Nebývalý záujem o prírodné vedy v polovici 19. storočia, orientovaný na získanie čo najpresnejších výsledkov astronomických pozorovaní, vyvolal v celosvetovom meradle úsilie o zakladanie nových, moderných astronomických observatórií. Mimoriadne významnou udalosťou v dejinách astronómie na Slovensku bolo roku 1871 založenie jedného z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe – hvezdárne v Hurbanove.
Zakladateľ hvezdárne Dr. Mikuláš Thege Konkoly (1842 – 1916)
Dr. Mikuláš Thege Konkoly – zakladateľ hvezdárne i geomagnetického a meteorologického observatória v Hurbanove – patril na prelome 19. a 20. storočia medzi popredné vedecké svetové osobnosti.
Narodil sa 20. 1. 1842 v Pešti (dnes Budapešť). Celý svoj život zasvätil rozvoju vedy a vedeckého poznania. Študoval v Pešti a Berlíne, kde jedným z jeho profesorov bol aj Johann Franz Encke. Po štúdiách podnikol dvojročnú študijnú cestu po najznámejších observatóriách v Európe, aby sa oboznámil s ich činnosťou, odborným programom a prístrojovým vybavením. Hvezdáreň, ktorú roku 1871 zakladá, sa za niekoľko rokov stala známa na celom svete.
Dr. Konkoly orientoval spočiatku svoje pozorovanie na výskum slnečných škvŕn, jasných komét (ich spektier), slnečných protuberancií, meteorov a určovanie času. Systematicky vykonával aj geomagnetické a meteorologické pozorovania. Neskôr sa venoval astrofyzikálnemu výskumu – astrofotometrii, spektroskopii, výskumu slnečnej fotosféry a chromosféry, fotografovaniu hviezdokôp a hmlovín, spektroskopickým a spektro-fotometrickým pozorovaniam.
Dokladom jeho mimoriadnej vedeckej činnosti je pre nás aj zoznam publikácií, ktorý bol priložený k návrhu Dr. Konkolyho za člena Uhorskej akadémie vied. Za 7-ročné obdobie nabité poznaním publikoval vyše 40 pôvodných vedeckých a odborných prác, prevažne na základe vlastných pozorovaní. V obave, že po jeho smrti hvezdáreň zanikne a jej prístroje sa prestanú používať, celý svoj majetok, dom, záhradu a všetko zariadenie observatórií venoval štátu (18. 5. 1899) pod podmienkou, že hvezdáreň zostane v Hurbanove, a kým on ako jej zakladateľ žije, bude jej neplateným riaditeľom.
Dr. Konkoly spolupracoval s mnohými významnými astronómami tých čias, ako bol napríklad H. C. Vogel, M. Wolf, G. V. Schiaparelli, E. Weiss, A. Secchi, G. B. Donati, F. A. Bredichin, Merz, Pauly a mnohí ďalší. Zaujímal sa aj o výtvarné umenie a hudbu. Medzi jeho mnohých priateľov patril aj známy nemecký hudobný skladateľ Richard Wagner. Dr. Konkoly bol členom mnohých vedeckých spoločností – Astronomische Geselschaft, Royal Astronomical Society, Societá dei spektroscopisti Italiana, Assotiation Scientifique de France a iných. Záslužnú prácu Dr. Konkolyho hodnotili už jeho súčasníci ako zásadný prínos pre vedu. Tým viac, že vďaka premyslenému výberu, dômyselnej konštrukcii svojich astronomických prístrojov a intenzite prác hvezdáreň v Hurbanove patrila medzi najznámejšie vedecké inštitúcie v Európe.
Za svoju záslužnú prácu dostal Dr. Konkoly mnohé uznania a vyznamenania: čestný doktorát univerzity vo Philadelphii, Rad Pro Litteris et Artibus, pruský, würtenberský a srbský rad, ako aj zlaté medaily za fotografovanie hviezdnej oblohy.
Menom zakladateľa hvezdárne Dr. Konkolyho a menom Hurbanova (Ó Gyalla) boli pomenované aj dve planétky, ktoré spolu s jeho celoživotným dielom pripomínajú astronómom jeho humánny a vedecký odkaz. Dr. Mikuláš Thege Konkoly zomrel dňa 17. 2. 1916 a je pochovaný v Hurbanove.
