Najčastejšie kladené otázky (ASTRO FAQ)

Mnohé otázky sa pravidelne opakujú a tak si myslíme, že je vhodné ich zverejniť aj s odpoveďami. Niektoré pojmy síce nie sú samotnými otázkami, ale sú nevyhnutné pre jednotlivé odpovede.

Je možné pozorovať hviezdy počas dňa?

Áno, ale len tie najjasnejšie, uhlovo dostatočne vzdialené od Slnka (30 stupňov) a musí byť úplne jasno, to znamená obloha tmavo modrá (nie sivá, biela, alebo modrá s bielymi vláknami a pod.)

Hviezdu v ďalekohľade vidno ako slabučkú svetlejšiu bodku na modrej oblohe. Obraz možno porovnať s dierkou od špendlíka v bledomodrom papieri, cez ktorú presvitá svetlo.

Čo to znamená dobré pozorovacie podmienky?

Pre účely večerného verejného pozorovania všeobecne povedané sú to podmienky, kedy je pozorovaný objekt dobre viditeľný a kedy je na ňom vidieť dostatok detailov. Musí byť súčasne splnených viacero podmienok:

Jas oblohy musí byť dostatočne nízky v porovnaní s jasnosťou objektu, čo v praxi znamená, že musí byť tma (noc).
Atmosféra musí byť dostatočne priezračná na pozorovanie daného objektu. Pre pozorovanie planét a Mesiaca to znamená jasno pričom je možné aby boli na oblohe slabšie riasové oblaky (cirrus), ale pre pozorovanie slabých objektov (hmloviny, galaxie, a pod.) musí byť úplné jasno. Pojmom úplne jasno sa pre naše účely môže považovať medzná hviezdna veľkosť asi 5,5 magnitúdy (na celej oblohe je vidieť voľným okom asi 1500 hviezd). Ak je medzná hviezdna veľkosť asi 6,0 magnitúdy (považované za štandardné podmienky na astronomické pozorovanie), je na celej oblohe vidieť 2800-3000 hviezd. Nesmie pritom rušiť Mesiac svojím svetlom.
Objekt musí byť dostatočne vysoko nad obzorom. Ak je objekt nízko nad obzorom, tak jeho svetlo prechádza hrubou vrstvou vzduchu, čím sa zoslabuje. Rovnako dochádza k strate kontrastu a detailov a obraz sa viacej mihoce a je nepokojnejší (scintilácia, seeing) . Zvyčajne sa považuje výška menšia ako 30 stupňov nad obzorom za nedostatočnú, resp. podmienky za zlé.
Pri pozorovaní Mesiaca sa za vhodné podmienky na pozorovanie pokladá obdobie okolo prvej a poslednej štvrte +- 4 dni, kedy je povrch Mesiaca osvetlený Slnkom z boku a nerovnosti na jeho povrchu vrhajú tiene. Obraz je vtedy plastický a s množstvom detailov. Úplne nevhodné obdobie na pozorovanie detailov na Mesiaci je obdobie okolo splnu. Samozrejme, že musia byť súčasne splnené aj podmienky 1. až 3.

poznámka* Pre vedecké pozorovania sú kritériá oveľa tvrdšie a líšia sa aj podľa pozorovaného objektu aj od metódy pozorovania

Čo rozumiete vhodnými poveternostnými podmienkami na pozorovanie?

Vo všeobecnosti to znamená, že je úplne jasno nanajvýš malá oblačnosť. Inak povedané jasno je ak oblaky pokrývajú menej ako 10 percent oblohy, malá oblačnosť ak oblaky pokrývajú 20-30 percent oblohy. To už však nie je úplne ideálny stav pre astronomické pozorovanie. V prípade, že oblačnosť pokrýva viac ako 30 percent oblohy možno hovoriť o zlých poveternostných podmienkach na pozorovanie. Oblačnosť je možné rozdeliť na nízku strednú a vysokú. Kým nízku a strednú oblačnosť ľahko zbadáme nakoľko je nepriehľadná a teda za ňou nevidno hviezdy. Vysoká oblačnosť je dostatočne priehľadná na to, aby boli jasnejšie hviezdy viditeľné, ale slabšie hviezdy, difúzne a deep sky objekty sú prakticky neviditeľné a pozorovacie podmienky sú zlé. Vysokú oblačnosť najlepšie odhalí zistenie tzv. medznej hviezdnej veľkosti (MHV) – teda jasnosti najslabších okom viditeľných hviezd. Akceptovateľné MHV pre večerné verejné pozorovanie je aspoň 5.5 a viac.

