Cesta k počátkům sluneční soustavy (Tomáš Přibyl)
Meziplanetární sonda Dawn „zaparkovala“ u prvního cíle Sonda Dawn v představách malíře NASA. Americká meziplanetární sonda Dawn vstoupila v polovině července na oběžnou dráhu planetky Vesta. Zajímavé je, že přesný okamžik, kdy se stala umělou družicí planetky, netušíme. Nebylo totiž zapotřebí provést motorický manévr: Vesta automat přibližující se rychlostí 90 km/h svým gravitačním polem zachytila. Ale  protože jej dosud nemáme zmapované, budeme tento okamžik
schopni přesně stanovit až později...

Zvláštna skalnatá exoplanéta (OGLE Press Release)
Je desaťkrát hmotnejšia ako Zem. Materskú hviezdu, (0,5 Slnka), obieha vo vzdialenosti 3,2 AU. Táto planéta je ďalším dôkazom toho, čo astronómovia vytušili už po objave prvých extrasolárnych systémov: teórie, sformované podľa modelu našej Slnečnej sústavy nemajú ani zďaleka všeobecnú platnosť. Na formovanie planét vplýva celý rad okolností: parametre protoplanetárneho disku, pripúšťajúce zrod rýchlym kolapsom i postupnou akréciou hmoty; vzdialenosť od hviezdy počas nabaľovania hmoty; i vplyv gravitačného biliardu na prvú sústavu planét a ním vyvolané migrácie smerom k hviezde i od nej. Vrátane gravitačného vyhostenia z rodiny planét...

SuperZem okolo blízkej hviezdy (MIT Press Release)
Jednou z prvých hviezd, pri ktorej objavili exoplanétu, je 55 Cancri. Stalo sa v roku 1997. Dnes vieme, že okolo tejto hviezdy obieha najmenej 5 planét. Najvnútornejšia z nich, 55 Cnc e, sa podľa najnovších pozorovaní prejavuje prezrádza periodickými zákrytmi. Vďaka zákrytom sa astronómovia dozvedeli viac aj o materskej hviezde. 55 Cnc je v každom ohľade zaujímavou sústavou. Je to vlastne dvojhviezda, vzdialená 41 svetelných rokov od Zeme. Väčšiu zložku tvorí žltá trpaslíčia hviezda obiehajúca spoločné ťažisko s červeným trpaslíkom, vzdialeným od nej 1 000 AU. Väčšiu hviezdu 6. magnitúdy môžeme rozlíšiť aj voľným okom..

UZ For: dvojviezda s dvoma obrími planétami (SAOO)
UZ For je mimoriadne tesná dvojhviezda. Biely trpaslík a červený trpaslík obehnú spoločné ťažisko za niekoľko hodín! Obe hviezdy, o niečo menšie ako Slnko, sú k pozemskému pozorovateľovi sklonené tak, že môže pozorovať ich vzájomné zákryty. Zákryty nie sú pravidelné, niekedy sa oneskorujú, inokedy sa prejavia skôr. Práve tieto nepravidelnosti priviedli astronómov zo South African Astronomical Observatory (SAAO) na myšlienku, že poruchy môžu spôsobovať masívne planéty, krúžiace okolo dvojhviezdy. Vypočítali hmotnosti oboch planét (6 až 8 J), pričom jedna obehne hviezdy za 6, druhá za 16 rokov. Systém sa zatiaľ nedá pozorovať priamo...

Kepler-7b s neočakávane vysokým albedom (Kepler Press Release)
Lovci exoplanét donedávna ovjavovali najviac exoplanét pomocou merania zmien radiálnej rýchlosti hviezd. Takto vplýva na pohyb materských hviezd gravitácia veľkých exoplanét. Po vypustení vesmírneho ďalekohľadu Kepler, ktorý dokáže zmerať nepatrné zníženie jasnosti hviezd, spôsobené zákrytmi planét, čo okolo nich krúžia, väčšinu objavovaných exoplanét objavujeme týmto spôsobom. Metóda merania radiálnych rýchlostí je však ešte vždy efektívna najmä pri objavovaní masívnych planét na blízkych obežných dráhach. Nazývame ich „horúce jupitery“..