Obdobie Rakúsko-Uhorska (1871 – 1918)
Hvezdáreň v Hurbanove patrila na sklonku 19. storočia medzi najlepšie vybavené a svojou prácou najznámejšie astrofyzikálne observatóriá v Európe. Ťažiskom odborného programu hvezdárne bola astrometria, spektroskopia, štúdium fotosféry a chromosféry Slnka, pozorovanie komét a meteorov, fotografovanie hviezdokôp a hmlovín, spektroskopické a spektrálno-fotometrické pozorovania a všetky pozorovania, ktoré možno zahrnúť do astrofyziky. Ďalej to bolo určovanie času pomocou pasážnika pre vlastné potreby hvezdárne i potreby celého Uhorska.
Od roku 1876 hvezdáreň pravidelne publikovala svoje pozorovania v spravodajoch, ktoré vydávala budapeštianska Akadémia vied. Od roku 1879 vydáva hvezdáreň svoje pozorovania už vo vlastných edičných tituloch (Beobachtungen angestellt an astrophysikalischen Observatorium in Ó Gyalla, zv. 1–16, Halle (1879 – 1894). Odbornú pripravenosť Dr. Konkolyho a jeho zbehlosť v astronomickej praxi verne ilustrujú jeho príručky, ktoré sa dlhé desaťročia používali ako učebnice v celej Európe (Praktische Anleitung zur Anstellung astronomischer Beobachtungen mit besonderer Rüchsicht auf die Astrophysik, Braunschweig, 1883, Anleitung zur Spectralanalyze, Halle 1887, Handbuch für Spektroskopiker im Cabinet und am Fernrohr für Anfänger auf die Gebiete der Spektralanalyse, Halle 1890). Z ďalších odborných prác hvezdárne v Hurbanove hodno spomenúť Konkolyho-Kövesligethyov spektrálny katalóg, Harkányiho pozorovania v súvislosti s novou Perzei, topografické štúdie planét, pozorovania prechodov planét pred slnečným diskom, zatmení Slnka a Mesiaca a štúdie zákrytov hviezd Mesiacom. Na začiatku 20. storočia sa hvezdáreň zapojila aj do programu fotografickej astrofotometrie, ktorý vypracoval Karl Schwarzschild. Medzi astronómov, ktorí začínali v tom období v Hurbanove patria, A. Tass, L. Terkán, Zs. Fejes, R. Kövesligethy, B. Harkány a mnohí ďalší.
Obdobie 1. ČSR (1918 – 1939)
Po smrti Dr. Konkolyho (1916) polstoročná nepretržitá činnosť hvezdárne v Hurbanove ochabla a v období zložitých politických zmien súvisiacich s rozpadom Rakúsko-Uhorska bola práca hvezdárne prerušená. Roku 1919, teda v novej Československej republike, sa hvezdáreň v Hurbanove stala Štátnym astrofyzikálnym observatóriom pražskej hvezdárne, ktorú zriadilo vtedajšie Ministerstvo školstva a národnej osvety. Správcom observatória sa stal (13. 3. 1919) asistent pražskej hvezdárne Dr. Jiří Kaván. S ním prišli do Hurbanova i ďalší: stredoškolský profesor Josef Malíř, ktorý sa venoval fotometrii a kartografii, a doc. Dr. Arnošt Dittrich z Českej univerzity v Prahe, ktorý sa zaoberal problematikou relativistickej fyziky, matematiky a dejinami astronómie.
Počas svojho pôsobenia v Hurbanove J. Kaván dokončil jedinečné tabuľky úplného rozkladu na prvočinitele všetkých čísel do 256 000. Bola to mravčia práca, ktorá si vyžiadala veľmi veľa času. Roku 1922 J. Kaván objednal u firmy Zeiss 60 cm zrkadlový ďalekohľad, ktorý sa podarilo inštalovať až po príchode Dr. Bohumila Šternberka na hvezdáreň roku 1927. Nový ďalekohľad bol v tom čase najväčší a najmodernejší v republike.