Ďalším poveternostným faktorom je vietor. Pri silnom vetre dochádza ku chveniu ďalekohľadov a kupoly. Pri veľmi silnom vetre je nebezpečie poškodenia kupoly a preto ju nie je možné otvoriť.

Rovnako pri veľmi silnom mraze (pod -10 ^oC) môže dôjsť k poškodeniu mechanizmov kupoly (ide o pôvodnú kupolu starú vyše 100 rokov). Aj v prípade, že je silná námraza, alebo namrznutý sneh, nie je možné kupolu otvárať.

Seeing je hodnotenie kľudu ovzdušia. Ak je zlý/silný seeing, tak sa hviezdy zdanlivo trbliecu (blikajú, tzv. scintilácia). Tento jav býva veľmi silný najmä po prechode atmosférických frontov, alebo v miestach, kde sú vyhriate plochy (betónové plochy, domy, slnečné kolektory a pod.). Seeing zhoršuje/ znemožňuje pozorovanie detaily na planétach či Mesiaci.

Kde sa dozviem predpoveď počasia?

Je mnoho zdrojov informácií o počasí. Uprednostnite krátkodobé predpovede na tri a menej dní pri rozhodovaní o návšteve hvezdárne, ak je Vašim hlavným cieľom verejné večerné pozorovanie.

Spomedzi zdrojov, resp. predpovedí by som navrhoval použiť tie, kde je predpoveď rozdelená presnejšie ako len na deň a noc, zvyčajne realizovaných ako piktogramy (obrázky so slniečkom a obláčikmi). Vhodnejšie sú predpovede, kde je uvedený celkový popis meteorologickej situácie, je uvedená slovná predpoveď a kde sú grafy časových priebehov meteorologických prvkov (tzv. meteogram). Je vhodné uprednostniť predpovede, kde je možné vybrať polohu s presnosťou do 30-40 km (teda aspoň podľa okresov alebo presnejšie).

SHMU, predpovede aladin a meteogramy. WWW.SHMU.SK

Dá sa ďalekohľadom pozorovať, keď je zamračené?

Nie, ak je zamračené ďalekohľadom nemožno pozorovať žiadne astronomické (nebeské) objekty.

Ako prebieha večerné verejné pozorovanie?

Večerné pozorovania prebiehajú v historickej budove SÚH po zotmení. Priebeh je závislý od lektora a od objektov, ktoré sa budú pozorovať. Zvyčajne je krátka prehliadka pamätnej izby zakladateľa hvezdárne a potom prehliadka techniky v severnej kupole. V prípade vhodných poveternostných podmienok nasleduje samotné pozorovanie. To prebieha pri slabom červenom osvetlení. Kupola sa nesmie vykurovať, lebo teplý vzduch prúdiaci von z nej by znemožnil pozorovanie. Preto je v kupole teplota porovnateľná s teplotou vonku a tak sa nezabudnite teplo obliecť a obuť. Nezabúdajte, že aj letné noci sú pomerne chladné!

Pozorovanie trvá asi 1 až 1,5 hodiny (niekedy aj dlhšie).

Účastníci pozorovania postupne chodia k ďalekohľadu a pri pozorovaní sa striedajú. Priestory kupoly neumožňujú sedenie.

Počas pozorovania prebieha výklad k objektom, prípadne dialóg medzi lektorom a účastníkmi.

Výklad počas verejného večerného pozorovania prebieha v slovenčine.

Čo je možné vidieť počas večerného pozorovania?

To závisí od pozorovacích podmienok jednotlivých objektov (viz. pozorovacie podmienky).