Rusko vypustilo obří radioteleskop (Tomáš Přibyl, Foto: Ruská akadémia vied)
Kdyby družici Spektr-R alias Radioastron vypustil kdokoliv jiný, než Rusko, asi by nevzbudila tak velkou pozornost. Ne že by byla nezajímavá (díky rozkládací anténě o průměru 10 metrů jde dnes o bezkonkurenčně největší teleskop ve vesmíru), ale hlavní důležitost zprávy je jinde: jedná se o první skutečně komplexní vědeckou družici vypuštěnou Ruskem od doby rozpadu Sovětského svazu...

Vznik Jupitera a jeho vnútro (NASA Press Release)
Zatiaľ platí, že slnečné sústavy sa sformovali v kolabujúcich oblakoch prachu a plynu. Väčšina hmoty sa sústredila v hviezde. Aj obrie planéty, napríklad Jupiter, sa skladajú najmä z vodíka a hélia, čo znamená že sa sformovali zo zvyškov primordiálnej hmoty bezprostredne potom, ako sa sformovalo Slnko. Ako sa to udialo, to planetológovia zatiaľ netušia. Sformovalo sa najskôr masívne, pevné jadro, ktoré nabaľovalo plyn, alebo v prtoplanetárnej hmlovine sa vytvorila nestabilita, umožňujúca samostatný kolaps časti pôvodného oblaku?

Novoobjavený asteroid je spoločníkom Zeme (Ján Svoreň, AÚ SAV Tatranská Lomnica)
Astronómovia z Armagh Observatory v Severnom Írsku zistili, že novoobjavený asteroid 2010 SO16 sa pohybuje spoločne so Zemou okolo Slnka najmenej posledných 250 000 rokov. Nemožno ani vylúčiť, že je nejakým spôsobom spojený so vznikom našej Zeme. Dva mesiace po jeho objave infračervenou družicou WISE si A. Christou a D. Asher všimli, že jeho vzdialenosť od Slnka je rovnaká ako vzdialenosť Zeme a dráha vyzerá rovnako ako zemská. Na rozdiel od väčšiny NEA (Near Earth Asteroid – blízkozemský asteroid) so značne excentrickými dráhami, má asteroid 2010 SO16 takmer kruhovú dráhu, čo vylučuje jeho priblíženie k akejkoľvek inej planéte
s výnimkou Zeme...

Meteority s nejednotným zložením alebo populárne „dva v jednom“ (JÁN SVOREŇ, AÚ SAV Tatranská Lomnica DANIEL OČENÁŠ, Hvezdáreň Banská Bystrica)
Meteority sú zvyšky asteroidov, ktoré prežili let zemskou atmosférou a dopadli na zemský povrch. Niekedy je nájdený jediný kus, ale väčšinou pri lete cez atmosféru dochádza k výbuchom a rozlámaniu pôvodného telesa na menšie kúsky. Zloženie meteoritov je rôzne, pričom možno konštatovať, že doteraz sme nenašli žiadne 2 meteority pochádzajúce z rozličných pádov, ktoré by mali celkom totožné mineralogické a chemické zloženie. Napriek tomu existujú niektoré spoločné črty, ktoré nám umožňujú zahrnutie do spoločných skupín a vytvorenie klasifikácie. Je množstvo rozličných klasifikácií, ktoré sa líšia najmä hĺbkou rozlišovania rozdielov v jednolivých hodnotiacich prvkoch. Keď nebudeme brať do úvahy extrémne názory na obidve strany, dôjdeme približne k 50 rôznym triedam meteoritov...

Záhady okolo antihmoty ubúdajú (Podľa Astronomy, august 2011)
Astrofyzici tvrdia, že krátko po big bangu bolo vo vesmíre rovnaké množstvo hmoty a antihmoty. Hmota a antihmota nemôžu koexistovať, pretože sa navzájom anihilujú. Počas anihilácie sa v mladom vesmíre sa čiastočky hmoty a antihmoty premenili na fotóny za sprievodu gigantického vzplanutia žiarenia. Takže väčšina vesmíru sa premenila na energiu, ale kúsok hmoty pretrval. Z tohto zvyšku sa neskôr postupne formovali hviezdy, planéty a vôbec všetko, čo vo vesmíre vidíme. Prečo hmota pretrvala, to astrofyzici netušia. Jej existencia nie je v súlade s fyzikálnymi teóriami o hmote, ktoré popisujú rovnice. Tieto teórie vytvárajú štandardný model časticovej fyziky. Čo sa stalo? Žijeme vari v časti vesmíru, kde dominuje hmota, ale z iných častíc vesmíru k nám môže prenikať antihmota a náš svet, jeho časti, anihilovať? Alebo hádam niečo krátko po big bangu, ďalšiu vzájomnú anihiláciu znemožnilo? Môžu mať dnešná hmota a antihmota rozličné vlastnosti, zachované z dávnej minulosti, ktoré im umožnili anihilácii sa vyhnúť...?