Dr. Šternberk ako prvý v Európe zmeral pomocou neho polohu novoobjavenej planéty Pluto. Boli to v Československu prvé merania polohy fotografickou cestou a získané výsledky patrili k najpresnejším na svete. Fotografické merania fotometrického prierezu Finslerovej kométy boli prvým pokusom vo svete o štúdium rozloženia svetla v hlave kométy. Okrem pozičných meraní (najmä komét) robili sa aj pokusy s nahradením dovtedajších fotometrických metód metódou fotoelektrickou. Ako vedecký program navrhol Šternberk podobný výskum, aký bol za čias Konkolyho, t.j. taký, kde šlo o riešenie styčných odborných otázok všetkých troch oddelení ústavu: meteorológie, geofyziky a astronómie. V súlade s týmto programom sa mu podarilo získať ďalších kvalifikovaných odborníkov: astrofyzičku Dr. B. Novákovú, geofyzika Josefa Boušku a meteorológa Emila Veselého. S týmto zámerom začali stavať spektrohelioskop (angažovala sa v tom najmä Dr. Nováková). Bol to prvý prístroj tohto druhu u nás. Po udalostiach roku 1938 sa prístroj premiestil do Ondřejova, kde sa stal základom povojnového rozvoja slnečnej fyziky. Veľký ďalekohľad bol po viedenskej arbitráži umiestený v Prešove a roku 1943 na podnet dr. A. Bečvářa sa stal hlavným prístrojom novovybudovaného observatória na Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách. V priebehu 2. svetovej vojny sa v Hurbanove vykonávali len geomagnetické, seizmické a meteorologické pozorovania. Astronomické pozorovania sa obnovili až roku 1962.
Astronómia v Hurbanove v súčasnosti
Tretia historická etapa rozvoja astronómie v Hurbanove, na ktorú priamo nadväzuje vznik Slovenskej ústrednej hvezdárne (SÚH) v Hurbanove roku 1969, sa začína v roku 1962.
Ing. Štefan Knoška bol riaditeľ Ľudovej hvezdárne, neskôr Oblastnej ľudovej hvezdárne v Hurbanove v rokoch 1964 – 1971. V rokoch 1989 – 1990 bol riaditeľom Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove.
Milan Bélik bol riaditeľom Slovenského ústredia amatérskej astronómie v Hurbanove v rokoch 1972 – 1989.
Počiatočné úsilie hvezdárne charakterizuje snaha tejto inštitúcie podnietiť záujem širokej verejnosti o astronómiu.
Roku 1990 SÚH (v rokoch 1972 – 1993 Slovenské ústredie amatérskej astronómie) koordinuje už činnosť 27 astronomických zariadení v SR. Zásluhou Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove sa roku 1969 otvára Pomaturitné štúdium astronómie, je vypracovaná koncepcia výstavby rovnomernej siete astronomických zariadení v SR, začína sa metodická koordinácia odborno-pozorovateľskej i popularizačnej činnosti a výroba malých školských ďalekohľadov. Roku 1970 začína vydávať hvezdáreň v Hurbanove časopis Kozmos a je založený Slovenský zväz astronómov amatérov. V oblasti popularizačnej Slovenská ústredná hvezdáreň tradične usporadúva rôzne odborné a metodické medzinárodné i celoslovenské semináre, medzinárodné zrazy mladých astronómov, astronomické praktiká, študijné exkurzie, výstavy, pozorovania pre verejnosť, starostlivosť o všetkých záujemcov o astronómiu (krúžky, kluby, spoločnosti).
Významná je i jej edičná činnosť a rôzne súťaže (Astrofoto, Čo vieš o hviezdach?, Vesmír očami detí, Hľadáme slnečné hodiny a i.), i s medzinárodnou účasťou, ktoré podnecujú záujem širokej verejnosti, najmä mládeže, o astronómiu. Odborná činnosť – v nadväznosti na historické tradície a skutočnosť, že Hurbanovo leží v oblasti s maximálnym počtom slnečných dní – je zameraná na slnečnú fyziku, v ktorej sa okrem spektrohelioskopu využíva moderný horizontálny slnečný spektrograf. Ďalej je to problematika astrometrie, pozorovania zákrytov hviezd Mesiacom, sledovanie Delingerových efektov, bolidov, zatmení Slnka a Mesiaca atď. SÚH je poverená metodickou koordináciou odborných úloh a pozorovaní, ktoré sú v možnostiach astronómov amatérov a astronomických zariadení v SR. Hvezdáreň v Hurbanove úspešne spolupracuje s mnohými astronomickými i kultúrno-výchovnými inštitúciami nielen u nás doma, ale aj v zahraničí.