Mesiac: Najvhodnejší objekt na pozorovanie pre začiatočníkov a pre ľudí s malou, alebo žiadnou skúsenosťou s astronomickým pozorovaním pomocou ďalekohľadu. Pri vhodných pozorovacích podmienkach je na jeho povrchu vidieť veľké množstvo útvarov ako sú moria a pevniny, pohoria, kruhové pohoria, krátery, mesačné dómy, žily a morské chrbty a podobne. Ak je pokojný vzduch, je tzv. dobrý seeing, je možné rozoznať útvary s priemerom len niekoľko kilometrov. V prípade, že je na oblohe mesiac sú deep sky objekty väčšinou nepozorovateľné, keďže obloha je presvetlená mesačným svetlom.

Planéty: Ich pozorovateľnosť je závislá najmä na polohe na oblohe. V princípe sú pozorovateľné Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. Pluto je väčšinou príliš slabé na to, aby sa dalo rozoznať v ďalekohľade. Merkúr a Venuša sú počas verejných pozorovaní zriedkakedy pozorovateľné, lebo sú buď pod obzorom, alebo veľmi nízko nad ním, kde často prekážajú stromy vo výhľade.

*pozri tiež tabuľku uhlových rozmerov planét

Dvojhviezdy: Je to dvojica hviezd, ktoré môžu, ale nemusia spolu súvisieť, ktoré sú na oblohe veľmi blízko seba. Pozorovateľné sú dvojhviezdy so zdanlivou vzdialenosťou zložiek aspoň 2“.

Deep sky objekty: Vizuálne pozorovateľné sú iba jasnejšie objekty, keďže naše observatórium sa nachádza v strede malého mesta, keď je, žiaľ, pomerne veľké svetelné znečistenie umelým osvetlením objektov a pouličným osvetlením. (viz. deep. sky objekty).

Čo sú to „DEEP SKY“ objekty?

V amatérskej astronómii (v profesionálnej nemá takéto členenie opodstatnenie) sa pojmom deep sky objekty označujú slabé objekty nachádzajúce sa mimo slnečnej sústavy ako sú hmloviny, hviezdokopy a galaxie. Nakoľko ide najmä o pomerne slabé objekty, je nevyhnutné aby bola obloha tmavá a nezaťažená umelým osvetlením, alebo svitom Mesiaca.

Na pozorovanie sú vhodné ďalekohľady s pomerne malým zväčšením a veľkým zorným poľom.

Tabuľka uhlových priemerov planét na oblohe.

Planéta:	Merkúr	Venuša	Mars	Jupiter	Saturn	Urán	Neptún
Uhlový priemer max “	11.2	55.5	18.6	45.8	18.8	3.8	2.3
Uhlový priemer min “	4.8	9.8	3.7	31.0	15.3	3.4	2.2
z=100x v minútach	19	92	31	76	31	6	4
z=100x v minútach	8	16	6	51	26	6	4

Tabuľka uhlových priemerov planét

Uhlový priemer planéty je uhol medzi jedným okrajom planéty, okom pozorovateľa a druhým okrajom planéty. Všimnite si o aké malé uhly ide. Sú to uhlové sekundy. Aj pri 100 násobnom zväčšení pomocou ďalekohľadu ide o malé uhly, ktoré sú podobné ako je uhlový rozmer Mesiaca na oblohe. Ten je asi 30 minút. Inak povedané, aj pri 100 násobnom zväčšení nevidno na planétach podstatne viac detailov ako voľným okom ma povrchu Mesiaca v splne. Ak si nepamätáte aký veľký je na oblohe Mesiac v splne, natiahnite si pred seba ruku a pozrite si necht na malíčku. Asi tak veľký je Mesiac na oblohe.

Aké zväčšenie je najlepšie?

Zväčšenie ďalekohľadu síce môže teoreticky nadobudnúť ľubovoľné hodnoty, ale nie všetky hodnoty zväčšenia sú užitočné a prinesú požadovaný efekt.

Najmenšie užitočné zväčšenie je také, kedy platí , že priemer objektívu v mm delený zväčšením je rovný približne 7 až 8 mm. Zapísané vzorcom D/z=8 mm.

Hodnota 8 mm je priemer ľudskej zrenice oka prispôsobenému na nočné videnie. Takto sú konštruované napríklad poľovnícke ďalekohľady od ktorých sa očakáva jasný obraz aj za šera. V astronómii sa využíva na pozorovanie slabých objektov (viz. deep sky objektov).