Astronómovia ohmatávajú tmavú hmotu (GAMA Press Release)
Škótski astronómovia zo skupiny GAMA (Galaxy and Mass Assambly) vydali katalóg 15 000 kôp galaxií, ktorý otvára okno do tmavej hmoty, tvoriacej 20 % hmoty vesmíru. Podľa teórie hniezdia galaxie vo veľkých zhlukoch, tzv. halách tmavej hmoty. Na rozdiel od osamelých galaxií práve v takýchto zhlukoch galaxií možno študovať vplyv tmavej hmoty na ich pohyb a evolúciu a odhadnúť jej rozloženie a hmotnosť v halách...

Sonda Gravity Probe B otvorila okno novej fyziky (NASA Press Release)
„Jedného dňa to, čo robíme, bude vo všetkých učebniacich fyziky,“ vyhlásil Clifford Will z Washington University v Saint Louis, jeden z najuznávanejších znalcov Einsteinovych teórií. Will z poverenia Národnej rady pre výskum, ktorú v roku 1998 zriadila NASA, monitoruje výsledky sondy Gravity Prove B. Čas a priestor, podľa Einsteinovych teórií relativity, sú prepojené v tkanine časopriestoru. Zem sa svojou hmotnosťou, podobne ako človek na trampolíne, do tejto tkaniny ponára. Gravitácia podľa Einsteina je jednoducho pohyb objektov podriaďujúcich sa zakriveným čiaram tejto jamy...

Tmavá energia a zánik vesmíru (Bild der Wissenschafft)
Vesmír je oveľa zvláštnejší, ako si ho vôbec dokážeme predstaviť, vyhlásil britský vedec John Haldan v roku 1927. V tom istom roku sformuloval belgický kozmológ Georges Lemaitre model big bangu, hoci pojem „big bang“ vymyslel o 40 rokov neskôr niekto iný. Vesmír odvtedy nič zo svojej tajuplnosti nestratil. Práve naopak, zistili sme, že 95 % vesmíru tvorí neznáma substancia, ktorá ovplyvňuje nielen dynamiku, ale aj vzdialený osud kozmu. Korunou všetkého je poznatok, že vesmír by mohol „zamrznúť“ (jeho rozpínanie by sa radikálne pribrzdilo), podľa niektorých kozmológov už o 10 miliónov rokov. To, čo sme v priebehu posledných rokov odobrili ako štandardný model vesmíru, sformovalo sa koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Dva nezávislé tímy ohlásili prekvapujúci objav. Ale nepredbiehajme...

Spôsobuje rozpínanie kozmu antigravitácia? (Europhysics Letters)
Už dávnejšie vieme, že vesmír sa nielen rozpína, ale expanduje čoraz väčšou rýchlosťou. Podľa prijatej teórie toto rozpínanie vytvára tmavá energia, záhadná odstredivá sila, ktorá predstavuje 73 % hustoty energie vesmíru. Nedávno sa objavila nová teória: rozpínanie vesmíru môže vytvárať vzťah medzi hmotou a antihmotou, ktoré sa navzájom odpudzujú a generujú tak čosi ako „antigravitáciu“. Massimo Villata z Turínskeho observatória vyšiel z dvoch predpokladov.

Mal mladý vesmír iba jednu dimenziu? (University of Buffalo Press Release)
Ak sa teória, ktorú zverejnil fyzik Dejan Stojković z University of Buffalo potvrdí, fyzika častíc bude mať problémy. Stojković tvrdí: „Vesmír, na prvopočiatku sústredený do nepatrného bodu, bol jednodimenzionálny (ako rovná čiara), až neskôr získal druhú dimenziu (v podobe roviny) a napokon tretiu dimenziu (takú má svet, v ktorom žijeme). Teória rozvíjajúcich sa dimenzií, ak sa potvrdí, by spôsobila radikálnu zmenu našich predstáv o vesmíre, najmä čo sa týka jeho vzniku...

