Daniela Rapavá / 16. novembra 2022
Svieťme si na cestu, nie na hviezdy. Aký hlboký až metaforicky zmysel je skrytý v tých pár slovách.
Svieťme, ale neoslepujme. V slepote sa strácame, nevidíme, čo je dôležité. A tak triviálny problém zlého svietenia, ktorý je okrem toho aj ekonomicky neúnosný, by nemalo byť tak veľmi zložité vyriešiť. A napriek rozmanitému úsiliu aj Parkom tmavej oblohy, v bežnom živote to akosi stagnuje. Hoci prostý zdravý rozum vie, že sa nemá svietiť pánu bohu do okien, vidno stále opak.
Táto jednoduchá pravda, zvizualizovaná vo fotografii z 1. kategórie Ako rozhodne nesvietiť s názvom, kde bolo nesvieťme na boha, bola preto tou, ktorá to znovu jasne povedala. A podobne aj nasvietená hrobka nad mestom i pamiatka za lesom, kde to svetlo vyzeralo až apokalypticky.
Ako balzam naopak pôsobila v 2. kategórii „Správne svetlo“ dvojica pod lampou, či Gazdovský dvor. A ta ukážka ulice, ako má byť, bola takou metodickou bodkou, aj keď trošku modrou, že sa to predsa len dá.
3. kategória Variácie na tému svetlo a tma je vždy priestorom aj pre klasický pekné fotky aj čisto astronomické. Viacerí však akosi pozabudli, že témou súťaže je práve svietenie a nielen čisto astronomické snímky.
A výber je preto ťažký, lebo kandidátov je veľa. Napriek tomu je snaha, aby variácie obsahovali tak trocha oba póly. A divákom sa tak zároveň aj tajil dych. Snáď to všetky tri ocenené, či je to Havaj s ďalekohľadom Gemini, pohľad z Lysé alebo Beskydské more splnili. Tam, kde v úrovni dobrých fotografov takmer nie sú rozdiely a prví môžu byť poslední alebo naopak, ide už len o silu dojmu.
Keby sme mali záverom zhodnotiť, kam sa svet posunul, niekde by sme mohli skonštatovať, že až do tmy… Takej, akú nikto nechcel, a inde napriek energetickej kríze, skoro nikam. Je možné, že tá sa ešte len prejaví. A možno i v budúcnosti našej súťaže. Potešiteľné bolo, že medzi súťažiacimi sa objavili nielen mená nových mladých autorov ale aj skvelých fotografov, skvelých technicky aj invenciou, tým iste záleží na zachovaní nočnej oblohy. Všetkým ďakujeme, sme radi, že im je problematika svetelného znečistenia blízka, že im na riešení tohto vážneho environmentálneho problému zálež.
Poďakovanie patrí teda všetkým, ktorí hľadali námety a posielali i organizátorom do SÚH v Hurbanove, ktorí túto súťaž už 12 rokov veľkoryso zastrešujú.
Vyhodnotenie a ocenené fotografie budú uverejnené v časopise Kozmos 1/2023.
za porotu D. Rapavá
Trocha (aj) štatistiky na záver.
Do súťaže zaslalo 21 autorov 70 fotografií. Podľa očakávania bolo najviac súťažných prác v kategórii Variácie a najmenej v Správnom svetle. Keďže sa však v mnohých mestách realizujú rekonštrukcie verejných osvetlení, očakávali sme v tomto roku nárast aj v tejto kategórii. Správneho svetla je už iste viac, no na zaslaných snímkach sa to neodrážalo. Je však možné, že to „správne svetlo“ nie je pekné, nie je dosť intenzívne, nie je dosť farebné…
V diskusii sa však porota, aj s vyhlasovateľmi, zhodla na tom, že v ostatnom čase sa možno problematika správneho svietenia dostala akosi do úzadia. Pravdepodobne bude ešte potrebná v tejto oblasti ďalšia osveta, veď k prijatiu účinnej legislatívy máme u nás ešte poriadne ďaleko. Určite sa jej bude venovať aj Európska únia. České predsedníctvo Rady Európskej únie v druhom polroku 2022 si práve túto problematiku zvolilo ako jednu z priorít. 26. októbra vo Hvezdárni a planetáriu v Brne diskutovali odborníci z 19 krajín na tému „Žiarovka navždy zmenila noc ľudom aj prírode“ – svetelné znečistenie je potrebné riešiť na úrovni EÚ.