Naopak najväčšie užitočné zväčšenie je také keď platí, že hodnota zväčšenia sa rovná dvojnásobku priemeru objektívu v mm. Zapísané vzorcom z=2.D.

Tento vzťah vychádza z faktu, že rozlišovacia schopnosť ľudského oka je asi 2 oblúkové minúty.

Menšie zväčšenie ako je minimálne spôsobí, že časť svetla nazbieraná objektívom nepadne o očnej zrenice a teda je pre videnie objektu stratené. Zväčšenie väčšie ako je maximálne užitočné zväčšenie spôsobí, že jas obrazu je veľmi malý, prejavia sa všetky nedostatky optického systému, klesne kontrast a ostrosť obrazu a neprinesie žiadne rozoznateľné detaily.

Aké najmenšie detaily je možné pozorovať ďalekohľadom?

Rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu je daná vzťahom RS=120“/D; kde D je priemer objektívu v mm. Tento vzťah vychádza z vlnovej podstaty svetla a rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu sa nedá zlepšiť nad túto hodnotu. Kvalitné ďalekohľady sa k tejto hodnote blížia pri maximálnom užitočnom zväčšení. Menej kvalitné ďalekohľady sú na tom horšie, lebo rozlišovaciu schopnosť zhoršujú optické chyby ďalekohľadu. Samotná rozlišovacia schopnosť je uhol medzi 1. objektom (hviezdou), ďalekohľadom a 2. objektom (hviezdou) ktoré je ešte možné daným ďalekohľadom rozlíšiť od seba ako dva objekty. Ak je ich uhlová vzdialenosť menšia, vnímame ich ako jeden objekt.

Nasledovná tabuľka ukazuje aké detaily rozlíšime na jednotlivých telesách slnečnej sústavy ďalekohľadom priemeru D v mm. Pre telesá ktoré menia výrazne vzdialenosť od Zeme sú to vždy najväčšia a najmenšia hodnota.

Objekt:	Slnko	Merkúr	Venuša	Mars	Jupiter	Saturn	Urán	Mesiac
od km	90000/D	54000/D	27000/D	45000/D	378000/D	765000/D	1674000/D	230/D
do km		126000/D	153000/D	225000/D	558000/D	945000/D	1854000/D

Tabuľka rozlišovacej schopnosti ďalekohľadu

Pre ďalekohľad s priemerom objektívu D = 120 mm je to v km:

Objekt:	Slnko	Merkúr	Venuša	Mars	Jupiter	Saturn	Urán	Mesiac
od	750	450	225	375	3150	6375	13950	2
do	750	1050	1275	1875	4650	7875	15450	2

Pre porovnanie, polomer Zeme je 6378 km.

Zlé pozorovacie podmienky tieto hodnoty zhoršujú (pozri seeing). Niekedy dosť podstatne.

Prečo nemôžeme pozerať na Slnko ďalekohľadom?

Slnko je veľmi horúce (povrchová teplota asi 6000 ^oC) a je veľké a je pomerne blízko k Zemi. Toto spôsobuje, že na každý meter štvorcový dopadá 1400 W energie zo Slnka vo forme žiarenia. Keď namierime ďalekohľad na Slnko, ten skoncentruje všetku energiu ktorá dopadla na objektív ďalekohľadu na veľmi malú plochu. Táto energia je tak veľká, že v prípade, že sa pozriete do ďalekohľadu mieriaceho na Slnko, okamžite poškodí (doslova vypáli sietnicu oka) a dochádza k trvalému poškodeniu zraku až úplnej slepote.

Na pozorovanie Slnka sa používajú filtre zoslabujúce tok energie, ktoré sú konštruované špeciálne na pozorovanie Slnka. Použitie nevhodného filtra má však rovnaké dôsledky ako pozorovanie bez filtra. NIKDY NEPOZORUJTE SLNKO PRIAMO BEZ FILTRA, ALEBO S FILTROM, KTORÝ NIE JE URČENÝ NA POZOROVANIE SLNKA!

Čo je to uhlový rozmer (priemer) objektu?

Uhlovým rozmerom (priemerom) telesa na oblohe rozumieme zorný uhol pod ktorým dané teleso vidíme. Ide teda o uhol jedna strana objektu – oko pozorovateľa – druhá strana objektu.