Hviezdy, ktoré strácajú rýchlosť (University of Massachusetts Press Release)
Normálne hviezdy rotujú pomaly. Stelárnici zatiaľ nevedia prečo. Vzhľadom na ich veľkú hmotnosť, vo chvíli, keď počas zrodu zahustená hmota v rotujúcom prachoplynovom oblaku rýchle skolabuje, kolapsom zrodená hviezda by mala rotovať rýchlejšie. Keby sa však rotácia naozaj zrýchlila, protohviezda by nestihla nabaliť toľko hmoty, aby sa v jej vnútre mohli rozbehnúť jadrové reakcie. Vedci vysvetľujú toto „pribrzdenie“ interakciami medzi magnetickým poľom mladej hviezdy a formujúcim sa akrečným diskom. Tieto interakcie by časom mohli spomaliť rotáciu do takej miery, že by kolaps mohol pokračovať. Táto teória má už 40 rokov...

Blízka galaxia má dve čierne diery (Astrophysical Journal Letters)
Galaxia Markarian 739 (známa i ako NGC 3758), je pomerne blízka. Nachádza sa v súhvezdí Leva, 425 miliónov svetelných rokov od Zeme. Už dávnejšie sa vedelo, že v jej centre hniezdi supermasívna čierna diera. Vesmírne röntgenové ďalekohľady však v jej centre objavili ďalšiu čiernu dieru. Aj tá je masívna a aktívna. Masívne čierne diery s hmotnosťami niekoľkých miliónov Sĺnk hniezdia v jadre väčšiny veľkých galaxií. Niektoré z nich vyžarujú miliardkrát viac energie ako Slnko. Takéto objekty označujú astronómovia ako AGN – aktívne jadrá galaxií. Masívnych čiernych dier je veľa. Iba jedna zo stovky sa však nachádza v štádiu AGN. Dvojičky AGN sú ešte  ziedkavejšie: Makarian 739 je iba druhým takýmto objektom...

Ako dvojhviezdy formujú planetárne hmloviny? (HST Press Release)
Planetárne hmloviny majú najrozličnejšie tvary. Táto rôznorodosť astronómov udivuje. Formujú ich magnetické polia, rýchlosť rotácie, neviditeľní spolupútnici, alebo iné vplyvy? V poslednom čase sa vedci prikláňajú k tomu, že tie najkrajšie, najbizarnejšie hmloviny formujú dvojhviezdy. V našej galaxii objavili zatiaľ vyše 3000 planetárnych hmlovín. Zatiaľ iba 40 z nich má v jadre dvojhviezdu. Ďalšie dvojhviezdy sa objavujú pomocou spektroskopie a zákrytovej metódy, podobne ako exoplanéty...

Matematici prispeli k pochopeniu fyziky pulzarov (NASA Press Release)
Na snímke z raketoplánu vidíte úkaz, nazvaný von Karmanove krútňavy. Vytvorili sa nad ostrovom Raširi na severe Japonského mora. Krútňavy pripomínajú útvary, ktoré sa tvoria aj v supervodičoch. Od objavu supervodivosti uplynulo 100 rokov. Tento stav sa prejavil pri ochladení ortute pomocou tekutého hélia na najnižšiu teplotu, pri ktorej sa sformuje supervodič. Látka, čo nekladie odpor elektrónom, ktoré ňou prúdia. Vedci sa celé storočie snažili o presné matematické vysvetlenie, ako a prečo sa čudný vodič správa tak, ako pozorujeme...

