Posledné misie raketoplánov Endeavour a Atlantis

Astronaut Michael Fincke (hore v strede), člen posádky raketoplánu Endeavour, počas štvrtej „vychádzky“. Cieľom vychádzky, ktorá trvala 7 hodín a 24 minút, bola záverečná kompletizácia amerického segmentu Medzinárodnej kozmickej stanice ISS. Segment sa kompletizoval celých 12 rokov. Fincke uvoľnil z raketoplánu a pripevnil na teleso ISS 15 metrov dlhý prístroj OBSS, čidlo, ktoré overovalo, či tepelný štít raketoplánu nie je poškodený. Nakoľko išlo o poslednú misiu Endeavour, rozhodlo sa, že OBSS ostane na kozmickej stanici. Úlohou Finckeho bolo upevniť prístroj na ISS tak, aby bol v dosahu robotickej ruky. Raketoplán „ukotvený“ na ISS vidíte vľavo. Misia Endeavour bola 134. misiou štyroch amerických raketoplánov. Astronauti počas týchto misií vystúpili do kozmického priestoru 159−krát a pri kompletizačných a údržbárskych prácach na ISS strávili „vonku“ viac ako 1 000 hodín.
8. júla, v čase uzávierky nášho časopisu, vyštartoval k svojmu poslednému letu raketoplán Atlantis. Tým sa skončila éra amerických raketoplánov.

Obálka
Hubblov vesmírny ďalekohľad vypustili 24. apríla 1990. Na počesť 21. výročia vypustenia namierili astronómovia zo Space Institute v Baltimore oči HST na mimoriadne fotogenický pár interagujúcich galaxií Arp 273. Disk väčšej galaxie UGC 1810 sa rozpadá pod vplyvom gravitácie menšej galaxie UGC 1813. Snímku poskladali zo záberov širokouhlej kamery v decembri 2010. Tri filtre umožnili zachytiť široké rozpätie vlnových dĺžok pokrývajúcich ultrafialovú, modrú a červenú oblasť spektra.

Koniec sveta nebude!
Astronomický kalendár 2012 – o 10 dní presahuje Mayský kalendár!
Autor: Mgr. Ladislav Druga
V týchto dňoch vydala Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove Astronomický kalendár na rok 2012. O 10 dní presahuje Mayský kalendár, pretože veľká perióda Mayského kalendára sa má skončiť v deň letného slnovratu 21. 12. 2012, na ktorý Mayovia predpovedali „očistenie“ civilizácie. Do konca roka 2012 teda zostáva ešte 10 dní. Katastrofický scenár o konci sveta sa najčastejšie zmieňuje o tom, že Zem roztrhá mimoriadna konjunkcia alebo sa zrazí s planétou Nibiru, prípadne ju spáli Slnko. Podobné konjunkcie, slnečná aktivita alebo predpovede zrážok s neznámymi planétami sa však vyskytli už aj v minulosti viackrát, takže koniec sveta ani v roku 2012 nehrozí. Astronomický kalendár, ktorý vydáva Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove už jedno štvrťstoročie (od roku 1987), uvádza aj na rok 2012 bohaté informácie o postavení planét, Mesiaca a Slnka na jednotlivé dni roka. Súčasťou týchto informácií sú údaje o východoch a západoch Slnka, fázach Mesiaca, jeho najmenšej a najväčšej vzdialenosti od Zeme, maximálnych jasnostiach planét, zatmeniach Slnka a Mesiaca, vstupoch Slnka do znamení zvieratníka, maximách meteorických rojov, extrémnych teplotách v jednotlivých mesiacoch roka za posledných
139 rokov nameraných v Hurbanove ako aj údaje o zavedení letného času. Pripomína výročia našich a svetových astronómov a výročia svetovej kozmonautiky. Publikácia je ilustrovaná najnovšími farebnými fotografiami hmlovín, galaxií a hviezdokôp, získaných vesmírnymi ďalekohľadmi HST a Spitzer. (Cena: 2,99 €)

Párik veľmi chladných hnedých trpaslíkov (ESP Press Release)
Hnedý trpaslík, zložka „hnedej dvojhviezdy“, je (možno) vôbec najchladnejšou hviezdou. Jeho teplota nie je vyššia ako čerstvo zaliaty čaj. Hviezdu s takým chladným povrchom doteraz neobjavili. Ak sa jeho fyzikálne vlastnosti potvrdia, na svete bude objekt, ktorý vyplní medzeru medzi chladnými malými hviezdami a veľkými horúcimi planétami. Hnedý trpaslík je nevyzretá, degenerovaná hviezda: jeho nízka hmotnosť neumožňuje zapálenie jadrových reakcií v jadre. Hnedý trpaslík CFBOSIR 1458+10B je čo do svietivosti slabšou zložkou „hnedej dvojhviezdy“, vzdialenej iba 75 svetelných rokov od Zeme. Najchladnejšia, akú doteraz objavili...