Podrobnejšie informácie v tlačovej správe MŽP ČR a v článku TU.
1. kategória – Ako rozhodne nesvietiť
1. cena
Svieťme si na cestu…nie na hviezdy a boha, Juraj Kuboš (Lokca)
Nočná časozberná startrail fotografia s osvetlenou sochou Ježiša Krista v obci Klin na Orave.
Orava patrí medzi tie miesta na Slovensku, kde je možné ešte nájsť pomerne kvalitnú nočnú oblohu. Nad obcou je najväčšia socha Krista na Slovensku. Nuž a tak sa miestni asi chceli týmto prvenstvom pochváliť. Len nech ho vidia zo široka-ďaleka… Nuž a potom „plače“ nielen príroda ale akosi symbolicky aj hviezdy, ktoré sa na presvetlenej oblohe strácajú.
2. cena
Hrobka Lehotských a Brezno, Anna Viktória Hudecová (Brezno)
Vlani túto hrobku nafotil Tomáš Náther, tento rok ju mesto Brezno zrekonštruovalo a chcela som ju nafotiť po rekonštrukcii, ale dopadlo to takto. Je strašne nasvietená, pred ňou stojí škaredé pódium s reflektormi a pre svetlá vôbec nevidno hviezdy. Svetlá svietia veľmi silno a široko dookola hrobky. Veľká škoda, lebo s hviezdami by to bolo oveľa krajšie.
Fotografia tejto hrobky ocenená v kategórii o správnom svetle, aj keď s príslušným komentárom… Už vtedy sme však tušili, že výsledok po realizácii osvetlenia nebude dostatočne citlivý. Nuž a je to tu! Svetlá reflektorov križujú oblohu, je to takmer symbolické, že je to na cintoríne, áno, aj tu niečo zomiera…
3. cena
Památka za lesem, Richard Klofáč (Zlechov, ČR)
Fotografie byla pořízena nad obcí Velehrad v popředí je velehradský Háj a za ním výrazné světelné sloupy z nasvícené baziliky. Vlevo je pak vidět souhvězdí Velkého vozu. V popředí se pak na polích přelévá nízká inverze.
Tam niekde za lesom je Velehrad, miesto stotožňované s Veligradom, strediskom Veľkej Moravy. Tu niekde teda žili naši predkovia, ktorí, okrem iného uctievali aj hviezdy, veď vtedy boli hviezdy ako na dlani. Dnes je Bazilika Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda významným pútnickým miestom, no hmla odhalila nevhodne smerované svietidlá zvlášť tie, ktoré osvetľujú baziliku a križujú oblohu, svietia „pánu Bohu do okien”…
2. kategória – Správne svetlo
1. cena
Zahľadení do svojho sveta, Marian Kokavec (Kolárovo)
Čoraz vo väčšom počte sa v našich mestách objavujú svietidlá, čo nesvietia ďaleko do nebies. A my ľudia pod nimi, hoci sme fyzicky blízko seba, dokážeme byť myšlienkami na míle ďaleko.
Citlivo nasvietené lavičky a táto čiernobiela tonalita je upokojujúca. Aj takéto miesta sa nájdu v Bratislave, ktorá správnymi svietidlami práve nevyniká. V našom hlavnom meste je to však skôr výnimka, Bratislava bude v najbližších rokoch vymieňať všetky pouličné svietidlá. Majú byť možno aj dobre smerované, no odporúčaná teplota chromatičnosti k nočnému životnému prostrediu veľmi ohľaduplná nebude…
2. cena
Gazdovský dvor, Ondrej Králik (Považská Bystrica)
Podobné výhľady priamo od domu mali ľudia noc čo noc ešte pár generácií dozadu. S pribúdajúcim svetelným znečistením už takmer zanikajú podobné scenérie a ak to chceme zažiť, treba cestovať ďaleko od civilizácie. Gazdovský dvor sa nachádza na trávnatom sedle Chlípavica medzi obcami Pohronská Polhora a Čierny Balog.
