Operačný program Informatizácia spoločnosti

 

Facebook

Kozmos 2011/4

This is a SEO version of Kozmos 2011/4 Page 30
To view this content in Flash, you must have version 8 or greater and Javascript must be enabled. To download the last Flash player click here

Slnko sa naozaj predviedlo! (Marián Mičúch)
Aj keď sa fotografovaniu Slnka nejako špeciálne nevenujem, pohľad do Coronáda v nedeľu 5. 6. 2011 ma nenechal chladným. To, čo som tam videl, ma naozaj veľmi prekvapilo a najmä potešilo. Navyše počasie vôbec nebolo fotografovaniu naklonené: husté mraky a medzi nimi zákal; búrka sa preháňala všade okolo. Nestihol som sa premiestniť do svojej pozorovateľne, preto som len narýchlo pred domom na statív upevnil Coronáro a za okulár fotoaparát Canon 350 D. Fotografie, ktoré pripájam, vznikli naozaj za takýchto „bojových podmienok“ a o to sú pre mňa cennejšie. Nakoniec sa ukázalo, že som urobil dobre, keď som nestrácal čas premiestnením sa do pozorovateľne, lebo prišla taká rýchla a silná búrka, že som ledva stihol ujsť. 

Slnečná aktivita apríl – máj 2011 (Milan Rybanský)
Aktivita Slnka stúpa. Wolfovo číslo aj rádiový index presiahol číslo 100, vyskytujú sa aj erupcie a čas od času nás na internete prekvapí obrázok obrovských protuberancií. Avšak neobvyklý priebeh konca minulého 23. cyklu nedáva naďalej spávať slnečným fyzikom. Dodatočne študujú priebeh rôznych prejavov slnečnej aktivity a snažia sa predvídať, čo bude ďalej. V dennej tlači, ba aj v rozhlase, sa už vyskytli scenáre budúceho priebehu slnečnej aktivity. Niektorí spájajú slnečnú aktivitu so zmenami klímy a predpovedajú nástup malej doby ľadovej, podobnej, ako bola na konci 17. storočia počas Maunderovho minima. Vychádzajú z analýzy viacerých pozorovaní. Medziiným ide o pokles intenzity magnetického poľa vo škvrnách. R. Penn a W. Livingston z observatória Kitt Peak zistili, že počas 23. a začínajúceho 24. cyklu klesá intenzita magnetického poľa v škvrnách približne o 50 G (Gauss) ročne (pozri obr.).
Podľa nich tento cyklus je posledný so škvrnami, v 25. cykle sa už škvrny na Slnku nebudú dať pozorovať, lebo pri intenzite pod 1 500 G dokáže konvekcia škvrny rozptýliť. Pokiaľ ide o súvislosť so zmenami klímy, tu je predpoveď nástupu ľadovej doby v súhlase s históriou, ale v rozpore s tvrdením o existencii globálneho oteplenia v súčasnosti. Ochladenie v 17. aj v 19. storočí prebiehalo vždy pri nízkej slnečnej aktivite. Podobných náznakov je viac: klesá celkové magnetické pole Slnka, prejavuje sa nižšia aktivita v okolí slnečných pólov a nedá sa lokalizovať pravidelne sa vyskytujúci tryskový prúd (jet stream). Slnečná aktivita v okolí pólov súvisí s tzv. polárnymi vetvami protuberancií, emisnej koróny a magnetického poľa. Tieto úkazy sa v okolí maxima cyklu presúvajú k slnečným pólom. Podľa niektorých autorov (napr. dr. Altrock zo Sacramento Peak) sa v tomto cykle polárne vetvy koróny nepozorujú, podľa iných (Ing. Minarovjech) tieto vetvy existujú, avšak iba na severnej pologuli Slnka.

Bude Zem vyzerať ako Venuša?
Exoplanéta ako zo sci-fi
Neznámy Štefánikov list z vrcholu Mont Blancu
Špagety a huby

FlippingBook page flip extension for Joomla.