Červení obri podľa ďalekohľadu Kepler (Nature)
Červení obri sú hviezdy, ktoré už spálili vodíkové palivo v jadrách. V tejto fáze spaľujú vodík zo svojich obálok. Na sklonku tejto fázy začne v jadre prebiehať aj fúzia hélia. Vedci donedávna nedokázali tieto tri také rozdielne fázy rozlíšiť. Vedci z University of Sydney (Austrália) využili mimoriadne presnú fotometriu vesmírneho ďalekohľadu Kepler, pomocou ktorej merali oscilácie niekoľkých stoviek červených obrov. Technika asteroseizmológie umožnila vedcom roztriediť červených obrov do dvoch základných skupín: červených obrov spaľujúcich vodík v obálke a červených obrov, ktorí už fúzujú v jadre hélium. V prvom prípade periodické vzdutie povrchu trvá 50 sekúnd, v druhom 100 až 300 sekúnd...

Exoplanéta v disku pri hviezde T Cha? (Astronomy and Astrophysics)
VLT/ESO je ďalekohľad, pomocou ktorého dokážu vedci študovať disky, čo sa formujú okolo mladých hviezd. Tieto disky majú krátku životnosť, pravdepodobne preto, že sa z nich v relatívne krátkom čase formujú planéty. V prípade hviezdy T Chameleontis (T Cha) objavili v disku veľkú medzeru a v nej objekt. Zatiaľ nevedno, či ide o hnedého trpaslíka, alebo o planétu...

Špirála bez centrálnej výdute? (ESO Press Release)
Jasná galaxia NGC 3621 vyzerá na prvý pohľad ako klasická špirála. Analýza snímok z 2,2−metrového ďalekohľadu na La Silla však ukázala, že galaxia nemá centrálnu výduť!!! NGC 3621 v súhvezdí Hydry je vzdialená 22 miliónov svetelných rokov. Fakt, že nemá centrálnu výduť, sa vysvetľuje tým, že zatiaľ nekolidovala s inou galaxiou. Centrálne výdute sú totiž produktom takýchto zrážok. Donedávna sa takéto galaxie považovali za zriedkavé, ale v ostatnom čase ich objavujú čoraz viac...

GJ 1214b: ďalšia superZem (MEarth Project Press Release)
Počet objavených superZemí z mesiaca na mesiac narastá. GJ 1241b obehne okolo materskej hviezdy, trpaslíka typu M v súhvezdí Ophiuchus, za 1,6 dňa. Je to prvá superZem, ktorá má atmosféru. Prvé spektrá prezradili, že v atmosfére je aj vodná para. Po analýze ďalších spektier zverejnili vedci aj ďalšie zložky tejto atmosféry.

Oceán na Titane? (NASA Press Release)
Obežná dráha Titanu i jeho rotácia nezodpovedajú vlastnostiam kompaktného, pevného telesa. Vyplynulo to z analýzy údajov, ktoré dodáva sonda Cassini. Teplota na povrchu Titanu kolíše okolo mínus 179 °C napriek tomu, že ho obaľuje hustá, na dusík bohatá atmosféra. V atmosfére objavili tisíce rozličných typov organických molekúl. Na mesiaci funguje aj čosi ako (neuzavretý?) metánový cyklus...

Atmosféru Titanu mohli doviezť kométy (University of Tokio Press Release)
Prečo má Titan takú hustú atmosféru? Ako vznikla? Japonskí vedci sa nazdávajú, že ju vytvorili kométy počas veľkého bombardovania pred 4 miliardami rokov. Podľa starších modelov mala byť atmosféra
Titanu produktom sopiek. Planetológovia však takú možnosť vylúčili (pozri článok Oceán na Titane), pretože mesiac určite neprešiel horúcim štádiom. Urobili pokus: v laboratóriu vystavili vodu a čpavok, materiály, ktoré prevládali na mladom Titane, laseru. Vznikol dusík, plyn ktorý v atmosfére mesiaca dominuje.

Titan: laboratórium meteorológov i astrobiológov (NASA Press Release)
Titan je ponurá planéta. Cez atmosféru na jeho povrch prenikne iba zlomok slnečného žiarenia. Saturnov mesiac je obalený smogom, ktorý je oveľa hustejší ako smog nad Los Angeles či nad
Pekingom. Pripomína kvapôčky nafty bez prímesí síry. Je to vlastne zmes kvapalných uhľovodíkov vytvárajúca komplexnú atmosféru, ktorá by pristala skôr planéte ako mesiacu. V atmosfére sa vytvárajú búrky, blýska sa v nej (a hrmí?), pohybujú sa v nej rozsiahle i rozstrapkané polia metánových a etánových oblakov, z ktorých niekedy vytrvalo a husto mrholí. Senzáciou je preto objav čiastočiek ľadu, pripomínajúcich kryštáliky, ktoré tvoria aj cirusy nad Zemou. Objavil ich infračervený spektrometer na palube sondy Cassini...

