kepler doteraz preskúmal 156 000 hviezd v malom segmente (1/400) oblohy, neďaleko hviezdami preplnenej roviny Galaxie, v súhvezdiach Labuť a Lýra. Monitorované hviezdy v tomto segmente sú od nás vzdialené maximálne 3000 svetelných rokov...

Kepler 11: hviezda so šiestimi planétami (Kepler Press Release)
Krúži okolo nej 6 planét. (Siedma ešte nie je potvrdená.) Pritom: päť z nich sa pohybuje vo vnútri „pomyselnej“ dráhy nášho Merkúra, tá šiesta, najvzdialenejšia, za touto dráhou! Takú bizarnú sústavu planét si nedokázali predstaviť ani najodvážnejší teoretici...

Meteority z pohľadu vedcov i zberateľov (3) (Daniel Očenáš)
(Dokončenie)
Meteorický prach
V literatúre sa občas vyskytuje názov mikrometeority.
Pri každej interakcii meteoroidu so zemskou atmosférou ostávajú v nej zvyšky pôvodného telesa. Spočiatku sa trením o ovzdušie, abláciou, uvoľnia z povrchu meteoritu nepatrné, „suché“ čiastočky, neskôr aj drobné kvapôčky roztavenej hmoty, ktoré následne vychladnú. Ich rozmery: stotiny až desatiny milimetra. Objavili ich aj na povrchu materských meteoritov, kam sa po uvoľnení pod vplyvom turbulentných procesov opäť „prilepili“. Väčšina sa však v atmosfére rozptýli a postupne, voľným pádom, klesá k povrchu Zeme...

Kosmické nádraží jménem ISS (Tomáš Přibyl)
Na tomto místě jsme přesně před rokem slibovali mnohé – ovšem „mnohé z mnohého“ se nenaplnilo. Vlastně se dá říci, že jediný, kdo bezezbytku splnil své závazky na poli pilotované kosmonautiky, bylo Rusko. Ale hezky popořádku.
Malé opakování roku 2010
V roce 2010 se uskutečnilo sedm startů pilotovaných kosmických lodí, tří amerických raketoplánů a čtyř ruských sojuzů. K tomu se může připočítat ještě pětici ruských zásobovacích lodí Progress. Všechny mise přitom směřovaly k Mezinárodní kosmické stanici...

Naozaj sa Slnko „prebudilo“? (Monica Bobra)
V roku 2009 sa na Colorado University v Boulderi konala trojdňová konferencia na tému Dynamika Slnka. Daniel Baker, riaditeľ laboratória pre atmosférickú a vesmírnu fyziku, prednášal o slnečnej erupcii z roku 1859, ktorú pozoroval britský amatérsky astronóm Richard Carrington a účinky následnej geomagnetickej búrky na Zem. Baker okrem iného podotkol, že „keby nás podobná búrka zasiahla dnes, v bytoch a pracoviskách 130 miliónov Američanov by vypadol elektrický prúd a obnovenie jeho dodávky by na niektorých územiach mohlo trvať celé roky“. Je známe, že slnečná búrka v roku 1989 spôsobila výpadok prúdu v provincii Québec, ale možnosť priam kontinentálnej hrozby poslucháčov šokovala. Prítomní redaktori časopisu Sky and Telescope požiadali dr. Bakera, aby problematiku zrozumiteľne vysvetlil širšej verejnosti a politikom. Redakcia onedlho dostala dva články...

Prečo je Slnko tak komplikované? (Alan MacRobert)
Slnko je plynová guľa, ktorú tvorí hlavne vodík. Ako sa môže niečo také jednoduché tak zložito správať a vytvárať také zložité a zvláštne štruktúry?
Plyn zo Slnka má vysokú teplotu, takže je ionizovaný: niektoré z je ho atómov prišli o elektrón. Takéto elektróny sa môžu voľne pohybovať. Akákoľvek hmota s voľne sa pohybujúcimi elektrónmi vedie elektrinu. Preto môžeme Slnko prirovnať k bublajúcej guli z kvapalnej medi...

Medzinárodná iniciatíva pre kozmické počasie (Ivan Dorotovič)
Medzinárodná iniciatíva pre kozmické počasie - ISWI (2010 – 2012) je vedeckým programom na lepšie pochopenie vonkajších spúšťacích mechanizmov kozmického počasia. Táto iniciatíva nadväzuje v mnohých aspektoch na úspešný program Medzinárodného heliofyzikálneho roka (International Heliophysical Year – IHY), ktorý prebiehal v rokoch 2007 – 2009. Hlavným cieľom ISWI je ďalší pokrok v skúmaní kozmického počasia kombináciou rozmiestnenia prístrojov, analýzy a interpretácie údajov o kozmickom počasí tak z týchto prístrojov, ako aj z prístrojov na umelých družiciach Zeme a kozmických sondách. V súčasnosti existuje 14 celosvetových pozemských prístrojových sietí...