Napríklad uhlový rozmer Slnka je 30′. Rovnako aj Mesiaca je 30′ . Planéty majú uhlový priemer od 2,2“ do 55“. Pozri tabuľku uhlových rozmerov planét.

V novinách som čítal, že ľudia pozorovali jasný meteor a potom našli meteority. Ako to vlastne je? Je to meteor či meteorit?

V novinách písali správne. METEOR je svetelný úkaz na oblohe, nesprávne nazývaný padajúca hviezda. Je to jav spôsobený preletom kozmického telieska ktoré sa nazýva METEOROID atmosférou Zeme. Meteoroid ktorý vnikne do atmosféry Zeme sa rýchlym pohybom rozžeraví, ionizuje a stláča okolitý vzduch a začne žiariť. Tento žiariaci úkaz sa nazýva METEOR. Väčšinou toto teliesko počas preletu atmosférou zanikne (zhorí, vyparí sa, rozpráši sa). Ak nezanikne zvyšok, ktorý dopadne na povrch Zeme, sa nazýva METEORIT. Tak ešte raz. METEOROID vnikne do atmosféry a vyvolá svetelný jav METEOR. Zvyšok meteoroidu po prelete atmosférou dopadnutý na Zem je METEORIT.

Čo je to padajúca hviezda? To naozaj spadne jedna hviezda a potom je na oblohe o jednu hviezdu menej?

Nie, „padajúca hviezda“ je zastaralý a úplne nesprávny názov pre jav nazývaný METEOR. Názov vznikol v minulosti ako dôsledok neznalosti a nepresného pozorovania. Pre slabé meteory by sa dalo predpokladať, že si človek nevšimol hviezdičku ktorá potom „spadla“, ale pri jasnejších meteoroch je nepochybné, že žiadna jasná hviezda z oblohy nechýba. Dokonca sa vyskytujú aj meteory jasnejšie ako hviezdy na oblohe, takže by nemala aká hviezda spadnúť z oblohy. Toto dokumentuje aké povrchné pozorovania a naivné úvahy viedli k vytvoreniu pojmu „padajúca hviezda“. Pre správne vysvetlenie javu meteoru si prečítajte odpoveď na predošlú otázku.

Z čoho sú a odkiaľ pochádzajú meteoroidy?

Poznáme dva základné zdroje meteoroidov. Prvým sú kométy, ktoré pri prelete okolo Slnka strácajú drobné častice, prach a úlomky. Druhým zdrojom sú zrážky asteroidov medzi sebou, alebo medzi asteroidmi a planétami (najmä tými bez atmosféry). Meteoroidy majú rozmery od mikrometrov (tzv. medziplanetárny prach) po desiatky metrov. Zloženie je podobné ako majú meteority, snáď až na prchavé látky ako je ľad, pevný CO₂ a pod., ktoré sa v meteoritoch nenachádzajú.

Z čoho sú meteority?

Zloženie meteoritov je veľmi rozdielne a rôznorodé. V meteoritoch existuje niekoľko sto druhov minerálov (na Zemi je to asi 4-5 000). V princípe ich však možno rozdeliť na kamenné, železné a železo-kamenné. Kamenné obsahujú asi 75-100 percent kameňa (silikáty, olivín, pyroxén, živce) a zvyšok je zliatina železa s niklom. U železo-kamenných je podiel kameňa a niklového železa asi 50 ku 50 percent. Železné sú zložené z takmer 100 percent niklového železa a malej prímesi kamennej zložky.

Videl som padať jasný meteor. Presne viem kam letel a chcel by som ho nájsť.

V princípe je to správna úvaha, ale treba si uvedomiť, že len veľmi jasné meteory sú tvorené dostatočne veľkým meteoroidom, ktorý má šancu (aspoň čiastočne) prežiť prelet atmosférou Zeme. Môžeme zhruba povedať, že až meteor jasnejší ako Mesiac v splne by mohol vytvoriť meteorit, ktorý je možné nájsť.