Enceladus: prírodná elektráreň vo svete Saturna (Cassini Press Release)
Podľa najnovších údajov infračerveného spektroskopu na sonde Cassini z trhlín okolo južného pólu uniká do okolitého priestoru veľké množstvo tepla. Procesy, ktoré generujú fontány, uvoľňujú bezmála 16 gigawattov energie. Výkon tejto elektrárne sa vyrovná 20 veľkým elektrárňam, ktoré spaľujú uhlie. Enceladus uvoľňuje o magnitúdu viac energie, ako sa pôvodne predpokladalo...

Prstence planét – archív dávnych impaktov? (New Science)
Dva tímy objavili zvláštnosti prstencov Jupitera a Saturna. Tím z Inštitútu SETI v Kalifornii analyzoval snímky Jupiterových prstencov, ktoré získali sonda Galileo v 90. rokoch minulého storočia a sonda Horizon v roku 2007. Objavili prstenec, ktorý nebol plochý, ale pripomínal skôr rotujúci „mound“. (Moundy sú oblé, pokrútené pahorky z navŕšenej hliny, monumenty nad hrobmi významných indiánskych náčelníkov v Severnej Amerike.) V rovnakom čase tím z Ithaca University objavil na snímkach z Cassini podobne vyduté, do striešky sformované prstence aj pri Saturne...

Kepler: hviezdy s najväčším počtom exoplanét (NASA Press Release)
Ak má hviezda exoplanétu, potom s pravdepodobnosťou 1:5 má najmenej jednu ďalšiu. K tomuto záveru dospeli vedci z tímu, ktorí analyzujú korisť z vesmírneho ďalekohľadu Kepler po prvých mesiacoch. Pritom vychádzajú iba z možností dnešných ďalekohľadov. Väčšina novoobjavených exoplanét krúži okolo materských hviezd po veľmi tesných obežných dráhach. Aj preto, lebo najbližšie planéty sa detegujú najľahšie...

Bude Zem vyzerať ako Venuša? (Scientific American)
Jednou z najväčších zvláštností našej Slnečnej sústavy je rozdielnosť atmosfér na jej telesách.
Zem a Venuša majú porovnateľnú veľkosť i hmotnosť. Tlak na povrchu Venuše však dosahuje hodnoty porovnateľné s dnom pozemských oceánov v hĺbke 1 000 metrov. Hrubá atmosféra CO₂ vytvára skleníkový efekt, takže na povrchu sa teploty pohybujú okolo 460 °C. Mesiace Callisto a Titan sú čo do veľkosti skoro rovnaké telesá, ale atmosféra Titanu, v ktorej dominuje dusík, je hustejšia ako atmosféra Zeme, zatiaľ čo Callisto v podstate atmosféru nemá. Keby sme vedeli, čo tieto rozdiely spôsobuje, možno by sme pochopili, prečo sa na Zemi hemží život, zatiaľ čo ostatné terestrické planéty sú mŕtve...

Stará kopa galaxií v mladom vesmíre (Max Planck Institute Press Release)
CL J1449+0856, dokonale vyzretú kopu galaxií objavili v období, keď mal vesmír sotva 3 miliardy rokov! To nikto nečakal, pretože podľa teórie vyplývajúcej z pozorovaní sa kopy galaxií v tom čase iba začali formovať. Ide o doteraz najvzdialenejšiu a teda najstaršiu kopu galaxií, ktorú astronómovia doteraz objavili. Rekordnú kopu galaxií objavil röntgenový vesmírny ďalekohľad Newton. Prejavila sa rozptýleným röntgenovým žiarením, ktoré emituje horúci plyn v jej vnútre. Gravitácia kopy zahustila a zohriala plyn na teplotu presahujúcu 10 miliónov kelvinov...

Zrod planetárnej sústavy (SEEDS Press Release)
Hviezdy sa formujú v kolabujúcich prachoplynových mračnách. Materiál, ktorý gravitácia hviezdy nezachytila, sa formuje do hustých, plochých diskov, krúžiacich okolo materskej hviezdy. V diskoch sa vytvárajú zhustky hmoty nabaľujúce okolitý materiál. Okolo zhustkov s najväčšou hmotnosťou sa časom sformujú planéty a celá plejáda menších telies...