Významné a trvalé výsledky dosiahli pracovníci hvezdárne v Hurbanove aj v štúdiu slnečnej koróny v čase úplných zatmení Slnka. V nadväznosti na prvú hurbanovskú expedíciu za úplným zatmením Slnka v Orenburgu (ZSSR, 13. 6. 1936), uskutočnili sa ďalšie expedície na Čukotku (22. 7. 1990), polostrov Baja California Sur v Mexiku (11. 7. 1991), v Criciúmi v Brazílii (3. 11. 1994), Nakhon Sawan v Thajsku (24. 10. 1995), Čite (Rusko, Pobajkalsko 9. 3. 1997), na ostrovoch Guadeloupe (26. 2. 1998), v Tihanyi (Maďarsko 11. 8. 1999) a Sumbe (Angola, Afrika 21. 6. 2001). Počas zatmení sa urobili nasledovné experimenty: fotometria bielej slnečnej koróny, rozloženie intenzity v spektre K-koróny (farba koróny), štruktúra bielej koróny vo veľkých vzdialenostiach, bleskové spektrum, meranie polarizácie koróny v čiare 530,3 nm a detekcia rýchlostných zmien vo vnútornej koróne. Zo všetkých expedícií bola vyhotovená odborná fotodokumentácia a videozáznam.
Roku 1984 sa vo hvezdárni v Hurbanove rozšírili aj odborné pozorovania vo výskume medziplanetárnej hmoty. Orientovali sa najmä na vizuálne a fotografické sledovanie komét a asteroidov. Medzi pozoruhodné výsledky týchto pozorovaní (v spolupráci s Konkolyho Astronomickým ústavom Maďarskej akadémie vied a Astronomickým ústavom Poľskej akadémie vied v Piwnici) patria aj objavy 11 nových asteroidov. Podľa návrhu ich objaviteľa Milana Antala z hvezdárne v Hurbanove boli pomenované menami významných miest Slovenska a osobností slovenskej kultúry.
Súčasnosť a perspektívy rozvoja hvezdárne v Hurbanove
Orientácia činnosti hvezdárne v Hurbanove historicky nadväzuje na prácu niekoľkých generácií astronómov, ktorí vo hvezdárni v Hurbanove pôsobili. Okrem klimatických podmienok (Hurbanovo patrí na našom území medzi miesta s najväčším počtom slnečných dní v roku), ktoré predurčili odborné zameranie hvezdárne – výskum Slnka, jej súčasné a hlavné poslanie – špecializovanú kultúrnovýchovnú činnosť, v ostatnom období postupne formovali a obohacovali najmä významné úspechy vo výskume vesmíru (prvá umelá družica vo vesmíre, prvý človek vo vesmíre) a aktuálne požiadavky spoločnosti na zvyšovanie úrovne poznania a vzdelania občanov, ktoré tieto objavy a udalosti vyvolali.
Súčasné úlohy hvezdárne v Hurbanove spočívajú najmä vo dvoch hlavných oblastiach činnosti. Vo vnútornej, ktorá zahŕňa špecializovanú kultúrno-výchovnú, výskumnú, odborno-pozorovateľskú, edičnú a vývojovo-konštrukčnú činnosť v samotnej hvezdárni a v koordinačnej činnosti smerom k ďalším astronomickým zariadeniam na Slovensku. Od roku 1996 plní Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove aj funkciu Národného metodického centra pre sieť astronomických zariadení na Slovensku.
V súčasnosti okrem hvezdárne v Hurbanove, na Slovensku existuje 15 hvezdární – v Banskej Bystrici, Hlohovci, Humennom, Kysuckom Novom Meste, Leviciach, Medzeve, Michalovciach, Partizánskom, Prešove, Rimavskej Sobote, Rožňave, vo Svidníku-Roztokách, v Trebišove, Žiari nad Hronom a Žiline,
1 astronomický úsek pri PKO v Bratislave – 6 astronomických kabinetov – v Galante, Nitre, Nových Zámkoch, Považskej Bystrici, Senici a Trenčíne a 6 planetárií – štyri už pri spomenutých hvezdárňach v Hlohovci, Prešove, Žiari nad Hronom, a Hurbanove a dve – pri Technickom múzeu a Centre voľného času v Košiciach.
