Kozmos 2011/4

This is a SEO version of Kozmos 2011/4 Page 23
To view this content in Flash, you must have version 8 or greater and Javascript must be enabled. To download the last Flash player click here

Astronomický sprievodca (4) (Milan Rybanský)
Ako presne „idú“ slnečné hodiny?

Na mnohých historických budovách, najmä na kostoloch, možno nájsť slnečné hodiny rôzneho typu. Ak svieti Slnko, môžeme na nich zistiť čas s presnosťou ± 30 minút. Pre dnešného človeka však takáto presnosť nestačí. Preto, hoci slnečné hodiny sa dnes zhotovujú skôr ako umelecký doplnok k architektúre, existuje záujem navrhnúť také slnečné hodiny, ktoré by kompenzovali nerovnomernosti pravého slnečného času. V príspevku sa po patričnom (aj) historickom úvode opisuje konštrukcia slnečných hodín, ktoré „idú“ s presnosťou ± 1 minúta.
Čas sprevádza ľudí od narodenia do smrti. Jeho meranie uskutočňujeme porovnaním s počtom periód nejakého periodického deja. Takým je napríklad doba kmitu kyvadla, modernejšie – perióda kmitu kremíkom riadeného oscilátora a pod. Naša zemeguľa je prirodzený zotrvačník s veľmi presnou peródou rotácie, ktorú nazývame hviezdny deň (v súčasnosti trvá 86400,002 s a predĺžuje sa o cca 2 milisekundy za storočie). Avšak prirodzenou mierou času pre činnosť ľudí je striedanie dňa a noci, teda pravý slnečný deň, kde ide o rotáciu voči Slnku a nie voči hviezdam. Dĺžka pravého slnečného dňa je definovaná časovým intervalom medzi dvoma prechodmi Slnka cez miestny meridián (miestne pravé poludnie) s počiatkom o miestnej pravej polnoci, a tento interval je rozdelený na 24 hodín. Takýto čas ukazujú tradičné slnečné hodiny (obr. 1). Delenie na 24 hodín vzniklo až na konci stredoveku (17. storočie), predtým svetlá aj tmavá časť dňa bola rozdelená na 12 hodín, teda denné a nočné hodiny nemali rovnakú dĺžku...

Bude Zem vyzerať ako Venuša?
Exoplanéta ako zo sci-fi
Neznámy Štefánikov list z vrcholu Mont Blancu
Špagety a huby

FlippingBook page flip extension for Joomla.