Herschel: menej tmavej hmoty, viac hviezd (Herschel Press Release)
Snímka, ktorú vidíte, bývala nepatrným fliačikom na oblohe, ktorú astronómovia pomenovali „Lockmanovou dierou“. Nachádza sa v súhvezdí Veľkého voza. Lockmanova diera je vzhľadom na polohu priam ideálnou oblasťou na pozorovanie galaxií vo vzdialenom vesmíre, pretože pozorovanie iba minimálne sťažuje žiarenie objektov v popredí. Prístroj SPIRE na palube vesmírneho ďalekohľadu Herschel objavil v Lockmanovej diere množstvo starých galaxií. Skoro každá svetelná škvrnka je galaxiou. Bezmála všetky sa sformovali pred 10 až 12 miliardami rokov. Každá galaxia obsahuje niekoľko miliárd hviezd. Modrá, zelená a červená farba reprezentujú 3 ďaleké infračervené vlnové dĺžky: 250, 350 a 500 mikrometrov. Galaxie, ktoré sa javia ako biele, majú na všetkých troch vlnových dĺžkach rovnakú intenzitu. Práve v nich sa formuje najviac hviezd...

M 82: rozličné zdroje hviezdneho vetra (SUBARU Press Release)
Ďalekohľad SUBARU sa prekonáva. Je veľký, kvalitný, vybavujú ho dômyselnými prídavnými prístrojmi. Množstvo významných objavov dosiahnutých týmto ďalekohľadom súvisí aj s dôvtipom a vedeckou intuíciou tímov, ktoré si volia na overenie svojich hypotéz a teórií vhodné ciele. V tomto prípade si medzinárodný tím vytipoval galaxiu M 82, známu veľkým počtom mladých, búrlivých hviezd, vymetajúcich okolie silnými hviezdnymi vetrami...

Čpavok priviezli na Zem meteority (NASA Press Release)
Vedci preskúmali uhlíkový meteorit z Antarktídy a objavili v ňom amoniak, látku nevyhnutnú pre vznik života na Zemi. NASA túto správu zverejnila vo februári, iba mesiac po tom, ako iná skupina vedcov zverejnila hypotézu, že meteority mohli na Zem dopraviť aj ľavotočivé aminokyseliny...

Atmosféra Marsu pulzuje (NASA Press Release)
V atmosfére Marsu prevláda oxid uhličitý. V zimnom období zamŕza a kryštáliky CO2 sa ukladajú na povrchu. Najmä na polárnych čiapočkách z vodného ľadu. Radar na palube sondy Mars Reconaissance Orbiter objavil 12 000 kubických kilometrov(!) zamrznutého CO2 pod povrchom Čevenej planéty. Práve toľko ho je aj v atmosfére. Zdá sa, že hustota a hrúbka marťanskej atmosféry sa mení v rytme pravidelného cyklu, ktorý trvá 100 000 rokov. Otepľovanie a chladnutie marťanskej atmosféry spôsobujú zmeny sklonu osi rotácie, ale aj periodické zmeny excentricity obežnej dráhy Marsu okolo Slnka.

Nový odhad počtu hviezd vo vesmíre (Harvard−Smithsonian Center for Astrophysics Press Release)
Vo vesmíre je trikrát viac hviezd, ako vedci ešte donedávna predpokladali. Odhad umožnili citlivejšie prístroje, zamerané na detekciu červených trpaslíkov. Červení trpaslíci sú malé, slabé hviezdy. Ich jasnosť je taká nízka, že astronómovia ich donedávna objavovali iba v našej Galaxii. Podľa ich počtu v Mliečnej ceste odhadli ich počet aj v ďalších galaxiách. Najnovšie prístroje však rozlíšili červených trpaslíkov aj v blízkych eliptických galaxiách. Je ich tam podstatne viac, ako sa predpokladalo...

Objav bahnotokov na Marse (NASA Press Release)
Pozorovatelia Marsu už pred storočím objavili cyklické „tmavnutia povrchu“, šíriace sa od polárnych čiapočiek počas jarnej a letnej sezóny smerom k rovníku. Podaktorí sa nazdávali, že ide o vegetáciu, napájanú z vodných zdrojov roztápajúceho sa ľadu. Tieto nádeje pohasli po analýze prvých snímok marťanského povrchu v 60. rokoch...