Poslaním celej siete astronomických zariadení na Slovensku je oboznamovať širokú verejnosť s najnovšími poznatkami z astronómie a príbuzných prírodných vied, starať sa o záujmovú vedeckú činnosť astronómov amatérov, o mimoškolské vzdelávanie mládeže a dospelých a vytvárať v astronomických zariadeniach prostredie, ktoré pútavo odráža nielen históriu a metodiku vedeckého výskumu vesmíru, ale aj úroveň jeho súčasného poznania. Celá činnosť astronomických zariadení smeruje k výchove k pozitívnemu vzťahu k vede, k rozvoju vedeckého poznania a ku zvyšovaniu všeobecného, odborného a kultúrneho vzdelania občanov. Astronomické zariadenia vznikli v dôsledku spontánneho záujmu širokej verejnosti o astronómiu a ich prvoradou úlohou je neustále slúžiť rozvíjaniu a uspokojovaniu tohto záujmu.
Z teritoriálneho pôsobenia a organizačného vzťahu jednotlivých astronomických zariadení vyplýva aj poslanie a hlavné ciele Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Medzi jej prioritné ciele patrí úloha vytvoriť v spolupráci s ďalšími partnerskými inštitúciami, vrátane vysokých škôl, astronomických zväzov, spoločností i profesionálnych vedeckých pracovísk také prostredie, v ktorom sa premyslenou teamovou koncepčnou prácou postupne dobuduje optimálna sieť astronomických zariadení na Slovensku, vybavená potrebnou didaktickou i prístrojovou technikou, kvalifikovanými odbornými pracovníkmi a zodpovedajúcim pracovným programom. Obsah tohto programu zahrňuje starostlivosť o všetky oblasti záujmovej vedeckej činnosti, ktoré sú v možnostiach astronómov amatérov, ako aj základné pracovné formy a metódy kultúrno-výchovného pôsobenia hvezdární na všetky vekové kategórie spoločnosti. Očakávaným výsledkom tejto činnosti je neustály rozvoj pracovných zručností, prírodovedných vedomostí občanov a ich schopností prakticky premeniť získané poznatky na zvyšovanie úrovne vedeckej kultúry spoločnosti.
Organizačné vzťahy medzi Slovenskou ústrednou hvezdárňou a astronomickými zariadeniami zodpovedajú súčasnému poslaniu, funkčnému postaveniu a metodickej pôsobnosti hvezdární. Úlohou Národného metodického centra v Hurbanove je systematicky analyzovať celkovú činnosť, kvalitu a účinnosť práce astronomických zariadení na Slovensku a s ich výsledkami pravidelne (v trojročných intervaloch) informovať astronomickú verejnosť na celoslovenských pracovných konferenciách astronómov amatérov na Slovensku. Tieto podujatia sú zároveň miestom, kde sa formulujú a prijímajú najdôležitejšie úlohy astronomických zariadení na nasledujúce obdobie. Organizačná, poradenská a metodická činnosť v duchu prijatej koncepcie sa uskutočňuje prostredníctvom celoslovenských porád riaditeľov astronomických zariadení, pracovníkov na úseku odbornopozorovateľskej práce a metodikov špecializovanej kultúrnovýchovnej činnosti. Účinnú poradenskú službu poskytuje Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, okrem astronomických zariadení školám, záujmovým organizáciám a združeniam a právnickým alebo fyzickým osobám, ktorých činnosť súvisí s poslaním astronomického zariadenia.