Na určenie miesta dopadu (ak ste nevideli dopadnúť samotné meteority) je potrebné mať minimálne tri pozorovania z rôznych stanovíšť, teda nie je možné ho určiť z jedného pozorovania. Meteory žiaria zvyčajne vo výškach 120-80 km nad Zemou. Tie najjasnejšie z ktorých dopadnú aj meteority zvyčajne zhasnú vo výškach asi 10-30 km nad Zemou. Ak pozorujete veľmi jasný meteor (jasnejší ako Mesiac v splne) asi 20 stupňov nad obzorom a zdá sa, že letí priamo nad domami či stromami niekoľko desiatok metrov od pozorovateľa, je v skutočnosti vzdialený minimálne 60 km. Dopadnuté meteority majú väčšinou menšie rozmery (gramy až kilogramy, len zriedka sú to stovky kilogramov či tony) takže ich nájdenie nie je najľahšia úloha, najmä ak dopadnú do lesa alebo neprehľadného terénu. Uvedomte si, že aj 1 tonový meteorit, ak je kamenný, má priemer len okolo 80 cm, ak je železný, je menší asi 60 centimetrový. Treba dodať, že tonový meteorit je veľmi zriedkavý . Aby nálezy neboli také jednoduché, väčšina meteoritov sa rozpadne na menšie kusy ešte pred dopadom na povrch Zeme.

Na hvezdárni je kupola, či kopula?

Podľa slovníka cudzích slov M. Ivanová – Šalingová, Z. Maníková je výraz kopula nesprávny. Správne je to KUPOLA -citujem: kupola – y ž. \lat.\ 1. archit klenba tvaru guľového vrchlíka, alebo inej rotačnej plochy, vytvorená nad centrálnym pôdorysom; polguľová klenba; baňa 2. …

Kupola na hvezdárni je zo skla?

Nie, kupola zo skla sa používa v letectve (najmä vojenskom) na zabezpečenie dobrého rozhľadu pre personál (strelec, navigátor). V astronómii sa používajú kupoly z iných nepriehľadných materiálov (plech, plast, laminát). Ich funkciou je chrániť ďalekohľad a ostatné vybavenie pred nepriazňou počasia. Počas pozorovania sa kupoly na observatóriách nejakým spôsobom otvárajú, aby sa vytvoril priezor cez ktorý sa vykonáva pozorovanie. Sklenená kupola by bola po všetkých stránkach nevyhovujúca. Po prvé, nie je možné vyrobiť tak veľkú sklenenú plochu v optickej kvalite. Po druhé, nebolo by možné ju udržať bez škrabancov a v dokonalej čistote. Po ďalšie by bola extrémne drahá a krehká, pod Slnkom by sa prehrievala ako skleník a mnoho ďalšieho… Preto žiadne astronomické observatórium nepoužíva sklenené kupoly na krytie ďalekohľadov. Malé sklenené alebo polykarbonátové kupolky, s priemerom niekoľko centimetrov, sa používajú na krytie objektívov takzvaných celeooblohových komôr. Tie slúžia na fotografovanie, alebo videozáznam meteorov.

Ako sa dostanem na vašu hvezdáreň?

Spôsobov je viacej. SÚH leží v mestečku Hurbanovo na hlavnej ceste spájajúcej Komárno a Nové Zámky, asi v polovici medzi nimi. Adresa je Komárňanská cesta 134 , Hurbanovo. GPS súradnice vchodu pre verejnosť sú N47.8737 E18.1914.

Autobusom ako z Komárna tak aj z Nových Zámkov je to jednoduché, lebo autobusy stoja na zastávke „Hurbanovo Observatórium“ asi 50 metrov od SÚH.

Vlakom je možné do Hurbanova pricestovať aj z Komárna aj z Nových Zámkov. Zo stanice ŽSR Hurbanovo je to asi jeden kilometer ku hvezdárni. Cesta je však jednoduchá. Treba ísť priamo po ceste vedúcej od stanice smerom na západ, teda pokračovať rovno v smere ako vyjdete zo stanice ŽSR. Na konci cesty po asi 300 metrov chôdze prídete na križovatku tvaru T s hlavnou cestou. Tu treba pokračovať asi 700 metrov smerom do ľava (smer Tesco, resp. opačne ako je obchodný dom Lidl, či pivovar). Cesta pešo trvá asi 15-20 minút.

Pred budovou hvezdárne je plagát zobrazujúci historickú budovu SÚH. Vchod pre exkurzie je asi 30 metrov od hlavnej cesty z Rybárskej ulice (vedľa plagátu).