Exoplanéty ako zo sci−fi (Scientific American)
Nijaký astronóm nepredpokladal, že v takom krátkom čase objavíme toľko hviezd s planetárnymi systémami. Nikomu sa ani len nesnívalo, že planéty by mohli krúžiť aj okolo neutrónových
hviezd, hnedých či bielych trpaslíkov. Bieli trpaslíci sú, čo do hmotnosti, porovnateľní s naším Slnkom. Patria medzi najmenej svietivé hviezdy a ich jasnosť sa postupne zmenšuje. V podstate to už ani nie sú hviezdy, ale zvyšky voľakedajších hviezd. Kedysi však hviezdami boli. Keď sa im minulo palivo, nastal kolaps: hviezda sa 100−násobne zmenšila, ale ešte predtým, ako sa zbavila obálky a premenila sa na teleso s priemerom Zeme, 10 000−krát zvýšila svoju jasnosť. Agónia pripomínajúca ohňostroj však rýchle pominula. Bieli trpaslíci pomaly vyhasínajú, až kým sa premenia na tmavé teleso...

Astronomický sprievodca (4) (Milan Rybanský)
Ako presne „idú“ slnečné hodiny?
Na mnohých historických budovách, najmä na kostoloch, možno nájsť slnečné hodiny rôzneho typu. Ak svieti Slnko, môžeme na nich zistiť čas s presnosťou ± 30 minút. Pre dnešného človeka však takáto presnosť nestačí. Preto, hoci slnečné hodiny sa dnes zhotovujú skôr ako umelecký doplnok k architektúre, existuje záujem navrhnúť také slnečné hodiny, ktoré by kompenzovali nerovnomernosti pravého slnečného času. V príspevku sa po patričnom (aj) historickom úvode opisuje konštrukcia slnečných hodín, ktoré „idú“ s presnosťou ± 1 minúta.
Čas sprevádza ľudí od narodenia do smrti. Jeho meranie uskutočňujeme porovnaním s počtom periód nejakého periodického deja. Takým je napríklad doba kmitu kyvadla, modernejšie – perióda kmitu kremíkom riadeného oscilátora a pod. Naša zemeguľa je prirodzený zotrvačník s veľmi presnou peródou rotácie, ktorú nazývame hviezdny deň (v súčasnosti trvá 86400,002 s a predĺžuje sa o cca 2 milisekundy za storočie). Avšak prirodzenou mierou času pre činnosť ľudí je striedanie dňa a noci, teda pravý slnečný deň, kde ide o rotáciu voči Slnku a nie voči hviezdam. Dĺžka pravého slnečného dňa je definovaná časovým intervalom medzi dvoma prechodmi Slnka cez miestny meridián (miestne pravé poludnie) s počiatkom o miestnej pravej polnoci, a tento interval je rozdelený na 24 hodín. Takýto čas ukazujú tradičné slnečné hodiny (obr. 1). Delenie na 24 hodín vzniklo až na konci stredoveku (17. storočie), predtým svetlá aj tmavá časť dňa bola rozdelená na 12 hodín, teda denné a nočné hodiny nemali rovnakú dĺžku...

Prečo chcú Rusi pristáť na Phobose (Podľa Bild der Wissenschaft 09/2010)
V jeseni minulého roku vystúpil v americkej televízii CBS apollonaut Buzz Aldrin. V rukách držal model väčšieho z dvoch mesiačikov Marsu. Na záver svojho vystúpenia povedal: „Phobos je kľúčom k trvalému osídleniu Marsu. Preto by sa mal stať najbližším cieľom NASA.“
Phobos po mene pozná nanajvýš jeden zo stovky Američanov. Teleso s priemerom 22 kilometrov však planetológovia horlivo skúmajú. Aj pomocou sond, ktoré už vyše 15 rokov krúžia okolo Červenej planéty. Phobos i jeho menší „brat“ Deimos sú totiž zvláštne telesá. Oba sú tmavé, odrážajú sotva 7 % slnečného svetla. A už vôbec nepasujú do systému objektov, ktoré krúžia okolo planét Slnečnej sústavy. Do skupiny „pravidelných mesiacov“ patrí náš Mesiac, Jupiterov ohnivý satelit Io, Saturnov Titan, zahalený mrakmi metánu, a ďalšie objekty. Všetky objekty, ktoré majú guľovitý tvar a okolo svojich planét krúžia nad rovníkmi po takmer kruhových dráhach. Podľa všetkého sa sformovali v rovnakom období ako ich planéty.