V odborno-pozorovateľskej a výskumnej oblasti Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove vykonáva a koordinuje pozorovateľskú a vedecko-výskumnú činnosť v odboroch slnečnej fyziky, medziplanetárnej hmoty, stelárnej astronómie a histórie astronómie. Túto činnosť bude i naďalej vykonávať v súlade s odporučeniami celoslovenských koordinačných komisií pre jednotlivé odbory astronómie. Koordinačné komisie sú zložené zo spomenutých zástupcov partnerských inštitúcií, vrátane vysokých škôl astronomických zväzov, spoločností a profesionálnych astronomických vedeckých pracovísk. Okrem koordinácie uvedených činností bude riešiť vlastné odborno-pozorovateľské a výskumné úlohy najmä v odbore slnečnej fyziky a histórie astronómie a bude sa podieľať aj na vedecko-výskumných programoch partnerských astronomických inštitúcií doma i v zahraničí. Podľa možností bude naďalej organizovať expedície za úplnými zatmeniami Slnka a zabezpečovať stáže odborníkov na zahraničných observatóriách, partnerských špecializovaných kultúrno-výchovných zariadeniach a planetáriách. Okrem členstva a prezentácie výsledkov práce v Medzinárodnej organizácii astronómov amatérov (IUAA), treba sa usilovať, aby najlepšie práce boli prezentované aj v rámci Európskej organizácie astronómov a Medzinárodnej organizácie astronómov (IAU).
V oblasti informačno-dokumentačnej a edičnej zverejňuje Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove aktuálne astronomické informácie a výsledky svojej práce v odborných a populárno-vedeckých publikáciách a zborníkoch, na internete (zatiaľ časopis Kozmos), vo vedeckých katalógoch, v astronomických ročenkách, kalendároch a časopisoch. Veľkú starostlivosť venuje neustálemu zvyšovaniu kvality a systematickému rozširovaniu čitateľskej základne časopisu Kozmos, ktorý patrí medzi najuznávanejšie astronomické časopisy v Strednej Európe. Prvoradým cieľom vo vydavateľskej činnosti hvezdárne je pokryť celkové náklady ročne vydávaných publikácií príjmami zo ziskovo najúspešnejších astronomických edičných titulov.
V oblasti špecializovanej kultúrnovýchovnej činnosti Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove organizuje aktuálne celoštátne i medzinárodné astronomické podujatia – konferencie, sympóziá, zrazy mladých astronómov, rôzne astronomické súťaže a zabezpečuje školiteľskú činnosť, formou celoslovenských seminárov, astronomických praktík, pre pracovníkov hvezdární, astronómov amatérov, študujúcu mládež a občanov. Oboznamuje širokú verejnosť s vedeckými poznatkami prostredníctvom verejných astronomických pozorovaní, programov v planetáriu a ďalšími špecializovanými, vzdelávacími astronomickými programami. Uvedenú činnosť treba naďalej skvalitňovať spolu s vyučovacím procesom v rámci Pomaturitného štúdia astronómie v Hurbanove a perspektívne i bakalárskym štúdiom astronómie v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre.
Významnú úlohu má Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove aj v oblasti konštrukcie, výroby a servisu astronomických prístrojov. V tradícii výroby malých školských ďalekohľadov (MDN 120 a 130; od roku 1969 ich bolo vyrobených vyše 500 kusov), treba po prieskume trhu naďalej pokračovať. Podobne ako výroba astronomických pomôcok, uvedená činnosť umožní jednotlivcom a širokej verejnosti priamu účasť na astronomických pozorovaniach, ktoré sú základným východiskom praktického poznávania vesmíru. Nemenej dôležité budú i práce spojené s obnovou a modernizáciou ďalekohľadov astronomických zariadení na Slovensku a vývojovo-konštrukčné práce na stavbe prototypov nových astronomických prístrojov.
V duchu kréda 125-ročnej histórie hvezdárne v Hurbanove – nielen uchovávať, ale šíriť a produkovať nové astronomické poznatky – treba nadväzovať a ďalej rozvíjať dobré vzťahy a spoluprácu s astronomickými zariadeniami doma i v zahraničí, za účelom vzájomnej výmeny astronomických informácií, literatúry, zabezpečovania odborných stáží, organizovania expedícií a ďalších z hľadiska propagácie našej vedeckej kultúry významných astronomických podujatí.
V súlade s odkazom svojho zakladateľa Dr. Mikuláša Thegeho Konkolyho bude tým hvezdáreň oživovať nielen historickú slávu a úspechy astronómie v Hurbanove, ale aj naďalej posilňovať ducha spolupráce a priateľstva, ako to zodpovedá tradíciám astronomického života.