Čo je to planetárium?

Planetárium je súborný názov pre projektor (= premietacie zariadenie) a miestnosť s poľguľovým premietacím plátnom tvoriacim kupolu nad hlavami divákov. Planetárium slúži hlavne na premietanie oblohy na toto polguľové plátno, ktoré predstavuje oblohu. Je možné premietať hviezdy, planéty, Slnko, Mesiac, obrazce súhvezdí a mnoho ďalšieho (pozrite si obrázky v našej galérií). Planetáriá sa delia na dve základné skupiny, na optomechanické a na digitálne. Optomechanické planetáriá sa používali prevažne koncom minulého storočia a vyznačovali sa vysokou vernosťou zobrazenia nočnej oblohy. Novšie digitálne zariadenia fungujú na princípe digitálnej projekcie obrazu a umožňujú okrem klasického zobrazenia oblohy vytvárať rôzne pohyblivé demonštrácie a pohľady na nebeské telesá z rôznych uhlov. Umožňujú aj premietanie filmov v tzv. fulldome režime.

V planetáriu vidíme skutočnú oblohu? Je možné používať planetárium za každého počasia?

Planetárium nie je pozorovacie zariadenie a je teda úplne nezávislé na stave počasia. Je to premietacie zariadenie, kde divák sleduje obrazy vygenerované počítačom alebo nasnímané a premietané v podobe filmu.

Čo je obsahom programu v planetáriu?

Zvyčajne sa predstaví aktuálna nočná obloha, teda obloha akú by bolo možné vidieť v danom období večer po zotmení. Program pokračuje premietaním filmu podľa ponuky. Bližšie informácie o jednotlivých filmoch a aktuálnom programe nájdete na našich stránkach www.suh.sk

V planetáriu je teplota rovnaká ako vonku, podobne ako v kupole pri ďalekohľade?

Planetárium je v interiéri hvezdárne a je tam inštalované kúrenie aj klimatizácia, teda teplota aká je bežne v budovách. Planetárium je úplne nezávislé na počasí a vonkajšej teplote.

Pre koho je vhodné planetárium?

Dá sa povedať, že planetárium je vhodné pre každého kto je schopný sledovať filmové predstavenie a koho zaujíma problematika astronómie. Vstup do planetária je bezbariérový. Planetárium môže vo výnimočných prípadoch spôsobiť nevoľnosť osobám, ktoré majú potiaže s rovnováhou, kinetózou, závratmi a krútením hlavy. Je to spôsobené tým, že počas premietania pohyblivých obrazov na polguľové plátno divák nemá pred sebou pevný nepohyblivý predmet a tak môže prísť k pocitu, že sa sám pohybuje (krúti, vznáša a pod.), čo môže spôsobiť nevoľnosť. Ak sa také niečo stane, zvyčajne postačí, aby osoba, ktorá začne pociťovať nevoľnosť na chvíľu sklonila hlavu a počkala kým ju krútenie hlavy prejde. Potom zvyčajne môže bez problémov sledovať program ďalej.

Ako dlho trvá program v planetáriu? Ako dlho trvá exkurzia vo vašej hvezdárni?

Štandardne je program pre návštevníkov možné rozdeliť na dve hlavné časti. Prvou je program v planetáriu a prehliadka múzea spojená s premietaním filmu o histórii. Spolu je to asi jedna hodina.

Druhou voliteľnou časťou je prehliadka historickej budovy a ďalekohľadu. Počas dňa táto prehliadka trvá asi 20 až 40 minút. Jej dĺžka je závislá na počte návštevníkov a na počasí. Počas zamračenej oblohy nie je možné pozorovať ďalekohľadom žiadne objekty na oblohe. Informácie o podmienkach a priebehu večerných verejných pozorovaní nájdete tiež na týchto stránkach často kladených otázok.

Aká je kapacita jednotlivých priestorov?

Planetárium 30 dospelých alebo 40 detí 1. stupňa ZŠ.

Múzeum 50 dospelých alebo 50 detí 1. stupňa ZŠ.

Veľká kupola s ďalekohľadom 25 dospelých alebo 40 detí 1. stupňa ZŠ (v kupole nie je možné sedieť).

Odfotografoval som záhadný objekt na oblohe.