Neznámy Štefánikov list z vrcholu Mont Blancu (MLadislav Druga, Milan Rybanský)
Doteraz neznámu kópiu listu, ktorý napísal Milan Rastislav Štefánik v roku 1906 na Mont Blancu (4807), mi poskytol RNDr. Milan Rybanský, DrSc. Dal mu ju jeho priateľ a meteorológ Janko Čupel z Lomnického štítu s tým, aby sme s jeho obsahom oboznámili širšiu verejnosť. Kópiu získal od pani Verseghyovej z Kremnice, ktorá je pravnučkou adresáta – Dr. Juraja Janošku (alebo Jur Janoška, 25. december 1856, Dolný Kubín – 27. január 1930, Liptovský Mikuláš), ktorý bol evanjelický kňaz, biskup, prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, spisovateľ, predseda Matice slovenskej, signatár Martinskej deklarácie. Podľa nej je originál listu uložený pravdepodobne v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Pri overovaní tejto informácie sme zistili, že Štefánikov list sa nachádza v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, čo nám potvrdil aj Dr. Zdenko Blažek, riaditeľ múzea. Poskytol nám aj informáciu o dvoch pohľadniciach, ktoré napísal Štefánik a nachádzajú sa tiež v múzeu. Pani Mgr. Iveta Blažeková nám spolu s oskenovanými pohľadnicami zaslala aj ďalšiu kópiu Štefánikovho listu, ktorý Štefánik napísal Dr. J. Janoškovi z Paríža...

JURIJ GAGARIN, nepohodlný hrdina (Pokračovanie z minulého čísla)

O svojom lete napísal Gagarin podrobnú správu. Predniesol ju na zasadaní špeciálnej komisie vlády, podrobne, so všetkými detailmi. Správu uložili do trezoru. Vybrané časti z nej boli publikované až za Gorbačova, v roku 1987. Širšia verejnosť sa o lete dozvedela iba to, čo zverejnila agentúra TASS, cenzurovaná tlač a niekoľko rafinovane zostrihaných filmov. Oveľa viac sa čitatelia nedozvedeli ani z Gagarinovej knihy „Cesta do vesmíru“, ktorú zosmolili dvaja reportéri Pravdy. Gagarin sa nadchýňa krásou Sovietskeho zväzu, spomenie konžského premiéra Patrica Lumumbu (ktorého onedlho CIA zavraždila), porovnáva svoj let s plavbou Krištofa Kolumba, objaviteľa Ameriky. Veľmi podrobne sa rozpisuje o amerických astronautoch: John Glenn, Virgil Grissom a Allan Shepard mali aj vďaka tejto knihe v Sovietskom zväze oveľa väčšiu publicitu ako ruskí kozmonauti. O konštruktéroch ani nehovoriac. Identitu hlavného konštruktéra Sergeja Koroljova odhalili až po jeho smrti v januári 1966...

Slnko sa naozaj predviedlo! (Marián Mičúch)
Aj keď sa fotografovaniu Slnka nejako špeciálne nevenujem, pohľad do Coronáda v nedeľu 5. 6. 2011 ma nenechal chladným. To, čo som tam videl, ma naozaj veľmi prekvapilo a najmä potešilo. Navyše počasie vôbec nebolo fotografovaniu naklonené: husté mraky a medzi nimi zákal; búrka sa preháňala všade okolo. Nestihol som sa premiestniť do svojej pozorovateľne, preto som len narýchlo pred domom na statív upevnil Coronáro a za okulár fotoaparát Canon 350 D. Fotografie, ktoré pripájam, vznikli naozaj za takýchto „bojových podmienok“ a o to sú pre mňa cennejšie. Nakoniec sa ukázalo, že som urobil dobre, keď som nestrácal čas premiestnením sa do pozorovateľne, lebo prišla taká rýchla a silná búrka, že som ledva stihol ujsť. 

Slnečná aktivita apríl – máj 2011 (Milan Rybanský)
Aktivita Slnka stúpa. Wolfovo číslo aj rádiový index presiahol číslo 100, vyskytujú sa aj erupcie a čas od času nás na internete prekvapí obrázok obrovských protuberancií. Avšak neobvyklý priebeh konca minulého 23. cyklu nedáva naďalej spávať slnečným fyzikom. Dodatočne študujú priebeh rôznych prejavov slnečnej aktivity a snažia sa predvídať, čo bude ďalej. V dennej tlači, ba aj v rozhlase, sa už vyskytli scenáre budúceho priebehu slnečnej aktivity. Niektorí spájajú slnečnú aktivitu so zmenami klímy a predpovedajú nástup malej doby ľadovej, podobnej, ako bola na konci 17. storočia počas Maunderovho minima. Vychádzajú z analýzy viacerých pozorovaní. Medziiným ide o pokles intenzity magnetického poľa vo škvrnách. R. Penn a W. Livingston z observatória Kitt Peak zistili, že počas 23. a začínajúceho 24. cyklu klesá intenzita magnetického poľa v škvrnách približne o 50 G (Gauss) ročne (pozri obr.).
Podľa nich tento cyklus je posledný so škvrnami, v 25. cykle sa už škvrny na Slnku nebudú dať pozorovať, lebo pri intenzite pod 1 500 G dokáže konvekcia škvrny rozptýliť. Pokiaľ ide o súvislosť so zmenami klímy, tu je predpoveď nástupu ľadovej doby v súhlase s históriou, ale v rozpore s tvrdením o existencii globálneho oteplenia v súčasnosti. Ochladenie v 17. aj v 19. storočí prebiehalo vždy pri nízkej slnečnej aktivite. Podobných náznakov je viac: klesá celkové magnetické pole Slnka, prejavuje sa nižšia aktivita v okolí slnečných pólov a nedá sa lokalizovať pravidelne sa vyskytujúci tryskový prúd (jet stream). Slnečná aktivita v okolí pólov súvisí s tzv. polárnymi vetvami protuberancií, emisnej koróny a magnetického poľa. Tieto úkazy sa v okolí maxima cyklu presúvajú k slnečným pólom. Podľa niektorých autorov (napr. dr. Altrock zo Sacramento Peak) sa v tomto cykle polárne vetvy koróny nepozorujú, podľa iných (Ing. Minarovjech) tieto vetvy existujú, avšak iba na severnej pologuli Slnka.