Amatéri v službách veľkej astronómie (Bild der Wissenschafft)
Stalo sa v Oxforde. V študentskom pube Royal Oak sedeli dvaja mladí astronómovia Chris Lintott a Kevin Schawinski. Ťažkali si, že aj oni sú utopení v záplave astronomických údajov, ktorých základná klasifikácia im berie čas. Spracovávali snímky 1 milióna galaxií, ktoré exponoval automatický ďalekohľad, ale počítačové algoritmy nedokázali galaxie podľa vzhľadu spoľahlivo rozlíšiť na špirály, elipsy a nepravidelné galaxie. Človek, aj poučený laik, to však dokáže. Galaxie sú hviezdne ostrovy, v ktorých milióny až miliardy hviezd krúžia okolo spoločného centra. Schawinski už dávnejšie klasifikoval 50 000 galaxií. Pochopil, že klasifikovanie miliónov galaxií sám nezvládne. Táto práca je časovo veľmi náročná. Okrem Lintotta mu nijaký kolega nebol ochotný pomôcť. Presná štatistika galaxií však špecialistom pomáha k lepšiemu pochopeniu ich vzniku a vývoja. A tak ich napadlo, že sa oslovia dobrovoľníkov...

Lovec slnečných zatmení (Štefan Kürti)
Donedávna ako vášnivý popularizátor pravidelne vítal návštevníkov pardubickej hvezdárne a sprevádzal ich tajomným svetom hviezd. Dnes ako profesionál sleduje bolidy v Ondřejove. Novinky z astronómie pútavým spôsobom tlmočí nielen prítomným návštevníkom, ale i rozhlasovým poslucháčom a čitateľom viacerých astroportálov. Kvôli okamihom, pri ktorých sa zatajuje dych, neváha precestovať tisíce kilometrov, aby na oblohe zahliadol diamantový prsteň. Astronóm s dušou umelca, Petr Horálek.
Ako chlapec si spoznal „Veľký voz“ vďaka svojej babičke, onedlho už viedla tvoja cesta na pardubickú hvezdáreň; to si mal 11 rokov. Postupne si sa stal vášnivým astronómom, ale to ešte automaticky neznamená zvoliť si skúmanie hviezd za svoju profesiu. Čo ťa k tomu doviedlo?
Moje vášeň k astronomii je jako životní styl. Člověk má rád motorky, jiný zase surfování, za životní styl se dá považovat i fanouškovství při fotbale. Vždycky je to ale jenom koníček, se kterým jste spjati a který vás v podstatě po zbytek života formuje. A stejně jako v jiných oblastech i v astronomii si člověk mnohdy říká, že je to jen záliba, které se chce věnovat ve volném čase. I to byl můj záměr – věnovat se jí ve volném čase...

Spektrum - informátor o vesmíre - 1. časť (Milan Rybanský)
Existenciu vesmírnych telies (hviezd) prezrádza ich svetlo. A takmer všetky vedomosti  o ich vlastnostiach pochádzajú z rozboru tohto svetla. Najjednoduchšou vlastnosťou je jeho intenzita a farba. Už z jednoduchého pozorovania voľným okom môžeme vysloviť predbežné hypotézy o pomerných vzdialenostiach a teplote. Ale oveľa viac sa dozvieme zo štúdia štrbinového spektra.
Z jeho analýzy, pri využití fyzikálnych zákonov vyžarovania, môžeme zistiť chemické zloženie, radiálnu rýchlosť, povrchovú teplotu, hmotnosť, vzdialenosť aj magnetické pole skúmaného žiariaceho telesa. V prvej časti budeme hovoriť o získaní spektra; o princípoch konštrukcie spektrografov, o ich možnostiach pri riešení astronomických problémov. Druhá časť bude venovaná spomínaným interpretáciam...