Slovenská astronómia pod Everestom (Kristián Molnár; www.sun.observatory.sk)
Vlani na jeseň členovia Astronomického združenia UMA zorganizovali astronomickú expedíciu s názvom Expedícia Gorak Shep 2010, s cieľom vykonať astronomické merania a experimenty v extrémnych nadmorských výškach nad 5000 metrov. Na trase k „Everest base camp“ (základnému táboru) v Nepále. Odborný dohľad nad expedíciou mal Prof. RNDr. Miloslav Druckmüller, CSc...

Slnečná aktivita december 2010 – január 2011 (Milan Rybanský)
To, čo bolo napísané v minulom čísle, platí naďalej: slnečná aktivita určovaná podľa slnečných škvŕn je nízka, ako môžeme vidieť aj na grafe jej priebehu. Wolfovo číslo málokedy presahuje hodnotu 40. Je paradoxné, že teraz, keď sme sa dókladne pripravili na všestranné pozorovanie slnečnej aktivity a na obežných dráhach je množstvo objektov (napr. SORCE, TIMED, SOHO, STEREO 2, GOES 2, SDO), Slnko sa „tvári“ ako neškodná, pokojná hviezda. A veľmi zriedka môžeme pozorovať energetickejšie procesy. Neostáva nám iné, iba pozorovať a čakať...
Najväčšou udalosťou posledných dní pri našom snažení o poznanie Slnka je oznámenie NASA, že kozmické sondy STEREO A a B po dlhom putovaní došli na plánované miesta a po prvýkrát v histórii máme možnosť vidieť Slnko aj „zozadu“. Presne od 6. februára 2011 počas 8 rokov budeme mať možnosť aj pomocou observatória SDO, ktoré je na geosynchrónnej dráhe nad Zemou, sledovať Slnko zo všetkých strán.
Sondy STEREO A a B boli vypustené spolu – 25. októbra 2006 – raketou Delta II. Ich hlavným cieľom je sledovať 3D dráhy koronálnych tranzientov (CME), aby sme sa viac dozvedeli o zákonitostiach ich pohybu v medziplanetárnom priestore. Pomôžu nám študovať aj mnohé iné problémy slnečnej fyziky:
a) vývoj aktívnych oblastí až po vznik erupcií, ktoré sme doteraz mohli pozorovať a študovať iba prerušovane, pokiaľ sa nachádzali na pozorovateľnom disku,
b) pozorovanie okolia obidvoch pólov Slnka, v ktorých , ako sa predpokladá, sa môžu vyskytovať zmeny, umožňujúce predpoveď slnečnej aktivity.

Obloha v kalendári (pripravil Pavol Rapavý)
apríl – máj 2011
Jarná obloha je na planéty pomerne skúpa. Začiatkom apríla sú (okrem Saturna) na oblohe blízko Slnka, a tak ich viditeľnosť je podpriemerná. Skvelé podmienky sú však na spozorovanie mladučkého Mesiaca, aj keď honby sa rekordom sú už bezpredmetné. Zbadať však uzulinký kosáčik Mesiaca na súmračnej oblohe je skvelým zážitkom. Niekoľko vzájomných konjunkcií môže byť výzvou pre fotografov, podobne ako priblíženia asteroidov k objektom nočnej oblohy. Koncom mája sa ukáže aj sľubná kométa Garradd a po dlhšej odmlke budú v činnosti aj dva meteorické roje.
Podrobne na www.astrors.sk

ZIRO 2011 (Zdeněk Komárek)

16. ročník celoslovenského pozorovateľského seminára ZIRO 2011 sa konal v dňoch 17.– 19. 2. 2011 na Hvezdárni Roztoky. Aj tento rok nás privítala zasnežená krajina s asi 10 cm vrstvou snehu. Organizovali ho okrem domácej Hvezdárne Roztoky aj Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, Ustav fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice a Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, v organizačnom výbore však nechýbal ani tradičný spoluorganizátor Z. Komárek z michalovskej hvezdárne a dlhoroční spolupracovníci roztockej hvezdárne G. Sek a M. Kamenec. Na seminári sa zišlo 34 účastníkov z celého Slovenska, vrátane niekoľkých hostí z blízkeho Poľska...

Ako vznikli Himaláje na Japete (WU Press Release)
Japetus na snímke zo sondy Cassini pripomína orech. Tento dojem vytvára pohorie, ktoré sa ťahá po rovníku tohto Saturnovho mesiaca. Dĺžka pohoria: 975 km (3/4 dĺžky rovníka), šírka: 20 km. Viaceré jeho vrcholky sa vypínajú nad okolím až do výšky 20000 metrov!
Planetológovia až vlani prišli na to, ako sa toto pohorie mohlo sformovať. Vedci z Washington University v Saint Louis, planetológovia William McKinnon a Andrew Dombard si položili tri otázky: 1. Prečo Sa pohorie sformovalo pozdĺž rovníka? 2. Prečo iba na rovníku? 3. Prečo iba na Japete?
Teória, ktorú nedávno prezentovali, dáva odpoveď na všetky tri otázky: Rovníkové pohorie sa vytvorilo z trosiek satelitu Japeta, ktorý kedysi okolo Saturnovho mesiaca krúžil. Tento mesiačik sa sformoval z materiálu, ktorý vymrštil na obežnú dráhu okolo Japeta dopad veľkého impaktu na jeho povrch.