Muránska planina je jedno z najlepších miest odkiaľ sa dá ešte dobre pozorovať, kde je hviezdna obloha krásna a Mliečna cesta pekná takmer až po obzor. Gazdovský dvor, je jedným z týchto miest. Aj v noci tu je, ako sa zdá, osvetlenie len vnútorných priestorov a tak si po dobrej večeri môžete zájsť len niekoľko metrov od obydlia a užívať si krásy hviezdnej oblohy.
3. cena
Ulica, ako má byť, Tomáš Galbavý (Trebatice)
Žilina ako moderné mesto využíva moderné osvetlenie smerujúce na zem, aby neosvetľovalo oblohu.
Autor túto snímku nazval „Ulica, ako má byť“. Áno, čiastočne s tým súhlasiť môžeme, no len pokiaľ sa týka smerovania svietidiel. Zrážajúce však je, že projektant navrhol „modré“ svietidlá, ktoré však už od tých dobrých sú ma míle vzdialené. Žilina je moderné mesto a tak len dúfajme, že ďalšie rekonštrukcie verejného osvetlenia už budú skutočne správne a my časom uvidíme aj to „ako ulica byť má“.
3. kategória – Variácie na tému svetlo a tma
1. cena
Když Mléčná dráha vstává nad Havají, Petr Horálek (Seč, ČR)
Vedle kupole severního „bratra“ teleskopu Gemini (tedy Gemini North) se v nadmořské výšce 4 213 metrů objevuje „naležato“ mimořádný pohled do centra Mléčné dráhy. Díky nadmořské výšce, čistému vzduchu a dokonalému výhledu se na Havaji Mléčná dráha jeví tak jasná, jako málokde, i když se teprve zjevuje nad obzorem. Světelné znečištění na ostrově produkují poměrně malá města (zejména Hilo), která jsou ale často ponořena pod vrstvou nízké oblačnosti (zelené světlo na obzoru) a jediným přírodním zdrojem světelného smogu tak může být stále aktivní sopka na ostrově a zář z lávy (červené světlo na obzoru). Gemini North a další teleskopy na Mauna Kea mají jinak nadpozemské podmínky k pozorování noční oblohy.
Pekná variácia na tému svetlo a tma. Tu hore na Havaji sú významné observatóriá a tak svetelné znečistenie z miest dole pri mori ruší len minimálne. Červené a zelené svetlá túto fotografiu len okrášlili.
2. cena
Z Lysé hory až do Ostravy, Miloslav Weigert (Palkovice, ČR)
Smutný pohled „zimních mnichů“ hledících na Ostravu z Lysé Hory. Přechod noční oblohy nad Beskydami k průmyslovému městu Ostrava a Frýdek Místek. Jeden snímek s 20mm objektivem.
Na Lysej hore sme vo výške vyše 1 300 m a obloha je tu iste dobrá, veď sme už niekde pri Beskydskej oblasti tmavej oblohy (BOTO). Tam dole, smerom na sever je však Frýdek-Místek a presvetlená Ostrava, tam si už ľudia nočnú oblohu neužijú. Aj to je možno dôvod, že v BOTO je o astronomické pozorovania záujem.
3. cena
Beskydské moře, Jiří Hlisnikovský (Palkovice – Myslík, ČR)
Panorama 3 snímků, ořez. Fotografováno na vrcholu Ondřejníku. Inverzní oblačnost, do které se promítá světlo z Frýdlantu nad Ostravicí. Na fotografii vlevo Lysá hora, dále Smrk, Kněhyně a úplně vpravo s vysílačem Radhošť..
Beskydy more nemajú, no tu je to more oblačné. More, ktoré zahalilo z Ondřejníku (890 m n. m.) svetlá miest. Na peknej a priezračnej oblohe tu svieti Mesiac pred prvou štvrťou a tak vidíme aj hviezdy. Pod tou „žltooranžovou perinou“ je Frýdlant nad Ostravicí a strom na vrchole s cestou do údolia je akýmsi symbolickým mementom toho, čo zlým svietením dosiahneme.