Slnečná aktivita jún-júl 2011 (Milan Rybanský)
Dá sa povedať, že aktivita Slnka je na normálnej úrovni. Wolfovo číslo aj rádiový index presahuje občas číslo 100, vyskytujú sa aj erupcie, a po konci sledovaného obdobia, v dňoch 4. – 8. augusta sa vyskytli aj erupcie triedy X.
Zdá sa, že je všetko v poriadku, Slnko sa správa tak, ako o tom píšu monografie. Napriek tomu prevláda v nášom vnútri pocit neistoty. Čo bude ďalej? Bude to tak postupovať k maximu? Alebo nás čaká nejaký ďalší neočakávaný priebeh, podobne, ako to bolo v nedávnom minime.
Podľa môjho názoru nikto v súčasnosti nevie odpoveď na tieto otázky. Naše znalosti o priebehu slnečnej aktivity sú na úrovni spred päťdesiatich rokov. Pozeral som metódy predpovede, ktoré používa SIDC – Solar Influences Data Analysis Center (ROYAL OBSERVATORY OF BELGIUM Av. Circulaire, 3 - B-1180 BRUSSELS) a zistil som, že pochádzajú od Dr. Waldmeiera zo štyridsiatych rokov minulého storočia.
Napriek mohutnému rozvoju pozorovacej techniky sa nám zatiaľ nepodarilo preniknúť k podstate základných problémov slnečnej fyziky. O príčinách by bolo možné uvažovať, ale vyžadovalo by si to viac priestoru a účasť viacerých skutočných pracovníkov v odbore (a nie iba manažérov, prípadne publicistov).
Zmätok v informáciach často spôsobujú aj samotní výskumníci, zrejme v snahe nadhodnotiť svoj výsledok kvôli finančnej podpore projektu. Ako príklad zmätenej informácie o probléme ohrevu koróny môžeme uviesť niektoré výsledky z prehľadu Žeň objevu 2009, str. 18. – 19. v KOZMOSE č. 4.
Uvádza sa tam, že D. Jess a i. objavili Alfvénové torzné vlny... prenášajú tak energiu, potrebnú
k doposiaľ neobjasnému ohrevu slnečnej koróny až na 10 MK; M. Aschwanden rekonštruoval trojrozmernú štruktúru koronálnych slučiek... je to cenný príspevok k riešeniu otázky, prečo je koróna tak horúca...
B. de Pontieu a i. uvádza, že príčinu horúcej koróny treba hľadať... v súhre konvekcie a  magnetického poľa... ďalej sa hovorí, že koróna sa ohrieva prostredníctvom spikulí...
Podľa mňa, na to, aby sa niečo mohlo ohriať, musí byť studené. Studenú hmotu koróny ešte nik nevidel. Hmota sa do koróny dostáva už horúca. Treba si položiť otázkou, odkiaľ sa tam taká horúca nabala, keď vieme, že celá hmota koróny sa priemerne v priebehu pol hodiny rozpýli do medziplanetárneho priestoru.

Dvojhvězdy a exoplanety v interakci s Tatrami (Jiří Grygar, Fyzikální ústav AV ČR, Praha))
Vuplynulém létě se mezi turistické návštěvníky v Tatrách vmísilo na 170 astronomů ze všech kontinentů, aby se v hotelu Academia ve Staré Lesné zúčastnili ve dnech 18. až 22. července v pořadí již 282. sympozia Mezinárodní astronomické unie (IAU). Pokud mne paměť neklame, jde o teprve čtvrté sympozium IAU konané v Tatrách. První dvě (č. 33 a 34) se uskutečnila v r. 1967 v návaznosti na XIII. valné shromáždění IAU, jež se konalo v srpnu toho roku v Praze, a to třetí se konalo v r. 2004 v Popradu s pořadovým číslem 224. IAU začala pořádat prestižní sympozia v r. 1953, takže v průměru jich bývá asi pět za rok. Smyslem sympozií je probrat mezi specialisty aktuální otázky daného oboru astronomie podrobněji, než je to možné jednou za tři roky na valných shromážděních. Popularita sympozií stále roste, protože počet účastníků umožňuje, aby si během týdne mohl promluvit každý s každým a hlavně vyslechnout v plénu všechny příspěvky. V novější době je však přihlášených příspěvků tolik, že důležitou součástí sympozií bývají také vývěsky v předsálí zasedání, kde mohou autoři vystavit plakáty velkého formátu, aby si je o přestávkách mohli všichni účastníci prohlédnout. Program tatranského sympozia s názvem Od interagujících dvojhvězd k exoplanetám: základní nástroje modelování připravil v předstihu 19-členný vědecký organizační komitét pod vedením Prof. Mercedes Richardsové a Prof. Ivana Hubeného z USA...

Tatranskí slniečkari pozorovali na ďalšom veľkom ďalekohľade (JÚLIUS KOZA, AÚ SAV Tatranská Lomnica)
Pracovníci Oddelenia fyziky Slnka Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici už takmer dve desaťročia skúmajú našu najbližšiu hviezdu pomocou špičkových prístrojov na astronomických observatóriách Kanárskych ostrovov. Cieľom ich pozorovacích kampaní najčastejšie bol a stále je Vákuový vežový ďalekohľad (viac Kozmos 4/2010, str. 21 – 23), ktorý prevádzkuje Kiepenheuerov inštitút pre fyziku Slnka vo Freiburgu na Observatorio del Teide na ostrove Tenerife. V druhej polovici minulého desaťročia tatranskí slniečkari realizovali svoje pozorovacie programy aj na Švédskom slnečnom ďalekohľade a Holandskom otvorenom ďalekohľade (viac Kozmos 5/2007, str. 24 – 26; 4/2010, str. 21 – 23). Oba spomenuté ďalekohľady sú na Observatorio del Roque de los Muchachos (v preklade: observatórium na skale chlapcov) na ostrove La Palma...