S rozširovaním mobilných telefónov s fotoaparátom nám pribúdajú otázky a ukážky záhadných svetiel, útvarov, neidentifikovateľných lietajúcich stojov na oblohe. Väčšinou sa zjavujú pri nejakom jasnom objekte ako je Slnko, Mesiac či pouličná lampa na tmavom pozadí oblohy. Treba si ale uvedomiť, že fotoaparát či už v mobile, alebo nie, má svoje technické ale aj principiálne(fyzikálne) limity. V prvom rade je tu problém rozlíšenia a ostrosti zobrazenia. Žiaden fotoaparát, ani ten najdrahší na svete, nezobrazí bod predlohy presne ako bod, ale ako maličkú plôšku. To je dané vlnovou podstatou svetla a limituje nás to pri zväčšovaní detailov na fotke.

Druhý problém je problém skreslenia, teda že vzájomná poloha objektov na fotografii nezodpovedá presne skutočnosti a odfotografované objekty majú deformované tvary. Tretí problém svetla a fotoaparátov je v tom, že svetlo prechádzajúce objektívom fotoaparátu sa nie len zobrazuje a vytvára obraz, ale sa jeho časť na jednotlivých súčastiach objektívu (na plochách šošoviek, na obrubách, na clone) odráža. Svetlo sa odráža aj od samotného snímača obrazu vo fotoaparáte. Takýmito odrazmi vznikajú útvary, ktoré v skutočnosti neexistujú a vznikli prechodom svetla fotoaparátom. Nikdy ich nevidíte okom pri fotení, ale až na fotke. Najlepšie je ich vidno ako odlesky najrôznejších tvarov a farieb jasných zdrojov svetla na tmavom pozadí.

Ak chcete urobiť test ako ten ktorý fotoaparát vytvára takéto odlesky, nazývané aj „lens flare“ namierte v noci fotoaparát na vzdialenú pouličnú lampu, alebo iný silný, ale malý zdroj svetla na tmavom pozadí a fotografujte. Urobte viac fotiek s tým, že fotoaparát rôzne nakláňate voči zdroju svetla. Odlesky sa zvyčajne objavujú na druhej strane obrazu ako je obraz zdroja svetla. Skoro vždy je to na spojnici stredu fotky (neorezanej) a obrazu zdroja svetla. Tvary sú naozaj všemožné od jasných bodov, mnohouholníkov, diskovitých útvarov, cez závoje svetla až po lúče, alebo ich sústavy. Všetky tieto útvary sa môžu kombinovať. Na internete je nepreberné množstvo podobných fotiek, stačí zadať do vyhľadávačov „lens flare“.

Vypracoval Mgr. Peter Dolinský, astronóm SÚH Hurbanovo

Cookie	Dĺžka trvania	Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics	11 months	Tento súbor cookie je nastavený doplnkom GDPR Cookie Consent. Súbor cookie sa používa na uloženie súhlasu používateľa pre súbory cookie v kategórii „Analytika“.
cookielawinfo-checkbox-functional	11 months	Súbor cookie je nastavený na základe súhlasu so súbormi cookie GDPR na zaznamenanie súhlasu používateľa pre súbory cookie v kategórii „Funkčné“.
cookielawinfo-checkbox-necessary	11 months	Tento súbor cookie je nastavený doplnkom GDPR Cookie Consent. Súbory cookie sa používajú na uloženie súhlasu používateľa s ukladaním súborov cookie v kategórii „Nevyhnutné“.
cookielawinfo-checkbox-others	11 months	Tento súbor cookie je nastavený doplnkom GDPR Cookie Consent. Súbor cookie sa používa na uloženie súhlasu používateľa pre súbory cookie v kategórii „Iné“.
cookielawinfo-checkbox-performance	11 months	Tento súbor cookie je nastavený doplnkom GDPR Cookie Consent. Súbor cookie sa používa na uloženie súhlasu používateľa pre súbory cookie v kategórii „Výkon“.
viewed_cookie_policy	11 months	Súbor cookie je nastavený doplnkom GDPR Cookie Consent a používa sa na uloženie toho, či používateľ súhlasil alebo nesúhlasil s používaním súborov cookie. Neuchováva žiadne osobné údaje.