Špagety a huby (Bild der Wissenschaft 2010/7)
Gigantické otrasy v zemskom jadre spôsobujú premiestňovanie magnetických pólov. To svedčí o turbulentných procesoch v srdci našej Zeme. Francúzsky geológ Arnaud Chulliat často cestuje do Arktídy. Je riaditeľom parížskeho Inštitútu pre fyziku Zeme. V oblasti severne od kanadského ostrova Ellesmere hľadá imaginárny bod: severný pól magnetického poľa Zeme. Nespolieha sa ani na satelitnú navigáciu, ani na kompas. Pri hľadaní severného magnetického pólu sa musí poľahnúť iba na základnú, hoci abstraktnú definíciu geomagnetiky. Podľa tej sú póly magnetického poľa Zeme tam, kde sú magnetické siločiary kolmé. Chulliat si do Arktídy berie magnetometer, pomocou ktorého môže sklon magnetických siločiar zmerať. Ak ukáže 90°, má istotu, že je na óle. Ibaže tieto merania nie sú jednoduché. Slnkom generované poruchy magnetického poľa Zeme sa najvýraznejšie prejavujú vo vysokých zemepisných šírkach. Tieto poruchy dokážu bod, v ktorom sú siločiary ukotvené, posunúť v krátkom čase aj o 80 kilometrov. Chulliat teda robí
svoje merania iba v období „pokojného Slnka“, pričom samo meranie môže, najmä pre mizerné počasie, trvať celé týždne...

Deň detí s astronómiou 2011 (Renáta Kolivošková)
Obdobie detstva, to je bezstarostnosť a nezabudnuteľné chvíle, ktoré prežívame so svojimi rodičmi a starými rodičmi. Medzinárodný deň detí môže tiež patriť k takýmto výnimočným chvíľam, a naše ratolesti sa naň tešia, ak ho môžu stráviť inak ako ostatné bežné dni v roku. To bola vhodná príležitosť aj pre Hvezdáreň a planetárium v Prešove...

Návšteva v AsÚ SAV v Tatrách (Slavomír Beňo)
Pred koncom štúdia a pred záverečnou maturitnou skúškou sme ako poslucháči pomaturitného štúdia astronómie absolvovali odbornú exkurziu na pracoviskách Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Pomaturitné štúdium astronómie (PŠA) je dvojročné kvalifikačné štúdium na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Hurbanove, realizované v úzkej spolupráci so Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove a Miestnou organizáciou Slovenského zväzu astronómov amatérov v Hurbanove...

Ako astronómovia poznávajú vesmír (Vladimír Mešter)
V juhozápadom cípe Strážovských vrchov vo výške 533 metrov nad morom, na Jankovom Vŕšku v blízkosti obce Uhrovec, sa v dňoch 20. až 22. mája 2011 uskutočnil Kurz praktického pozorovania, aktivita v rámci projektu Obloha na dlani. Kurz praktického pozorovania je prvou aktivitou Hvezdárne v Partizánskom v roku 2011. Kurz sa realizoval v spolupráci s hvezdárňou vo Valašskom Meziříčí v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v rokoch 2007 – 2013. Projekt je financovaný Európskou úniou, Európskym fondom regionálneho rozvoja a spolufinancovaný Trenčianskym samosprávnym krajom. Tematický bol kurz praktického pozorovania zameraný na spôsoby a metódy AKO ASTRONÓMOVIA POZNÁVAJÚ VESMÍR...