28. ročník: Ebicykel 2011 (Katarína Žilinsk, Markytan K. Ebicyklu)
Trasa:
Kysucké Nové Mesto – Námestovo – Dolný Kubín – Kláštor pod Znievom – Predmier – Nové Mesto nad Váhom – Sobotište – Modra
Venované:
Freddy Vaclík ( 1942 – 2010) amatérsky astronóm z Borovian u Českých Budějovíc, zakladajúci člen Ebicyklu, ktorý, žiaľ, minulý rok nečakane podľahol zákernej chorobe
Generál Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) významná osobnosť slovenského národa, astronóm, cestovateľ, vojak a generál francúzskych légií, letec, politik.
28. ročník Ebicyklu sa začal 9. júla 2011 v Kysuckom Novom Meste. Oficiálne sa sa skončil 16. júla na AÚ AV v Modre. V rámci „ebilógu“ však na druhý deň väčšina peletónu pokračovala cez Ivanku pri Dunaji do Bratislavy. Navštívili sme Štefánikovo rodisko v Košariskách, vystúpali k jeho mohyle na Bradle, poklonili sa pri pamätníku v Ivanke pri Dunaji. Nevynechali sme ani Predmier na Považí, kde stojí najstaršia a najväčšia generálova socha na Slovensku...

Vyrástla hvezdárnička v Dohňanoch (Rudolf Formánek, Dohňany)
Na hornom Považí sa astronómii celkom dobre darí. Aj keď tu nemáme žiadne profesionálne zariadenie, pracuje tu kabinet Juraja Bardyho, ktorý združuje nadšencov zo širokého okolia. Podstatnú zásluhu na tom má naša „astronomická mama“, pani Mária Labudíková. Keďže najbližšia hvez− dáreň je až v Žiline, vyrástlo u nás niekoľko súkromných pozorovateľní. Svoje hvezdárničky tu majú páni Marián Mičúch (Plevník−Drieňové), František Michálek (Považská Teplá), Boris Kardoš (Prečín) a Zdeno Velič (Beluša). Tohto roku som aj ja prispel svojou troškou do mlyna. Podarilo sa mi postaviť na mojej záhrade po viac než roku malú pozorovateľňu. Je štvorcového pôdorysu 2,5×2,5 m, systému roll−off. Strecha sa odsúva po 6 m dlhých koajničkách. Predná a zadná stena sú sklápacie...

Perzeidy z Hrušova (Michal Lachký)
V noci z 12 na 13.augusta nastalo maximum najznámejšieho meteorického roja Perzeidy. Tohto roku síce predpovedi neprial Mesiac, ktorý bol pár hodín pred splnom, ale ani to neodradilo od pozorovania dvanástich nadšencov nočnej oblohy. Najťažšie bolo rozhodnúť sa pre lokalitu, kam pôjdeme pozorovať. Napokon to vyhral Skýcov, kde sme boli aj minulý rok, ale tentoraz sme išli kilometer južnejšie na hrad Hrušov...

LAT 2011 v Sátoraljaújhely (RNDr. Zdeněk Komárek Hvezdáreň v Michalovciach)
V dňoch 3. – 9. 7. 2011 usporiadala Hvezdáreň v Michalovciach po druhý raz svoj Letný astronomický tábor (LAT) v maďarskom meste Sátoraljaújhely. Zúčastnilo sa ho 12 detí vo veku 9 – 14 rokov a traja pracovníci našej hvezdárne. Súčasne s naším táborom mala aj hostiteľská Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná škola a internát v Sátoraljaújhely svoj astronomický tábor a niektoré prednášky a aktivity boli spoločné, samozrejme, aj s prekladom do maďarčiny či slovenčiny. Okrem toho sa v internáte i v priestoroch tejto školy konal Maďarský národný astronautický tábor, na ktorom sa zúčastnilo do 30 stredoškolákov z Budapešti a ich prednášajúci...

Obloha v kalendári október - november 2011 (Pripravil Pavol Rapavý)
Jesenná obloha je pre mnohých pozorovateľov príťažlivá: noci sú už dostatočne dlhé a teploty prijateľné. Nočnej oblohe bude kraľovať Jupiter, ktorý bude v opozícii, zlepšuje sa aj viditeľnosť Venuše a uhlovo od Slnka bude aj Saturn. Mars je na tom tiež lepšie, no jasnosťou nevyniká. V opozícii je množstvo jasných asteroidov a skvelú príležitosť budú mať milovníci komét, veď mať na oblohe tri relatívne jasné kométy je skvelé. Trošku skrátka budú meteorári, aktívnejšie roje sú v činnosti počas veľkej fázy Mesiaca. Celkovo nás však čakajú dva výborné mesiace.

Viac na www. astrors.sk

LAP 20 vo Vysokej n. Uhom (RNDr. Zdeněk Komárek, Hvezdáreň v Michalovciach)
V roku 2011 sme sa s naším Letným astronomickým praktikom (LAP) vrátili po dvoch rokoch do Vysokej nad Uhom, kde sme boli ubytovaní v budove ZŠ a MŠ. Praktikum sa tu v dňoch 4. – 10. 8. 2011 konalo už po šiesty raz. Bolo nás tu päť členov ATM (Astro Team Michalovce). Venovali sme sa vizuálnemu pozorovaniu meteorov – Perzeíd. Získali sme spolu 279 záznamov o prelete 199 meteorov, z ktorých bolo 89 Perzeíd a pozorovali sme spolu viac než 30 hodín čistého času...

Expedícia Perzeidy 2011 (MARIÁN MIČÚCH, predseda Astronomického klubu Juraja Bardyho v Plevníku−Drienovom)
Už 25. ročník tradičnej meteorickej expedície Perzeidy sa uskutočnil od 29. 7. do 6. 8. 2011 opäť v obci Vrchteplá pod pamätníkom SNP (18°33’14” E, 49°07’05” N), kde si účastníci rozložili svoje stany. Akciu organizačne zastrešoval Astronomický kabinet pri Považskom osvetovom stredisku v Považskej Bystrici v spolupráci s Astronomickým klubom Juraja Bardyho v Plevníku−Drienovom a obcou Vrchteplá. Na tomto ročníku sa zúčastnilo 25 pozorovateľov a astrofotografov z celého Považskobystrického regiónu a prišli aj priatelia z Čiech...

Kométa Garradd zjasňuje (Marián Mičúch)
Po kométe Hartley sme sa opäť dočkali veľmi peknej kométy Garradd. Jej ideálne geometrické podmienky ju priam predurčujú na dlhodobé pozorovanie a v mojom prípade aj fotografovanie.
Prvé fotografie som urobil začiatkom augusta a fotografujem ju každý deň keď počasie dovolí. Samozrejme, budem pokračovať, pokiaľ bude v dosahu mojich ďalekohľadov. Fotografia boli spracovaná programom Deep Sky Stacker metódou skladania na kométu aj hviezdy.
Na fotografii zhotovenej v Plevníku 20. 8. 2011 od 21:48 do 23:26 LSEČ (Newton 200/1000, 17× po 320 s. ISO 1600) je kométa C/2009 P1 (Garradd). Podmienky na fotografovanie boli veľmi dobré, obloha bola jasná; mhv cca 5,8 mag.

HST: miliónte vedecké pozorovanie
4. júla 2011 vyslal Hubblov vesmírny ďalekohľad na Zem miliónte vedecké pozorovanie. Nie je to fotografia, ale spektroskopický portrét exoplanéty HAT-P-7b, vzdialenej 1000 svetelných rokov (ilustrácia hore). HST urobil meranie v rámci programu hľadania vody v atmosférach známych exoplanét. Ilustráciu tejto planéty s podrobnejším textom uverejníme v nasledujúcom čísle. Jubilejný výkon HST však pripomíname jednou z galérie jeho najkrajších fotografií: galaxie M 51. HST krúži okolo Zeme už 21 rokov.