Vedec telom i dušou (Zhováral sa Štefan Kürti)
Tajomstvá vesmíru začal spoznávať v rovnakom čase ako abecedu a astronómia sa stala jeho koníčkom na celý život, nie však živobytím. Dlhé roky zasvätil výskumu meteorov, dnes však sleduje prelety umelých družíc. Pozoruje, zaznamenáva a analyzuje rovnako precízne artefakty z doby kamennej, ako i pohyb družíc na obežnej dráhe. Trpezlivý, vytrvalý a bystrý pozorovateľ, vedec telom i dušou. Marco Langbroek.
Mesto Leiden je sídlom najstaršej univerzity v Holandsku. Pôsobilo tu viacero významných fyzikov vrátane laureátov Nobelovej ceny a istý čas tu prednášal i Albert Einstein. Leiden je aj tvojím rodiskom i domovom. Hoci si absolventom tunajšej univerzity, neskončil si prírodovedný odbor, ale humanitný. Čo si vyštudoval a čo je tvojím zamestnaním?
Som archeológ so zameraním na staršiu dobu kamennú, čo je vlastne skúmanie našich najstarších predkov. Predstavte si napr. pračloveka s kamennou sekerou. Promoval som a následne získal titul PhD na tunajšej univerzite, neskôr som pracoval ako archeológ v inštitúcii zabezpečujúcej archeologický výskum pre dve mestské samosprávy. V súčasnosti som výskumným pracovníkom VU Univerzity v Amsterdame (Vrije Universiteit). Mimochodom, dnes mierne ošarpaná veľká biela budova, v ktorej žil Ehrnefest, u ktorého býval i Einstein počas tunajšieho pobytu, sa nachádza neďaleko od môjho domu, rovnako ako i Leidenské observatórium. Observatórium je vzdialené asi 300 metrov...

Obloha v kalendári august - september 2011
Pripravil PAVOL RAPAVÝ
Druhá polovica prázdnin je pre mnohých tým správnym obdobím pre osedlanie si svojho koníčka. Noci sú ešte pomerne teplé a už dostatočne dlhé. Stačí si teda len ľahnúť do trávy a pokochať sa striebristou Mliečnou cestou, ktorej husté oblaky v Strelcovi uvidíme za dobrých podmienok až po obzor. Pravú žatvu majú meteorári, čakajú ich Perzeidy, aj keď tohto roku budú expedičníci v teréne už pred ich maximom. Nočnej oblohe bude kraľovať Jupiter, červenkastý Mars sa od Slnka uhlovo vzďaľuje, no jasnosťou nevyniká. Kométy sú ešte trošku skúpe, no situácia sa zlepšuje.

Podrobne na www.astrors.sk

Expedícia na pozorovanie meteorov LYRIDY 2011 (RNDr. Zdeněk Komárek)
V dňoch 20. – 24. apríla 2011 usporiadala Hvezdáreň v Michalovciach jarnú expedíciu na chatu na Kamenec nad Zemplínskou Šíravou pre členov nášho ATM (Astro Team Michalovce) zameranú najmä na pozorovanie meteorov z roja Lyridy. Na expedícii sa zúčastnili 4 členovia ATM a dvaja pracovníci hvezdárne. Počasie bolo slnečné a teplé, a tak nám tento veľkonočný čas vyšiel na pozorovanie počas troch nocí zo štyroch. Získali sme takmer 150 záznamov o prelete meteorov. Venovali sme sa aj príprave našich súťažiacich na krajské kolo súťaže Čo vieš o hviezdach, ich zaučovaniu v pozorovaní meteorov a zdokonaľovaniu v poznávaní oblohy...

Úspešná práca SOČ (Zdeněk Komárek)
Dlhoročný člen astronomického krúžku pre stredoškolákov pri Hvezdárni v Michalovciach (tzv. ATM = Astro Team Michalovce) Michal Štefančík (na snímke) vytvoril u nás v rokoch 2009 – 2010 prácu Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ), ktorej konzultantom bol pracovník menovanej hvezdárne. S touto prácou SOČ sa na jar 2011 umiestnil v krajskom kole na 1. mieste a v celoštátnom kole obsadil 2. miesto. Ide o program nazvaný WIMPS (WIndows Meteor Processing Software) na spracovanie vizuálnych pozorovaní meteorov, ktorý i graficky zobrazí výsledky pozorovaní. Umožní ich potom aj exportovať vo formáte html, alebo txt. Program bol vyvinutý pod programovým prostredím Delphi 7 a plynulo funguje aj pod 64−bitovým systémom Windows 7. Obsahuje asi 15 000 riadkov zdrojového kódu a niekoľko interaktívnych databáz. Celý program (zatiaľ okrem „Helpu“) je v anglickom jazyku a je náhradou za zastaraný program IMOPROT napísaný pod operačným systémom MS DOS. Program si môžete stiahnuť na adrese:http://www.ulozto.sk/8948874/wimps−zip
Stiahnutý súbor wimps.zip rozbaľte a zložku WIMPS preneste/nakopírujte napr. do „Program files“

Úplné zatmenie Mesiaca 15. 6. 2011